Rozhovory z Malého Ríma. Hosť: Adela Šimončičová

Folklórny súbor Trnafčan založili zanietenci v roku 1984. Do roku 2002 sa predstavoval pod názvom FS Dudváh Trnava. Od roku 2015 sa stal oficiálnym univerzitným súborom pri Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 2000 nahrali jeho členovia CD pod názvom „Piesne z trnavskej roviny“. Jeho súčasťou sú aj málo známe vianočné piesne z našej oblasti. Členovia súboru oživujú a približujú folklórne tradície na Slovensku i v zahraničí. V Trnave sprevádzajú fašiangy, Kvetnú nedeľu, vystupujú počas tradičnej Trnavskej brány. Najbližšie ich môžete vidieť na 65. medzinárodnom folklórnom festivale Myjava (18. – 22. júna 2025). O súbore a o záujme mladých ľudí o tradície som sa rozprávala so slečnou Adelou Šimončičovou, tanečníčkou folklórneho súboru Trnafčan.

„Folklór je niečo naše, čo nám nikto nezoberie, a podľa mňa je fajn vedieť odkiaľ pochádzam.“ A. Šimončičová

Ako ste sa dostali k folklóru vy?

Mňa k tomu odmalička viedli rodičia. Pamätám si dokonca, čo je taký paradox, že keď som bola malá, tak som na tréningy vôbec nechcela chodiť. A teraz sa vo mne prebudila taká láska k folklóru a k tradíciám, že tým doslova úplne žijem. Ako dieťa som začínala v detskom folklórnom súbore Trnavček a keď som odrástla, mala som približne pätnásť rokov, prešla som do tohto univerzitného folklórneho súboru. 

Vy ste rodená Trnavčanka. Čím je tunajší folklór špecifický? Čo na ňom máte najradšej?

Pre mňa je špecifický určite už len odevom, ktorý je v zásade úplne odlišný od celého Slovenska, od regiónov. Určite aj tancom, motivita je úplne odlišná od iných. Kroj je veľmi objemný. V minulosti nosili veľa spodníc, aby im pekne ukázali boky, a určite aj farbami.  

Pre koho je súbor určený? 

Pre všetkých, ktorí chcú s nami prezentovať folklór doma aj v zahraničí. Je to trošku časovo náročnejšia záľuba; niekoľkokrát do týždňa máme tréningy a v lete zájazdy a iné vystúpenia. Jediná podmienka, ktorá je, musíte mať pätnásť rokov. Prichádzajú k nám študenti z celého Slovenska, ktorých sem zavialo štúdium, a tak obohacujú aj náš repertoár a partiu. 

Často sa hovorí, že členovia folklórnych súborov sú ako taká rodina. Čo pre vás súbor znamená? Aké miesto má vo vašom živote ? 

V mojom živote má to miesto veľmi veľké. Ja som si tam naozaj našla „druhý domov“, druhú rodinu. Viem, že sú tam priateľstvá, ktoré budú na celý život. Je to môjmu srdcu veľmi blízke.

Trnafčan je súbor, ktorý toho dosť veľa precestoval. Nie je len súčasťou festivalov a rôznych tanečných súťaží či súťaží tvorivých choreografií na Slovensku, ale vystupoval napríklad na Sicílii, na Sardínii, v Mexiku. Kde všade ste vďaka Trnafčanovi boli vy?

Ja osobne som bola asi po polroku pôsobenia v súbore na tri týždne v Kolumbii. To som mala šestnásť rokov. Z tých čerstvejších festivalov, ktoré sme navštívili, bol to festival v Bosne a Hercegovine a napríklad Jánošíkov dukát v Česku.

Čo vám počas tých zahraničných zájazdov či domácich festivalov utkvelo v pamäti, čo si nesiete v srdci? Čo je možno taká vzpruha aj v tom ľudovom tanci?  

Pre mňa to bol asi práve ten zájazd v Kolumbii, ktorý ma tak nakopol, pretože som naozaj videla, že to má význam, že ľudí to zaujíma. 

Mali ste tam možnosť vidieť aj folklórne súbory z iných krajín? Oslovilo vás nejaké vystúpenie? 

Určite. Je to niečo úplne iné než to, na čo sme tu my zvyknutí, a je príjemné to vidieť. Mňa osobne zaujala Latinská Amerika. Vyzeralo to ako z rozprávky. Aj pokiaľ ide o odev, o pesničky aj o kroky.

Ktorú pieseň alebo tanec máte najradšej alebo s kolegami v súbore radi predvádzate?

Z tejto trnavskej roviny mám ja osobne najradšej tance z Horných Orešian. Je to choreografia veľmi živá, pekná. Vie vybudovať atmosféru. Zároveň sa tam vieme takpovediac odviazať tým, že to je tuto z Trnavy, dlho sme to pilovali, takže vieme, čo si tam môžeme dovoliť.  A pokiaľ ide o choreografie, ktoré máme z iných častí Slovenska, povedala by som, že tance z Východnej, v tom sa cítim najistejšia.

Aký je dnes záujem mladých ľudí o folklór? Ako to vnímate vy aj s kamarátmi zo súboru? 

V Trnave pôsobia dva detské folklórne súbory, väčšinou tam deti odrastú a idú potom k nám. A z druhej strany, pokiaľ ide o vysokoškolákov, idú za štúdiom do Trnavy a nájdu si k tomu cestu, takže podľa mňa záujem tam určite je. 

Celý rozhovor s tanečnicou folklórneho súboru Trnafčan Adelou Šimončičovou je dostupný nayoutube eReport TV. 

Zdroj: eReport Trnava