Trnava i trnavský región oplývajú množstvom inšpiratívnych ľudí. Relácia Veľkí ľudia Malého Ríma chce tieto osobnosti formou pravidelných videorozhovorov podrobnejšie predstaviť. Či už sa pohybujú vo svetle reflektorov, alebo ich pozná len úzky okruh ľudí, svojou charizmou oslovujú okolie a zanechávajú za sebou stopu. Pozrite sa s nami na ich prácu, medzníky života, názory aj hodnoty, ktorými sa riadia.

Jeho cesta k opere viedla cez chrámový a mládežnícky spev. Súkromné hodiny hry na organe absolvoval u saleziánov na Kopánke. Pán Daniel Čapkovič, rodák z Kátloviec, je dnes operným sólistom Slovenského národného divadla. Dosky, ktoré znamenajú svet, mu učarovali. Uznávaný barytón spieva slávne roly doma i v zahraničí.

Kedy padlo u vás definitívne rozhodnutie venovať sa spevu?

Ja som občas spieval sóla v zbore, v mládežníckej skupine. A myslím, bolo to počas dopravnej priemyslovky, počas štúdia na strednej škole. Zúčastnil som sa prijímacích pohovoroch na Základnú umeleckú školu Schneidera Trnavského. (…) Na jedných dverách bolo napísané klavír, na druhých bolo napísané spev. Ja som v klavíri nejako extra nevynikal, tak som si povedal, že skúsim spev. Dodnes si pamätám, že tam boli také tetušky alebo babičky s vnukmi, viedli ich za ručičku a ja som tam bol ako taký sedemnásťročný, bol to zaujímavý pocit. Zobrali ma a bol to takzvaný prípravný ročník na konzervatórium. Tak to vtedy nazvali. Spomínam si aj na príhodu z tých prijímačiek. Vtedy ma pani učiteľka, ktorá tam bola, požiadala, aby som si vybral nejakú ľudovú pesničku. Ja som ľudové pesničky síce melodicky poznal, ale texty som k týmto pesničkám nevedel, tak som si vybral pápežskú hymnu.

Dnes vystupujete v slávnych rolách ako vynikajúci barytón v Slovenskom národnom divadle, v Prahe, v Brne. Podarilo sa vám zažiť scény Talianska, Kanady, Spojených štátov amerických, okolitých štátov. Nebudem to tu celé vymenúvať. Ako vnímate pôsobenie v domácom divadle a v zahraničí. V čom sú iné, špecifické? Čo my ako diváci nevidíme?

Asi takým najväčším rozdielom bolo publikum v Japonsku. Bol som asi pred jedenástimi rokmi s Národným divadlom Praha v Japonsku. Práve tam bolo publikum iné. Bolo iné v tom, že potlesky prišli veľmi spontánne, boli veľmi rýchle. U nás sú potlesky oproti tomu miernejšie, ale trvajú dlho. Viem, že sme vtedy robili Čarovnú flautu a robil som Papagena. To bolo asi mesačné turné po rozličných japonských mestách. Bolo tam vidno výbornú japonskú logistiku. Výborne pripravené. Všetko sedelo naozaj na minútku, možno aj presnejšie.

Foto: Hra Traviata, zdroj: danielcapkovic.sk

Na Mikuláša Schneidera Trnavského sme málo hrdí…

Daniel Čapkovič sa zaslúžil o spopularizovanie kultúry a opery v našom regióne. Vďaka jeho iniciatíve bola v Hornej Krupej za prítomnosti pána Petra Dvorského odhalená busta slávneho, ale zabudnutého rodáka, operného speváka Desidera Zádora. Jeho prianím je profesionálne oživiť a spropagovať duchovnú hudbu Mikuláša Schneidera Trnavského.

Ako alebo čím by ste vy sám mladých ľudí alebo divákov, ktorí operu nezažili, presvedčili, aby prišli, vypočuli si ju, dali jej šancu?

V Jaslovských Bohuniciach majú krásny amfiteáter a priestor. Kedysi dávno ma oslovil pán starosta Peter Ryško, že im chýba klasika. Vtedy mi napadla taká vec, že pozveme Petra Dvorského a jednu rakúsku sopranistku Isabel Marxgut. Ja som s nimi spieval tiež. Urobili sme takýto projekt. Pánovi starostovi sa to vtedy zapáčilo a pokračovali sme s tým ďalej.

Nasledujúce ročníky boli, myslím, dvakrát so Slovenskou filharmóniou, s orchestrom. Sú to naozaj dosť náročné projekty aj pokiaľ ide o financie. Ale na druhej strane musím povedať, že práve z týchto ročníkov si veľmi dobre pamätám, že mnohí ma oslovili a povedali mi, že v opere nikdy neboli a radi by na niečo šli. Bolo to tak urobené, takým nenásilným spôsobom, i keď sme propagovali trošku aj operu, samozrejme. Koncert bol napríklad raz aj so Zuzanou Smatanovou, často bola Patrícia Janečková, Peter Mikuláš ako operný spevák, Richard Rikkon raz sprevádzal koncert na klavíri. Dá sa urobiť také pre publikum pútavejšie spojenie a tí ľudia prídu.

Pán Čapkovič mi prezradil, čo všetko mu opera a zahraničné hosťovania priniesli, ako vníma súčasný stav v opernom stánku. Vyjadril sa, ako vníma Trnavskú novénu. Zaspomínal si na spoluprácu s dirigentmi Jurajom Valčuhom a Ondrejom Lenárdom. Ozrejmil, na čo sa môžu diváci opery v tomto roku tešiť. Jeho odkaz pre divákov a celý rozhovor nájdete na youtube eReport TV.