…v pokračovaní rozhovoru sme rozhodcovi Petrovi Stanovi položili ďalšie otázky.
Rozhoduješ len slovenskú extraligu alebo aj medzinárodné súťaže? Ktorý zápas bol pre teba doteraz „naj“?
Pôsobím aj v českej extralige a som k dispozícii aj medzinárodnej hokejovej federácii pre potreby medzinárodných turnajov. Pokiaľ ide o to „naj“, tých zápasov, ktoré mi ostanú v pamäti je určite viac. Momentálne mi napadne najdlhší zápas v histórii českej extraligy medzi Hradcom Králové a Vítkovicami. Víťazný gól padol až v 139. minúte.
Ako vnímaš pískanie, nadávky od „odborníkov“ z tribúny?
Priznám sa, že už to nejako nevnímam. Asi som sa za tie roky naučil veľmi rýchlo spláchnuť to zo seba. Nie je zo nič príjemné, ale musíme sa koncentrovať na zápas a nezaoberať sa tým, čo ľudia kričia. Mohlo by to odpútať našu pozornosť a viesť k chybám.
Sú hráči, s ktorými máš vyslovene zlé vzťahy preto, že si im odpískal nejaké zákroky, s ktorými neboli stotožnení?
Asi ani nie. Myslím, že s hráčmi mám korektné vzťahy. Vzájomný rešpekt a úcta by mali byť základom aj v hokeji. Rozhodca si v podstate počas celej svojej kariéry buduje svoje meno, svoju reputáciu aj medzi hráčmi. Preto sa snažím s hráčmi vychádzať tak, aby mi verili a rešpektovali ma. Ak sú nespokojní s mojím verdiktom a je na to čas a priestor, snažím sa im situáciu vyjasniť z môjho pohľadu. Iba priamou, priateľskou a otvorenou komunikáciou sa vytvára dôvera a vzťah hráč – rozhodca.
Viem, že máš popri rozhodovaní aj civilné zamestnanie. Je náročné skĺbiť to?
Áno, mám. Pracujem v Slovenských elektrárňach ako operátor v jadrovej elektrárni. Dohliadame na chod celej elektrárne a našou prioritou je zaručiť bezpečnú prevádzku. Pracujem na zmeny, čiže sa mi nevyhnú ani popoludňajšie a nočné. Vtedy je to trošku náročnejšie skĺbiť, ale snažím sa vždy dohodnúť s kolegami a nájsť vzájomnú výmenu. V tomto im musím poďakovať, lebo bez nich by som asi veľa zápasov počas sezóny nestihol.
Petrovi Stanovi ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte veľa odpískaných zápasov!
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Bez kolegov v práci by som sa nemohol pískaniu venovať v takej miere ako teraz…