Rubrika - Okno do dejín Malého Ríma: Trnavské panstvo

V tejto pravidelnej rubrike Vám odkryjeme nepoznané zaujímavosti z dejín nášho najstaršieho kráľovského mesta. Zaujímavosti, o ktorých ste možno doteraz nevedeli a ucelené informácie z dejín, ktoré má Trnava skutočne bohaté. Okno do dejín slovenského Malého Ríma Vám pootvorí trnavská historička Lucia Duchoňová.

Trnava sa vďaka svojej významnej polohe stala jedným z najvýznamnejších majetkov Arpádovcov na území Bratislavskej župy

V 9. storočí pred vznikom Uhorského štátu bola Trnava súčasťou rozsiahleho domínia, ktoré spadalo pod správu veľkomoravského hradiska v Bolerázi (dnes poloha Zámok). Tento najstarší majetkovo-organizačný celok pretínala významná spojnica Moravy s Nitrianskym kniežactvom, neskôr známa Česká cesta.

V čase budovania Uhorského štátu sa prenieslo sídlo domínia do Trnavy ležiacej na križovatke Českej a Považskej cesty a tzv. Trnavské panstvo sa vďaka svojej výhodnej polohe stalo jedným z centrálnych majetkov panovníckeho rodu Arpádovcov na území Bratislavskej župy. Malo vlastnú samosprávu a v Trnave existujúcu inštitúciu kráľovského hradu. Prvá písomná zmienka viažuca sa na Trnavu pochádza z roku 1211, keď daroval ostrihomský arcibiskup Ján svojej kapitule všetky desiatky a ostatné majetkové práva trnavského kostola sv. Mikuláša.

Pod správu Trnavského panstva na území Ostrihomskej arcidiecézy so zachovanou cirkevnoprávnou organizáciou spadali okrem Trnavy aj Boleráz, Šelpice s Bohdanovcami a Klčovanmi, Modranka, Hrnčiarovce nad Parnou a sídliskový komplex Parná siahajúci juhozápadne pozdĺž Trnavy až ku Zvončínu.

Za kostoly Trnavské panstvo vďačilo dcére uhorského kráľa

Foto: Konštancia Uhorská (dobová miniatura) v Žaltári Heřmana Durynského (voľné dielo)

Pôvodný rozsah Trnavského panstva zodpovedal desiatkovému obvodu trnavského kostola sv. Mikuláša. Ďalšie kostoly na jeho území dala najneskôr v prvej tretine 13. storočia postaviť Konštancia, dcéra uhorského kráľa Ondreja III., ktorá dostala panstvo do vena po sobáši s českým kráľom Přemyslom Otakarom I. v roku 1199. Patril sem Kostol sv. Márie Magdalény v Modranke, Kostol Panny Márie v Parnej (neskôr známy Biely Kostol), Kostol sv. Jána Krstiteľa v Bolerázi a v Bohdanovciach nad Parnou pravdepodobne stál kostol s patrocíniom sv. Petra. Celková výška desiatkových príjmov panstva predstavovala začiatkom 14. storočia minimálne tridsaťosem a pol hrivny (čo je takmer deväť a pol kila striebra).

Po smrti manžela odpredala svoje veno synovcovi – kráľovi Belovi IV.

Po smrti manžela Konštancia odpredala panstvo synovcovi kráľovi Belovi IV., ktorý v roku 1240 daroval príjmy z dediny Boleráz trnavským klariskám. Dedine udelil súdnu a právnu nezávislosť a vyčlenil ju z Trnavského panstva. Pri potvrdzovaní svojej donácie o sedem rokov neskôr zdôraznil, že Boleráz ako súčasť príslušenstva Trnavy tvoril jeden majetkovo-správny komplex s dedinami Klčovany, Šelpice a Bohdanovce nad Parnou (centrálne sídlisko tohto komplexu).

Vlastnícke pomery v okolí Bolerázu sa po tatárskom vpáde postupne menili a Trnavské panstvo sa kráľovskými donáciami rozpadlo na nezávislé majetkové celky. Vlastníkom Klčovian sa stal magister Oliver a Šelpice spolu s Bohdanovcami boli predmetom majetkovej deľby v rámci rodu Ratold. Výsledkom tohto procesu bolo postupné dotváranie neskoršieho mestského chotára Trnavy, ktorý na severnej strane stále hraničil s chotárom Špačiniec a Malženíc.

V severovýchodnej časti panstva sa hranica tiahla po dedinu Brestovany. Pričom panstvu patrila dedina Horné Lovčice označovaná ako „Nova civitas“. Napokon posledným sídliskovým komplexom Trnavského panstva bola zem Parná, ktorú vo veľkosti 12 popluží v roku 1244 daroval kráľ Belo IV. trnavským hosťom. Po tatárskom vpáde sa dostala do súkromných rúk trnavskej lokačnej rodiny komesa Herborda (ktorý bol otcom trnavského richtára Jenslina). Ten z nej okolo roku 1270 odpredal časť spolu s kostolom Panny Márie šľachticom z Lefantoviec. Pre túto časť Parnej sa koncom 13. storočia začal používať názov Biely Kostol, keď sa opäť stáva majetkom Trnavy. Ďalšia časť Parnej sa rozprestierala medzi Bielym Kostolom a obcou Cífer a mesto tu v polovici 14. storočia vybudovalo novú dedinu Ružindol. Posledná tretia časť „trnavskej Parny“ sa nachádzala v lokalite Kamenný mlyn a patrila medzi majetky trnavského špitála sv. Kríža (dnes Kostol sv. Heleny).

Foto: Mapa Trnavského panstva podľa doc. Mgr. Miloša Mareka, PhD., FF TU. Použitá v štúdii prof. Vladimíra Rábika Trnavské panstvo. Sídliskový a správny rozsah Trnavy do polovice 13. storočia.

Rozsiahly majetok Arpádovcov chránili maďarské posádky – kým neudreli Tatari

O rozsahu Arpádovského majetku svedčí mocenské zabezpečenie po jeho obvode maďarskými posádkami. Zo severnej strany trnavské domínium zabezpečovala posádka v dedine Dolná Krupá (dnes poloha Potôčky). Zo západnej strany boli strategicky dislokovaní Sikulovia (lučištníci), ktorí okrem iného zabezpečovali priechod cez Malé Karpaty (pravdepodobne išlo o dedinu Lošonec). Z východu bola posádka dislokovaná na rozhraní majetku Trnavy a zeme Parná v dnešnej dedine Modranka. Po tatárskom vpáde sa Belovými donáciami Trnavské panstvo rozpadlo, Hrnčiarovce nad Parnou, Horné Lovčice, Modranka a Ružindol sa stali poddanskými dedinami Trnavy, tvorili jej hospodársku základňu.

Ako sa Trnava stala mestom s kráľovskými výsadami a významným obchodným a strategickým strediskom Uhorského kráľovstva, si napíšeme nabudúce.

Použitá literatúra: RÁBIK, Vladimír. Trnavské panstvo. Sídliskový a správny rozsah Trnavy do polovice 13. storočia.In In Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 15. Zborník zo seminára konaného dňa 8.12.2011. Trnava : Krajský pamiatkový úrad, 2012. ISBN 978-80-89175-54-3. s. 3.

Autorka textu : Lucia Duchoňová