Atentát na premiéra. Niečo, o čom čítame v správach z krajín tzv. tretieho sveta. Stalo sa, žiaľ, aj u nás, v centre Európy. 15. mája strieľal na premiéra Slovenskej republiky Róberta Fica sfanatizovaný atentátnik.
Vzápätí sa zo všetkých strán začali sypať vyjadrenia o šoku, slová účasti a želania skorého uzdravenia. Zo zahraničia zväčša ako klasické diplomatické klišé a z tábora slovenských opozičných strán najskôr ako snaha vyviniť sa zo zodpovednosti za to, čo sa stalo.
Čo sa stalo a čo vieme o atentátnikovi
Po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej premiér Fico – ako vždy – išiel k ľudom, ktorí na neho čakali. Z davu sa ozvalo: „Robo, poď sem“. Premiér pristúpil k davu a ozvalo sa päť výstrelov. Najmenej tri ho zasiahli, jeden z nich do brušnej dutiny. Po prvotnom ošetrení v bojnickej nemocnici ho previezli do Roosweltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde sa podrobil päťhodinovej operácii. Zranenie bolo život ohrozujúce.
Atentátnik, 71 ročný Juraj C. z Levíc, bol členom Zväzu slovenských spisovateľov. Písal básne, a ešte pred 8 rokmi sa svojou tvorbou snažil presvedčiť Slovenských brancov, aby prestali cvičiť so zbraňami a odložili násilie. Čo ho doviedlo k tomu, že vystrelil na predsedu slovenskej vlády, že vystrelil na človeka – Róberta Fica?
V uniknutej nahrávke, ktorá sa objavila na internete krátko po jeho zadržaní hovorí, že strieľal preto, lebo R. Fico chce zlikvidovať RTVS, dal odvolať šéfa Súdnej rady Mazáka a nechce posielať zbrane na Ukrajinu. Ako sa mohlo stať, že človek, ktorý zakladal stranu proti násiliu násilie napokon sám použil?
Politické pozadie
Juraj C. sa pravidelne zúčastňoval na mítingoch poriadaných Progresívnym Slovenskom. Kamery ho zaznamenali na najmenej dvoch výjazdových rokovaniach vlády, napríklad v Dolnej Krupej, kde vykrikoval proukrajinské heslá a nadávky na súčasnú vládu a koalíciu. Uniknutá nahrávka presne kopíruje heslá ozývajúce sa na zhromaždeniach, ktoré poriadalo Progresívne Slovensko.
Prvé reakcie progresívnych médií ho vykresľovali ako náhodného strelca, ktorého určite nikto ničím nemotivoval, ktorý vystrelil len tak, lebo bol frustrovaný. Vyšetrovanie polície však hovorí, že sa postupom času radikalizoval a prevzal všetky naratívy súčasnej opozície. A pravdepodobne nekonal sám.
Z obete vinník
Po atentáte mnohí rozoberajú formu, akou premiér Fico robí svoju politiku. Treba pripomenúť, že nerobí nič, čo by nebolo v jeho predvolebných sľuboch a v programovom vyhlásení vlády. Ozývajú sa hlasy, že si za útok môže sám, svojou politikou, svojimi vyjadreniami. Ľuboš Blaha to prirovnal k obviňovaniu znásilnenej ženy, že si za to môže vlastne sama – lebo veď mala krátku sukňu. Z obete robia vinníka.
Otázkou zostáva, kto je vinný? Snažia sa nám nahovoriť, že sme vinní všetci, lebo politika aj vzťahy medzi ľuďmi sa zvulgarizovali. Ďalšia otázka je, kto s vulgarizáciou politiky začal. Pred desiatimi rokmi Sulík vytiahol do vysokej politiky Matoviča. Jeho excesy v parlamente v tom čase akurát pobavili. Potom však vyhral voľby. A jeho volebné heslo bolo „lebo Fico“ – za všetko bol podľa jeho rétoriky zodpovedný Fico a tento naratív prijali aj všetky maistreamové médiá. Začalo sa to vraždou novinára Kuciaka a jeho partnerky. Bez akýchkoľvek dôkazov zo zosnovania vraždy médiá obvinili vtedajšiu vládu na čele s Róbertom Ficom. Za slušné Slovensko začalo zvolávať protivládne demonštrácie so snahou povaliť vládu. Premiér Fico aj minister vnútra Róbert Kaliňák odstúpili, ale vláda nepadla.
Vyostrená nálada sa stupňovala
Po voľbách, v ktorých vyhral Matovič, hejty proti Smeru SSD a R. Ficovi pokračovali. Naratív „lebo Fico“ vydržal až do dnešných dní. Po minuloročných voľbách, ktoré Smer SSD vyhral a R. Ficovi sa podarilo zostaviť vládu, prevzalo štafetu Progresívne Slovensko, ktoré nedokázalo stráviť porážku vo voľbách. Protestovalo sa proti rušeniu špeciálnej prokuratúry, proti zmenám v kultúre, proti riešeniu problémov RTVS, prosto, vždy sa nejaký dôvod našiel. Protesty pokračovali aj po prezidentských voľbách. Opozícia nedokázala prijať výsledky demokratických volieb. „Urobíme všetko preto, aby Fico nevládol“ a „nemôžu mať všetko“. Kritizovať vládnu koalíciu je úlohou každej opozície. Ale kde končí kritika opozície a začína štvanica? Po 15. máji mrazí snáď každého, kto si vypočuje slová z videa Róberta Fica- „čakám, kedy sa táto polarizácia spoločnosti pretaví do vraždy niektorého zo slovenských politikov“.
Prestrelili
Po atentáte na premiéra aj slovenská opozícia zistila, že prestrelila a politici začali volať po zmierení. Môžeme len dúfať v uvedomenie si závažnosti situácie. Pretože tak, ako sa vyostrená nálada v spoločnosti týka koalície, týka sa aj opozície.
Prezidentka Čaputová, ktorá pravidelne „citlivo vníma“ a je „nadstranícka“ prišla s návrhom „okrúhleho stola“, na ktorom sa mali zúčastniť predsedovia všetkých parlamentných strán. Jej návrh bol – jemne povedané – nedomyslený. Azda najvýstižnejšie na okrúhly stôl zareagoval Matovič, ktorý namiesto pokusu o zmier a odsúdenie atentátu požadoval odvolanie ministra vnútra Eštoka.
Strany Smer SSD a SNS návrh na stretnutie odmietli. Ľuboš Blaha to povedal jednoznačne: „kým sa opozícia a médiá neospravedlnia za to, ako útočili na R. Fica žiadne zmierenie nie je možné. Mnoho ľudí si myslí, že nám postrelili šéfa. Ale oni sa pokúsili zabiť nášho priateľa.“ Tak sa vyjadril v diskusnej relácií pre TA3.
Návrhy najsilnejšej pozičnej strany
Šimečka navrhoval „100 dní pokoja“ a aby vláda stiahla z NRSR všetky návrhy zákonov, ktoré sú podľa mienky progresívcov kontroverzné. Ako si to predstavoval? Že vláda bude 100 dní akurát tak kúriť a svietiť? Ak by toto vláda urobila, atentátnik by dosiahol to, čo deklaroval – odstavil by vládu.
A čo ďalej…
Naša spoločnosť je rozdelená. A nezmenil to ani atentát na premiéra republiky. Na sociálnych sieťach sa objavujú statusy schvaľujúce tento zločin. Polícia ich nateraz vyšetruje približne 50.
Zo strany opozičných politických strán ani zo strany maistreamových médií sme nezaznamenali ani len chabý pokus o sebareflexiu a priznanie si podielu na čine, ktorý sa stal. Zato sme si z ich strany vypočuli žiadosti o sebareflexiu súčasnej vládnej koalície. Vládna koalícia sa podľa nich má ospravedlniť – len … začo sa má ospravedlniť? Zrejme za to, že vyhrala už dvoje voľby a ľudia si ju vybrali v riadnych demokratických voľbách. Z doterajších vyjadrení nie je celkom jasné, či si politici a spoločnosť uvedomujú vážnosť situácie. Bez pátosu a preháňania atentátnik nestrieľal „iba“ na nejakého Fica. On strieľal na človeka. Na osobu premiéra a všetko čo predstavuje. On strieľal na demokraciu Slovenska. Kým si neuvedomíme, čo všetko sa za týmto činom skrýva a razantne ho neodsúdime, v našom štáte bude stále niečo zhnité.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Komentár: Niečo zhnité je v štáte našom