Antisuverénna hystéria v Bruseli v poslednej dobe dosiahla takmer neuveriteľnú úroveň. Jeden proeurópsky spravodajský web zašiel až tak ďaleko, že vyzval na „vojnu“ proti slovenskej a maďarskej vláde len preto, že odmietajú podpísať 18. balík sankcií proti Rusku, kým nedostanú záruky, že EÚ neohrozí ich energetickú bezpečnosť. Upozornil na to web Europeanconservative.
Túto rozzúrenú správu napísal redaktor zahraničných vecí Andrew Rettman a objavila sa v pondelkovom vydaní denného spravodajcu EUobserver, liberálneho, pro-establishmentového spravodajského webu so sídlom v Belgicku.
Rettman začal tým, že slovenského premiéra Roberta Fica a maďarského premiéra Viktora Orbána nazval „kremeľskými šľachticami“ za to, že minulý týždeň zablokovali najnovšie návrhy sankcií – hoci schválili predĺženie všetkých predchádzajúcich 17 balíčkov – a potom vyzval EÚ, aby im nedala žiadne ústupky, ale aby im „všetko vzala“.
Redaktor sa nezdržal a jasne vyzval Brusel, aby zintenzívnil svoju politicky motivovanú právnu prax ako prostriedok vydierania, bez toho, aby predstieral, že ide o právny štát alebo demokraciu: Udrite ich čímkoľvek, čo sa dá: zmrazené finančné prostriedky, konania o porušení predpisov, súdne spory, dotieravé audity, verejné urážky, bojkoty.
Rettman mal priateľskú „radu“ aj pre ostatné členské štáty: začnite špehovať Budapešť a Bratislavu v nádeji, že vykopete niečo kompromitujúce, čo by sa dalo ďalej použiť na vydieranie suverénnych vlád. „Nechajte svoje spravodajské služby pracovať a dajte maďarským/slovenským/európskym novinárom do rúk tvrdú pravdu,“ napísal. Ak títo dvaja malí zradcovia chcú vojnu s EÚ – dajme im ju.
Hoci tieto slová určite patria medzi najradikálnejšie príklady verejnej diskusie v Bruseli, nepredstavujú izolovaný názor. V skutočnosti ich umožnili nekonečné ohováračské kampane EÚ proti každému, kto sa odváži ísť proti hlavnému prúdu – a to znamená predovšetkým konzervatívne, suverénne vlády.
Po prvé, nazývať demokraticky zvolených lídrov „zradcami“, pretože uprednostňujú svoje vlastné národné záujmy pred záujmami Bruselu, nie je ani pekné, ani nedáva zmysel – ak vôbec, malo by sa to vzťahovať na tých, ktorí obetujú svoje národy za body od Uršuly – ale každý má právo na svoj názor. Skutočnosť, že Rettman vyzýva na úplné inštitucionálne zneužívanie, ktoré porušuje každý demokratický princíp, na ktorom bola EÚ postavená, je však oveľa vážnejšia – a nebezpečnejšia – vec.
EÚ už aj tak neustále narúša suverenitu členských štátov a zároveň pri každej príležitosti využíva zákon a svoj sebecký výklad „hodnôt EÚ“ proti konzervatívcom. Niektorým to zjavne nestačí a chcú ekonomicky vykrvácať dva členské štáty, kým sa ich občania nepoučia a nenahradia svoje vlády vládami, ktoré rozumejú straníckej línii.
Navyše, celý argument, že Maďarsko a Slovensko vetujú sankcie, pretože sú ruskými bábkami, je v najlepšom prípade neuveriteľne úzkoprsý, alebo v najhoršom prípade vyslovene zlo. Obe krajiny už vyhlásili, že nemajú problém s obsahom 18. balíka. Problém však majú so samostatným návrhom v rámci nástroja REPowerEU, ktorý by pre všetky členské štáty EÚ uložil povinnosť úplne ukončiť dovoz ruskej energie do konca roka 2027, nech to bude stáť čokoľvek.
Okrem toho, súčasné zmluvy EÚ (článok 194 ZFEÚ) výslovne uvádzajú, že Brusel nemá právo hovoriť žiadnemu členskému štátu, od koho môže alebo nemôže nakupovať energiu, čo znamená, že návrh porušuje základné zákony EÚ. Zrejme je však v poriadku, ak je namierený proti Rusku.
Bol by menší problém, keby bolo opatrenie prezentované ako sankcia (čo technicky je), ktorá spadá do zahraničnej politiky a vyžaduje jednomyseľné schválenie. Komisia sa však snaží obísť národné veto tým, že z neho robí legislatívu v oblasti „obchodu a energetiky“, ktorá vyžaduje iba podporu kvalifikovanej väčšiny. To nedáva Slovensku a Maďarsku inú možnosť, ako použiť svoje veto niekde inde – napríklad v 18. balíku sankcií – v snahe zachrániť svoju ekonomiku a energetickú bezpečnosť.
Zdroj: europeansconservative
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Chcú nás odstaviť! Probruselský novinár volá po vojne so Slovenskom a Maďarskom pre suverénne postoje krajín