Fašiangy sa začínajú 7. januára po sviatku Troch kráľov a trvajú až do Popolcovej stredy, keď sa začne 40 dňový pôst pred Veľkou nocou. Keďže Veľká noc je pohyblivý sviatok, od jej dátumu závisí i dĺžka fašiangu. Tohtoročné fašiangové obdobie je krátke, skončí v stredu 14. februára. Zvyky spojené s fašiangami súviseli u starých Slovanov s vyháňaním zimy, smrti a s prinášaním jari. Pre kresťanov je toto obdobie čas zábav, plesov, karnevalov, aj svadieb a osláv.
Fašiangové zabíjačky
Fašiangy sa neodmysliteľne spájajú s dobrým jedlom. Kedysi sa v zimnom období robili zabíjačky, pretože ľudia nemali chladničky a mrazničky, a práve v zime vedeli mäso dobre uskladniť. Spracovávali ho údením, pripravovali klobásky, slaninu a samozrejmosťou boli jaterničky, krvavničky, varila sa huspenina. Ak bolo v rodine dievča na vydaj a plánovali počas fašiangov svadbu, museli si pripraviť zásoby. No aj pozvaní hostia museli na svadbu priniesť nejaké mäso, vajíčka či múku, aby nemusela rodina všetko hradiť sama. No i mimo zábav sa v tomto období konzumovali kalorické a mastné jedlá. Šišky, pampúchy, fánky, božie milosti, kreple, ktoré sa smažili na bravčovej masti.
Maškary
Veľkej obľube sa tešil fašiangový sprievod spojený s dobrou zábavou. Fašiangovníci prezlečení v maskách a rôznych zvieracích kostýmoch, ktoré si sami šili, sa zastavili v každom dome. Tradovalo sa, že keď sa gazdiná dobre vytancovala, bude dobrá úroda. Odmenou im boli šišky, údeniny i pálenka.
V mestskom prostredí bývali maškarné bály a plesy, ktoré organizovali spolky. Okrem honosnej zábavy bolo zvykom uvádzanie mladých dievčat a mužov do spoločnosti.
Fašiangy vyvrcholia v utorok pred Popolcovou stredou, ľudovo nazývanou „škaredá streda“. Počas posledného fašiangu sa zábava končí pred polnocou symbolickým pochovaním basy. Tancovať a zabávať sa bude smieť znovu až po Veľkonočnej nedeli.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Fašiangy – poznáme ich tradície?