V polovici januára Trnava ožila prvým miestnym referendom, ktoré rezonovalo našim mestom. Jeden tábor bol rezolútne „za“, druhý „proti“ nadstaveniu parkovacej politiky v podobe, akú má dnes. S účasťou cez 30% nakoniec nedosiahlo potrebné kvórum, aby bolo záväzné. O kampani sprevádzajúcej referendum, účasti, aj záujme Trnavčanov o komunálnu politiku sme sa porozprávali s politológom PhDr. Jozefom Lenčom, Phd. .
Kampaň
Ako vnímate predreferendovú kampaň zo strany opozičných poslancov a petičného výboru?
Skromná, možno pre niektorých Trnavčanov až neviditeľná – hoc na sociálnych sieťach dosť aktívna. V jedom aspekte, ktorý som zaznamenal a to konkrétne v letákoch, ktoré ako „oznámenie“ distribuoval pán Köppl, by som si dovolil tvrdiť, že neetická. Mám na mysli skutočnosť, že leták mal formu oznámenia o referende s označenými odpoveďami, čo mohlo niektorých obyvateľov mesta zmiasť, že ide o stanovisko mesta v mestom iniciovanom oznámení.
Do kampane pred referendom sa zapojilo aj súčasné vedenie mesta. Aký je Váš názor na prezentovanie postojov k referendu primátora a poslancov Lepšej Trnavy prostredníctvom oficiálnej stránky mesta Trnava?
Domnievam sa, že toto nebolo správne. Chápem, že oficiálna FB stránka mesta slúži na informovanie obyvateľov mesta, lenže v kampani pred referendom, keď je mesto jednou zo strán, ktorá má iné stanovisko k otázkam, ako iniciátori referenda, by nemalo svoje postoje šíriť prostredníctvom mestských komunikačných prostriedkov. Je to neetické. Z hľadiska referendovej kampane je to voči druhej strane neférové konanie.
Čo si myslíte o odhováraní na účasti na miestnom referende zo strany vedenia mesta?
Ak sa to dialo ako súčasť kampane pred referendom nevidím v tom problém. Pretože tak ako niektorí motivujú k účasti iní môžu demotivovať, najmä ak má byť výsledok referenda konflikte s politikou mesta, na ktorú dostalo mandát od voličov. Na druhej strane by sa tak nemalo diať prostredníctvom mestských komunikačných prostriedkov, ale formou platenej kampane, ktorá by však nemala byť financovaná mestom, ale súkromnými osobami alebo politickými stranami.
Záujem o veci verejné
Prečo sa podľa Vás na referende nezúčastnilo dostatočné množstvo oprávnených voličov?
Za tým môže byť viacero dôvodov od neviditeľnej kampane, cez protikampaň mesta, nezmyselnosti referendových otázok až po všeobecný nezáujem obyvateľov mesta na participácii na správe vecí verejných. Mimochodom vidíme to aj na volebnej účasti na komunálnych a regionálnych voľbách.
Možno vnímať aj paralelu s relatívne nízkou volebnou účasťou v Trnave v komunálnych voľbách (voľby v roku 2022 – 41,87%, 2018 – 37,7%, 2014 – 33,2%)?
Áno. Práve účasť na komunálnych voľbách naznačovala, aký bude výsledok referenda. Hoc je na účasti vidieť postupný rast, je to v kontexte úspešnosti referenda stále málo.
Dalo by sa povedať, že sa Trnavčania málo zaujímajú o komunálnu politiku?
Áno, ale nie je to len problém Trnavy. Vo všeobecnosti platí, že v mestách je záujem o participáciu na politike nižší než v menších mestách a v obciach.
Inštitút referenda
Ako je to v prípade inštitútu miestneho referenda v iných okresoch na Slovensku, prípadne iných krajinách?
Vo všetkých okresoch, samosprávach platia rovnaké podmienky aké boli stanovené v trnavskom referende. Iné je to samozrejme v iných štátoch. Miestne referendum je súčasťou demokratického spravovania miest a obcí. Nemyslím si, že by sa mala znižovať hranica platnosti referenda, no mala by sa zmeniť právna záväznosť referenda a jasnejšie stanoviť pravidlá kampane pred referendom.
Posilnenie mandátu súčasného vedenia?
Po neúspešnom referende môže vnímať primátor Peter Bročka posilnenie svojho mandátu? Alebo pri účasti viac ako 16 tisíc voličov je to moment oslabenia stability jeho pozície? Ako to vnímate vy?
Mandát mu to nemalo ako posilniť. Skôr by som povedal, že výsledok referenda dáva primátorovi a mestu legitimitu pokračovať v zmenách parkovacej politiky. Na druhej strane počty tých, ktorí sa referenda zúčastnili nie sú zanedbateľné a mesto by si malo uvedomiť, že je potrebné zlepšiť komunikáciu a možno aj realizáciu samotnej parkovacej politiky.
PhDr. Jozef Lenč, Phd. – politológ, autor viacerých odborných publikácií. V súčasnosti pôsobí ako vyučujúci na Filozofickej fakulte na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Je členom akademického senátu. Zaoberá sa problematikou Blízkeho Východu a pravidelne komentuje aktuálne politické dianie na Slovensku a v zahraničí.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Rozhovor s politológom: Zhodnotenie referenda