Projekt rozšírenia pešej zóny o Štefánikovu ulicu je aktuálne v štádiu územného konania, v rámci ktorého sa posudzuje jeho súlad s územným plánom. Výsledkom má byť územné rozhodnutie, ktorým stavebný úrad určí podmienky na zabezpečenie záujmov účastníkov konania a rozhodne o ich prípadných námietkach.
Mnoho nezodpovedaných otázok
Súťaž na obnovu Štefánikovej ulice vyhlásilo mesto v júli 2021. Spomedzi štyroch autorských kolektívov uspel návrh Ateliéru Duma – Living Gardens. Verejnosti ho predstavili v novembri 2022. Súčasťou stretnutia bola aj diskusia, ale podľa obvyklého scenára ignorovania požiadaviek z publika. Primátor Peter Bročka síce stretnutie otvoril, následne však bez vysvetlenia odišiel, aby nemusel čeliť priamej komunikácii s nespokojnými obyvateľmi.
Tí sa napr. zaujímali, či má mesto presný počet prevádzok, frekvenciu zákazníkov, teda relevantné vstupné údaje na takúto zmenu. Odpovedať nevedel nikto. Nedozvedeli sa ani to, ako sa záujemcovia o sprístupnenie archívnych dokumentov, často zdravotne znevýhodnení, dostanú do Štátneho archívu, ktorý nemá vlastné parkovanie. Prípadne ako prídu na výuku do ZUŠ deti, ktoré tam niekto vozí. Rovnaký problém bude aj u starších a zdravotne znevýhodnených v prípade účasti na omšiach v jezuitskom kostole.
Nie sú na to podmienky
Dnes už nebohý Silvester Korec, ktorý bol v rokoch 1970 až 1984 hlavným architektom Trnavy, na stretnutí potvrdil, že pešia zóna na Štefánikovej bola plánovaná už pred viac než 50 rokmi. Zámer sa nerealizoval, lebo väčšina prevádzok nemá prepojenie na susedné paralelné ulice, ako je na Hlavnej ulici, a nemajú inú možnosť zásobovania a parkovania.
Vyhodené peniaze
V roku 2016 mesto vybralo v súťaži a následne dalo spracovať a zaplatilo architektonickú štúdiu, ktorá rátala z rozšírením pešej zóny za Mestskú vežu po jezuitský kostol. Prečo bolo treba o päť rokov neskôr vyhlásiť novú súťaž?
Dôvodom je zmena územného plánu Centrálnej mestskej zóny, ktorú zastupiteľstvo schválilo v decembri 2020 po riadnom verejnoprávnom prerokovaní.
Prečo však bolo treba meniť územný plán Centrálnej mestskej zóny? Zrejme pre eurofondy, ktoré by sa na pôvodný projekt nedali čerpať. Predbežný odhad hodnoty investície je 3,5 mil. eur, mestské zdroje na to popri iných požiadavkách nepostačujú.
Na spomínanom stretnutí niekoľko ráz zaznela výzva, aby v zápise bolo uvedené, že 99% účastníkov s navrhnutou zmenou na Štefánikovej ulici nesúhlasí. Prikláňajú sa k pôvodnej štúdii z roku 2016.
Mesto argumentuje, že vjazd na Štefánikovu bude možný pre rezidentov a dopravnú obsluhu. Bude sa to týkať aj áut s návštevníkmi jezuitského kostola a žiakmi ZUŠ? V každom prípade by mestskej polícii pribudla ďalšia „zmysluplná“ činnosť: celodenná obsluha stĺpika na začiatku zóny.
Najvhodnejšie mestotvorné riešenie?
Vo februári 2023 sa Viktor Križan z príslušného výboru mestskej časti začal zaujímať, ako sa mesto vysporiadalo s požiadavkami verejnosti. Dozvedel sa, že „Odbor územného rozvoja a koncepcií neodporúča zmenu územného plánu v predmetnom prípade a pešiu zónu považuje v danom úseku za najvhodnejšie mestotvorné riešenie“.
Od mesta následne žiadal na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám dokumenty, na ktorých základe príslušný odbor vydal toto stanovisko. V tejto veci neuspel, preto sa odvolal. Primátor mesta Trnava ako odvolací orgán odmietnutie odvolania tento rok vo februári odôvodnil tým, že „MsÚ Trnava – odbor územného rozvoja a koncepcií nemá k dispozícii dokumenty, ktorými by mal, resp. nemal odporúčať zmenu ÚPN CMZ Trnava v súvislosti s obnovou Štefánikovej ulice“.
Križan, ktorý je docent práva a vyučuje na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, pripomína, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. „Ich rozhodnutia musia byť odôvodnené, inak by boli svojvoľné, preto by takéto dokumenty mali existovať. Vo vyjadrení vlastne mesto priznáva, že svoje rozhodnutie nezaložilo na žiadnych podkladoch, a preto ich v zmysle žiadosti nemôže vydať. To značí, že mesto koná na základe pocitov, a nie na základe dát, analýz, či iných urbanistických podkladov.“
Dôsledok nezáujmu
Najsilnejším argumentom radnice je zmena Územného plánu Centrálnej mestskej zóny z decembra 2020. Formálne isto spĺňa legislatívne podmienky, keďže verejnosť sa v pripomienkovom konaní spravidla veľmi neangažuje. Bez adekvátnej pozornosti však môže byť v ďalšom období nemilo prekvapená, čo pre ňu toto vedenie mesta ešte pripraví.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Zámer so Štefánikovou ulicou má mnoho otáznikov