Vojna Ruska proti Ukrajine vyhnala od nášho východného suseda už milióny ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, kde sa len dá. Počas najrýchlejšie rastúcej utečeneckej krízy v Európe od druhej svetovej vojny odišlo podľa UNHCR viac než 2,72 milióna utečencov z Ukrajiny do Poľska. Práve však tieto dva národy, teda Ukrajina a Poľsko, majú medzi sebou dosť kontroverzný vzťah.
Kto by povedal, že ukrajinské matky s deťmi budú utekať práve do Poľska, krajiny ktoréj mnohí obyvatelia majú stále v pamäti udalosti, ktoré boli sfilmované v snímke Volyň z roku 2016? Za všetko hovorí fakt, že poľský režisér Wojciech Smarzowski v nej opisuje genocídu Poliakov na Ukrajine počas druhej svetovej vojny!
Snímka už v časoch, keď sa len chystala jej premiéra, podľa českého portálu aktuálne.cz vyvolala v Kyjeve množstvo negatívnych reakcií. Po jej odvysielaní v Českej televízii v roku 2018 dokonca ukrajinský veľvyslanec v Prahe Jevhen Perebyjinis zaslal Českej televízii kritický list.
Film Volyň ponúka nepredstaviteľné ohavnosti
Film síce vyvolal na Ukrajine veľmi kritické emócie, poľskí kritici ho ale po premiére označili za jedno z najlepších historických diel. „Snímka má byť mostom, a nie múrom. Časom film prispeje k očisteniu vzťahov,“ reagoval na kritiku pre médiá režisér filmu Smarzowski, podľa ktorého nemieri snímka proti Ukrajincom, ale všeobecne proti nacionalizmu.
Chlapec kričí bolesťou a muži živú pochodeň udržujú v kruhu, kým chlapec v príšerných mukách neskoná. Tí muži sú Ukrajinci a chlapca zabili len preto, že je Poliak.
V tejto súvislosti pripomíname, že ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že jedným z hlavných cieľov jeho vpádu do susednej krajiny je „denacifikácia“ Ukrajiny.
Ale vráťme sa k samotnému filmu. V ňom, konkrétne v jednej z najsilnejších scén, ukrajinský kňaz svätí sekery, kosáky, vidly a kosy, ktorými budú vzápätí vraždení poľskí susedia. Pravdepodobne najemotívnejší moment filmu podľa mnohých je, keď asi desaťročného chlapca uprostred noci popadnú muži, pevne ho zviažu o snopy obilia a tie zapália. Chlapec kričí bolesťou a muži živú pochodeň udržujú v kruhu, kým chlapec v príšerných mukách neskoná. Tí muži sú Ukrajinci a chlapca zabili len preto, že je Poliak.
Hrdinovia boja za nezávislosť alebo masoví vrahovia?
Snímke podľa kritikov chýbajú vraj širšie historické súvislosti a vysvetlenia, čo viedlo k tomu, čomu na Ukrajine hovoria volyňská tragédia a v Poľsku genocída. Ostré reakcie v niektorých poľských politických kruhoch vyvolalo i premenovanie dvoch ulíc v Kyjeve po čelných predstaviteľoch ukrajinského nacionalizmu.
Mená ako Bandera, Šuchevyč a ďalší vrcholní predstavitelia Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) sú pre Poliakov symbolom krvavých a nesmierne brutálnych masakrov počas tzv. volyňskej reže.
Z kyjevskej ulice sovietskeho vojnového generála Vatutina je dnes trieda Romana Šuchevyča, generála Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA). Jeho meno nesie aj ulice v zakarpatskom Mukačeve. Romana Šuchevyča, alebo Stepana Banderu totiž Ukrajinci považujú za hrdinov boja za nezávislosť, Poliaci, naopak, za masových vrahov, ktorí počas druhej svetovej vojny páchali etnické čistky na západe Ukrajiny.
Mená ako Bandera, Šuchevyč a ďalších vrcholných predstaviteľov Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) sú pre Poliakov symbolom krvavých a nesmierne brutálnych masakrov počas tzv. volyňskej reže.
Smrť našli desaťtisíce nevinných civilistov a detí
Hlavným iniciátorom premenovania ulice po generálovi Šuchevyčovi sa stal podľa portálu zprávy.aktuálne.cz jeho syn Jurij, poslanec za ukrajinskú Radikálnu stranu. Sám strávil za podporu ukrajinskej nezávislosti tridsať rokov v sovietskych lágroch, v ktorých nakoniec stratil aj zrak.
Jeho otca Romana zastrelili sovietske orgány v roku 1950. Za mreže postupne okrem Jurija putovali aj Jurijova mama a sestra. Jurij Šuchevyč kritiku pamiatky svojho otca nechápe.
Nedá sa pochybovať, že sa na Volyni v lete 1943 odohral jeden z najväčších masakrov civilného obyvateľstva počas druhej svetovej vojny.
Ukrajinský historik Andrij Portnov.
„Nejde o hodnoty, UPA bola symbolom vzdoru. Počas II. svetovej vojny to bola skrátka jediná politická sila, ktorá bojovala za nezávislosť Ukrajiny, najmä proti Sovietom,“ povedal pred piatimi rokmi v rozhovore pre aktuálne.cz. „Dnes vďaka Vladimírovi Putinovi ľudia aj na východnej Ukrajine pochopili, že UPA vlastne bojovala s rovnakým nepriateľom, s akým bojujeme dnes. Je to pre nás symbol vzdoru voči návratu späť k Moskve,“ dodal ešte Šuchevyč.
Celkovo prišli o život desiatky tisíc civilistov, zavraždených často upálením zaživa, znásilnením alebo tými najprimitívnejšími spôsobmi.
Masaker vo Volyni na západnej Ukrajine sa odohral koncom II. svetovej vojny. Jednotky UPA tam vtedy vykonávali zjavné etnické čistky na obyvateľoch poľského pôvodu. To následne viedlo k brutálnym odvetným akciám poľskej Zemskej armády a ďalších partizánskych oddielov tamojších Poliakov. Celkovo tak prišli o život desiatky tisíc civilistov. Verejne dohľadateľné historické zdroje uvádzajú, že ich zavraždili často upálením zaživa, znásilnením alebo tými najprimitívnejšími spôsobmi.
„Nedá sa pochybovať, že sa na Volyni v lete 1943 odohral jeden z najväčších masakrov civilného obyvateľstva počas druhej svetovej vojny,“ uviedol podľa portálu zprávy.aktuálne.cz ukrajinský historik Andrij Portnov, ktorý Volyň porovnáva so známou genocídou v Rwande. Iba s tým rozdielom, že mačety tam nahradili stredoeurópske poľnohospodárske nástroje: kosy, píly a sekery.
Zločiny nepáchali nacisti, ale ukrajinskí nacionalisti
Čo sa vlastne vo Volyni od začiatku marca roku 1943 stalo? Etnicko-politický konflikt, nazývaný Volyňská tragédia (poľsky Rzez wolynska), bol podľa viacerých historických zdrojov sprevádzaný masívnym vraždením predovšetkým etnických poľských civilistov a civilistov iných národností, vrátane Ukrajincov.
Členovia Ukrajinskej povstaleckej armády, prezývaní banderovci, páchali zverstvá, nad ktorými by vraj užasol aj stredoveký kat. Dokonca aj Nemci boli ohromení ich sadizmom! Vypichovanie očí, rozpáranie brucha a brutálne mučenie pred smrťou bolo samozrejmosťou.
Obkľúčili poľské dediny a kolónie a vraždili. Zabíjali každého – ženy, starcov, deti i dojčatá. Mŕtvoly zavraždených Poliakov potom pochovali niekde v poli, vyplienili ich majetok a nakoniec domy zapálili.
Genocída začala v mestách. Muži „zlej“ národnosti boli okamžite prevezení do väznice, kde ich neskôr zastrelili. K násiliu páchanému na ženách dochádzalo za bieleho dňa na uliciach pre pobavenie publika. Medzi banderovcami bolo veľa tých, ktorí chceli byť „vpredu“ a aktívne sa ho
zúčastniť. Rozsiahle etnické čistky pritom začali na území obsadenom nemeckými vojskami.
Mŕtvoly zavraždených Poliakov pochovali niekde v poli, vyplienili ich majetok a nakoniec domy zapálili. Namiesto poľských dedín ostali len obhorené ruiny.
Tieto zločiny však podľa historických zdrojov nepáchali nacisti, ale militantní ukrajinskí nacionalisti z OUN, ktorí napadli spiace dediny, vošli do domov a zabili všetkých Poliakov. Banderovci chceli „očistiť“ územie Volyne od poľského obyvateľstva. Obkľúčili poľské dediny a kolónie a vraždili. Zabíjali každého – ženy, starcov, deti i dojčatá. Mŕtvoly zavraždených Poliakov potom pochovali niekde v poli, vyplienili ich majetok a nakoniec domy zapálili. Namiesto poľských dedín ostali len obhorené ruiny.
…spočítali 13 500 až 23 000 Poliakov, u ktorých nie sú jasné okolnosti ich smrti…
Počas výskumu sa zistilo, že v dôsledku akcií, ktorých sa zúčastnili skupiny ukrajinských nacionalistov a niekedy aj miestne ukrajinské obyvateľstvo, zahynulo na Volyni nie menej ako 36 543 až 36 750 ľudí, u ktorých je známe meno a miesto úmrtia. Okrem toho bádatelia spočítali 13 500 až 23 000 Poliakov, u ktorých nie sú jasné okolnosti ich smrti.
Preživších Poliakov zastrašovali a nútili ich k úteku. Banditi vystavovali telá bez hláv, ukrižované, roztvorené alebo rozpárané.
Uvádza v knihe o volyňskej genocíde známy
historik Timothy Snyder.
Niekoľko výskumníkov hovorí o tom, že obetí masakru bolo 30 až 80 000 Poliakov. To, čo robili banderovci ľuďom dvíha žalúdok aj po desaťročiach. Ich, podľa všetkého nespochybniteľné hromadné vraždy, boli skutočným masakrom.
„V prvom vydaní novín UPA z júla 1943 bolo sľúbené, že ´hanebnou smrťou“´ zomrú všetci Poliaci, ktorí zostali na Ukrajine. UPA bol schopný splniť svoje hrozby. Počas nasledujúcich dvanástich hodín, od večera 11. 7. 1943 až do rána 12. júla, UPA zaútočil na 176 obcí. Osoby, ktoré sa podarilo chytiť na ulici, zabili kosami a vidlami. Kostoly, naplnené farníkmi, vypálili do základov. Preživších Poliakov zastrašovali a nútili ich k úteku. Banditi vystavovali telá bez hláv, ukrižované, roztvorené alebo rozpárané,“ napísal v knihe o volyňskej genocíde známy historik Timothy Snyder.
Poľská dedina zrejme nikdy väčšie hrôzy nezažila
K prvému masakru došlo už 9. februára 1943, kedy vstúpila banderovská banda Petra Netoviča, vydávajúca sa za sovietskych partizánov, do poľskej dediny Parosle pri Vladimirci v Rovenskej oblasti. Roľníci už predtým partizánom poskytovali pomoc, a tak ich vrelo privítali.
Z dediny Volkovyja jednu noc banderovci odviedli do lesa celú rodinu. Dlho sa im posmievali, a keď videli, že je matka tehotná, rozpárali jej brucho, vytiahli z neho plod a do brucha jej natlačili králika.
Keď sa banditi dosť nasýtili, začali znásilňovať ženy a dievčatá. Pred zavraždením im odrezali prsia, nos a uši. Mužom pred smrťou odrezali pohlavné orgány. Dobíjali ich údermi sekerou do hlavy. Bratom Gorškevičovým, ktorí sa snažili zavolať na pomoc partizánov, rozpárali brucho, odrezali nohy a ruky, nasypali soľ na rany a nechali ich zomrieť na poli. Celkovo bolo v tejto obci brutálne umučených 173 ľudí vrátane 43 detí. Počas masakru v poľskej obci Lipniki zahynulo 179 ľudí vrátane Poliakov z okolia, ktorí tu hľadali útočisko. Boli to väčšinou ženy, staršie osoby a 51 detí do 14 rokov, štyria ukrývajúci sa Židia a jeden Rus. Z dediny Volkovyja jednu noc banderovci odviedli do lesa celú rodinu. Dlho sa im posmievali, a keď videli, že je matka tehotná, rozpárali jej brucho, vytiahli z neho plod a do brucha jej natlačili králika.
Môžno vôbec hovoriť o vzájomnom zmierení?
Napriek tomu, čo sa vo Volyni v roku 1943 stalo a aký pohľad na celú vec mali politici, Ukrajinci po napadnutí Ruskom 24. februára tohto roku utekali najmä do Poľska, kde je ich v súčasnosti už ďaleko viac ako 2 milióny.
„Poľsko podá ruku Ukrajine. Tiež robí a urobí všetko, aby jej ruku podali aj iné štáty a národy slobodného západného sveta. Ukrajinský a poľský národ musí ísť cestou vzájomného odpustenia a zmierenia“ vyhlásil ešte v apríli 2015 v ukrajinskom parlamente vtedajší poľský prezident Bronislav Komorowski ešte v apríli 2015.
Jarosław Kaczyński poslal Ukrajine jasný odkaz
Kontroverzia okolo zločinov OUN (Oranizácia ukrajinských nacionalistov) a UPA (Ukrajinská povstalecká armáda) vtedy umelo nafukovala hlavne kremeľská propaganda, ktorá označovala ukrajinský Euromajdan za „fašistický puč krvavých banderovcov“.
Povedal som pánovi Porošenkovi (bývalý ukrajinský prezident – pozn. red.), že do Európy s Banderom nevstúpi. Pre mňa je to jednoznačná vec, všetko má svoje hranice.
Jarosław Kaczyński.
K tomu údajne vytvárala falošné reportáže o ukrižovaných chlapcoch alebo o ostreľovačoch, ktoré si v Kyjeve pre masaker demonštrantov najali práve ukrajinskí ultranacionalisti. Lenže, 22. júla 2016 prijal poľský Sejm primárne hlasmi pravicových poslancov rezolúciu, ktorá označila etnické čistky na Volyni za jednostrannú genocídu Ukrajincov na Poliakoch.
„Povedal som pánovi Porošenkovi (bývalý ukrajinský prezident – pozn. red.), že do Európy s Banderom nevstúpi. Pre mňa je to jednoznačná vec, všetko má svoje hranice,“ vyhlásil predseda vládnucej poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosław Kaczyński, ktorého brat -dvojča Lech bol až do svojej smrti pri páde vládneho lietadla v roku 2010 pri ruskom Smolensku poľským
prezidentom.
Nápis na pamätníku v Poľsku nesie jasný odkaz
Dnes na túto tragickú udalosť reagujú Poliaci tak, že skutočnou príčinou katastrofy v Smolensku boli dve explózie v konečnej fáze letu. A za ich vinníkov považujú Rusov, ktorí to ale odmietajú.
Vládna komisia vo svojej správe zverejnila, že stopy po výbušninách našli na fragmentoch lietadla. V správe sa tiež píše, že výbušné zariadenia mohli byť na palubu lietadla umiestnené počas opráv v Rusku.
Na pamiatku desaťtisícov zmasakrovaných obetí banderovských bánd bol v Poľsku postavený pamätník s nápisom: „Keby som zabudol na nich, môj Bože na nebi, zabudni na mňa.“
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
LEN PRE SILNÉ POVAHY Masaker vo Volyni nastavuje kruté zrkadlo pre Poliakov a najmä Ukrajincov!