Odchod trnavskej posádky do povstania

V rámci našej pravidelnej rubriky Okno do dejín Malého Ríma vám prinášame ďalší zaujímavý článok z bohatej trnavskej histórie – Odchod trnavskej posádky do Slovenského národného povstania.

Trnavská posádka ako súčasť odboja

Rast protifašistických nálad v trnavskej posádke sa v auguste 1943 vystupňoval do vzbury. Asi štyristo vojakov pracovného útvaru, ktorí boli ubytovaní v barakoch pri železničnej stanici v Trnave, odmietlo nastúpiť do transportu na práce do Nemecka. Tridsiati z nich sa pokúsili vniknúť do mesta, no ozbrojená stráž im v tom zabránila. O rok neskôr v lete 1944 sa vojaci trnavskej posádky postavili proti odchodu transportov vojakov na východné Slovensko. V tom čase posádke velil kapitán Andrej Benka-Rybár, ktorý odbojovú činnosť posádky podporoval. Spolupracoval s odbojovou skupinou Karola Folta pri preprave českých utečencov cez maďarský úsek hraníc, po trase Sereď – Šintava – Šoporňa. Nadviazal tiež spojenie s Rudolfom Jirmanom, vedúcim pracovníkom antifašistickej odbojovej skupiny Čechov v Trnave, ktorá zabezpečovala prechod francúzskych vojakov z Maďarska do Turca k oddielu 1. československej partizánskej brigády M. R. Štefánika.

Foto: Presun posádky do SNP, zdroj Archív ZsM v Trnave

Kto zabezpečoval vyzbrojenie partizánov

Posádka v Trnave spolu s posádkami v Bratislave, v Hlohovci, Nitre a Topoľčanoch sa zo strategického hľadiska nachádzala v blízkosti Ochrannej zóny na moravsko – slovenskom pomedzí. Počas príprav povstania bola činnosť týchto posádok riadená Vojenským ústredím v Banskej Bystrici. Ich hlavnou úlohou bolo chrániť železničnú komunikáciu Bratislava – Žilina a cestnú komunikáciu Bratislava – Pezinok – Trnava – Sereď. Povstaleckým veliteľom posádok sa stal podplukovník Dezider Kišš-Kalina. Koordinovaním ozbrojeného vystúpenia v Trnave bol v apríli 1944 poverený stotník Karol Fraňo.
Úlohou organizovať a vyzbrojovať partizánske jednotky v Malých a Bielych Karpatoch v spolupráci s trnavskou posádkou bol 15. augusta 1944 poverený mjr. Břetislav Chrastina, veliteľ paradesantnej skupiny Spelter. Výzbrojnou stanicou sa stali sklady trnavskej posádky. Nadporučík Štefan Nosko vyzbrojoval špeciálnu rotu v oblasti Brezovej pod Bradlom, v ktorej pôsobila partizánska jednotka Jána Reptu. Časť zbraní dal odviesť do Zavara. Z Trnavy odoslali zbrane aj na územie stredného Slovenska v siedmich zapečatených vagónoch priamo do Kremnice do zotavovne na Skalke.

Začnite s vysťahovaním!

Inštrukcie na ozbrojené vystúpenie prevzal nadporučík Karol Fraňo 24. augusta. Nariadil presun zbraní z Trnavy do Bratislavy (1 400 pušiek, okolo 6 000 pištolí, 94 ťažkých a 329 ľahkých guľometov). Ráno 29. augusta podplukovník generálneho štábu J. Golian vydal rozkaz na vyhlásenie bojovej pohotovosti. Posádkový veliteľ nadporučík Benka-Rybár s jednotkami pohotovostného práporu začali formovať kruhovú obranu mesta. Keď zachytili signál: „Heslo Začnite s vysťahovaním platí od 20. hodiny dnešného dňa“. Nadporučík Fraňo dal do kasární zvolať dôstojnícky a rotmajsterský zbor, predstavil sa ako povstalecký veliteľ a vyzval všetkých k spolupráci. Vo večerných hodinách obsadil prápor pod velením kapitána Mikuláša Čordáša vnútorné objekty mesta, inštitúcie, úrady, Coburgove závody a Vozovku – dielne na opravu železničných vagónov.

Boli pozatýkaní kolaboranti a členovia Hlinkovej gardy. Žandári vytvorili hliadky na zosilnenie bezpečnosti v meste. Novo sformovaný pohotovostný prápor pod velením nadporučíka v zálohe Dr. Jána Benku vybudoval vonkajšiu obranu mesta. Zničil železničnú trať pri Cíferi a znemožnil Nemcom prístup po železnici. Dňa 30. augusta prevzalo posádkové veliteľstvo všetku moc v meste, obmedzili pohyb obyvateľov, zakázali zhromažďovanie, od 9.00 zatvorili obchody, hostince, aj poštu.

Foto: Poľná kuchyňa povstaleckej posádky, zdroj Zbierkový fond Západosloveského múzea v Trnave

Hrdinskí vojaci trnavskej posádky

Na rozkaz nadporučíka Fraňa vyhlásili v meste mobilizáciu. K výzve sa hlásili dobrovoľníci z radov robotníkov najmä z Coburgových závodov, žandári aj obyvatelia okolitých dedín. Keď sa 30. augusta Nemci blížili s ťažkou technikou k mestu, okolo 15. hodiny opustila trnavská posádka mesto. Tvorilo ju približne 3 500 vyzbrojených a vystrojených mužov na 48 nákladných, 23 osobných autách a 130 vozoch s konským záprahom. Spolu s nimi odišlo 11 poľných kuchýň. Na povstalecké územie ich však prišlo o dosť menej.

Trnavská posádka mala s posádkou v Hlohovci vyhodiť do vzduchu mosty cez Váh a vybudovať obranu s palebnou priehradou voči postupujúcej nemeckej armáde. No hlohovská posádka a posádky v Seredi, Nitre a Topoľčanoch sa k povstaniu nepridali. Postupne sa presúvali ďalej na stredné Slovensko po osi Hlohovec – Rišňovce – Zbehy – Topoľčany – Šimonovany – Partizánske – Veľké Uherce – Pole – Píla – Horné Hámre – Žarnovica. Po príchode na povstalecké územie bola posádka reorganizovaná na pluk, ktorý bol rozdelený na dva prápory (okolo 1 500 mužov) a ďalší prápor mladých dobrovoľníkov poslali na výcvik do Budče. Prápory boli zadelené do 3. taktickej skupiny s veliteľstvom vo Zvolene s úlohou brániť úsek od Zvolena cez Žarnovicu až po Hronský Beňadik. Po potlačení povstania obidva prápory prestali existovať ako vojenské celky. Viacerí príslušníci bývalej posádky sa dostali do zajatia alebo zahynuli v koncentračných táboroch.