eReport.sk
Andrij Meľnyk.
Andrij Meľnyk. Foto: tasr/ap

Varšava vo vývrtke, hrozí konflikt? Ukrajinský diplomat: Bandera nebol masovým vrahom židov a Poliakov!

Takpovediac na špacír si pustil opäť ústa kyjevský diplomat, ktorý pôsobí v Nemecku. Andrij Meľnyk, o ktorom je reč, je známy tým, že sa napriek svojmu diplomatickému statusu ako diplomat častokrát vôbec nespráva. Tentokrát to však už zjavne vážne prehnal. V rozhovore pre nemeckého novinára sa ani trochu netajil tým, že kontroverzný Stepan Bandera, je pre neho hrdinom.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí sa dištancovalo od výrokov svojho veľvyslanca v Nemecku Andrija Meľnyka týkajúcich sa niekdajšieho ukrajinského nacionalistického lídra Stepana Banderu. Ako napísala v piatok agentúra DPA, Kyjev chce týmto krokom odvrátiť prípadný spor s poľskou vládou.

„Také masakre vykonávali aj Poliaci“

Meľnyk v interview s nemeckým novinárom Tilom Jungom povedal, že „Bandera nebol masovým vrahom židov a Poliakov“, pričom tvrdil, že o tom neexistujú dôkazy. „Antisemitizmus Banderu a ním vedenej Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) sú súčasťou ruského podania dejín,“ uviedol Melnyk.

Partizáni OUN pritom mali v roku 1943 na svedomí vyháňanie Poliakov z dnešnej západnej Ukrajiny, ktoré neprežili desiatky tisíc ľudí. Vraždili tiež Židov a volyňských Čechov. Meľnyk v rozhovore zločiny na Volyni nepoprel, povedal ale, že „také masakre vykonávali aj Poliaci“. Podľa výskumov poľských historikov zomrelo asi 60-tisíc Poliakov a 3 000 Ukrajincov.

Mohlo by vás zaujímať:

  1. Na ilustračnej snímke ukrajinská vlajka na ceste v meste Mariupol počas 54. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v pondelok 18. apríla 2022.
  2. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko.
  3. Kosáky aj sekery. Jedna z oficiálnych fotografií, ktorá bola súčasťou upútavok na poľský film Volyň.
  4. Sloviansk je ukrajinské mesto v Doneckej oblasti. Ilustračná snímka.
  5. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.
  6. Olexij Arestovyč
  7. Ruiny budovy po výbuchoch v Belgorode.
  8. Starosta mesta Sloviansk Vadym Ľach na snímke z videa.
  9. Na ilustračnej snímke ukrajinská vlajka na ceste v meste Mariupol počas 54. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v pondelok 18. apríla 2022.

„Názor, ktorý ukrajinský veľvyslanec Andrij Meľnyk vyslovil v rozhovore s nemeckým novinárom, je jeho vlastný, a nereprezentuje pozíciu ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny,“ uviedol vo vyhlásení zverejnenom vo štvrtok večer rezort diplomacie v Kyjeve.

Poliaci netrvajú na ospravedlnení

Ministerstvo okrem toho vyjadrilo svoju vďaku Poľsku „za jeho bezprecedentnú podporu v boji proti ruskej agresii“ a zdôraznilo potrebu „jednoty vo veci spoločných výziev“.

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz v reakcii uviedol, že „takýto názor a takéto slová sú absolútne neprijateľné“. Na otázku, či Poliaci očakávajú od Meľnyka ospravedlnenie, Przydacz povedal, že viac než názory jednotlivcov ho zaujíma to, čo si myslí ukrajinská vláda. Skutočnosť, že rezort diplomacie sa od Meľnykových výrokov dištancoval, je postačujúca.

Bandera bojoval po boku nacistického Nemecka

Stepan Bandera (1909 – 1959) bol vodcom ukrajinských povstalcov, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali za samostatnú Ukrajinu aj po boku nacistického Nemecka, pričom sa dopúšťali masakrov poľského a židovského obyvateľstva. Dodnes zostáva veľmi kontroverznou postavou, na samotnej Ukrajine i v širšom postsovietskom priestore. Časť ľudí ho považuje za hrdinu ukrajinského boja za nezávislosť, zatiaľ čo iná za vojnového zločinca. Snahy o pripomínanie Banderovej pamiatky ostro kritizuje Rusko, ktoré v tejto súvislosti odsudzuje údajné fašizujúce tendencie v ukrajinskej spoločnosti.

Po vojne bol Bandera údajne v kontakte so západnými spravodajskými službami a z Nemecka naďalej bojoval za samostatnosť Ukrajiny.

Po začiatku druhej svetovej vojny našiel Bandera, ktorý ušiel z poľského väzenia, spojencov v nemeckých národných socialistoch. Tí však jeho ideu samostatnej Ukrajiny nepodporovali. Bol zadržaný a až do roku 1944 ho väznili v Berlíne a v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Na etnicky motivovanom vysídľovaní a zabíjaní desaťtisícov poľských civilistov na západe Ukrajiny v roku 1943 sa preto osobne nepodieľal. Za násilné činy nacionalistických povstalcov je mu však pripisovaná spoluzodpovednosť.

Po vojne bol Bandera údajne v kontakte so západnými spravodajskými službami a z Nemecka naďalej bojoval za samostatnosť Ukrajiny. V roku 1959 ho v Mníchove zavraždil agent sovietskej tajnej služby KGB.


KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Varšava vo vývrtke, hrozí konflikt? Ukrajinský diplomat: Bandera nebol masovým vrahom židov a Poliakov!

Odoberať
Upozorniť na
4 Komentáre
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre

Čítajte viac…

Politika

Správy

Celebrity

Šport

Zaujímavosti