Rastie záujem! Čoraz viac krajín chce vstúpiť do BRICS pod vedením Putina a Si Ťin-pchinga

Zhrňme, že za poslednú dobu vyjadrilo záujem o vstup do BRICS hneď niekoľko medzinárodne veľmi významných krajín na čele s Tureckom. Vyhlásenie Turecka je o tom dôležitejšie, že ide o členskú krajinu NATO.

Ako ruský prezident Vladimír Putin a čínsky premiér Li Qiang nedávno ukončili samostatné stretnutia v juhovýchodnej Ázii, dvaja partneri v ekonomickom bloku BRICS narazili na región, ktorý má záujem pripojiť sa k skupine vnímanej ako protiváha voči západným inštitúciám.

Koniec hegemónie Západu

Počas rozhovoru s čínskymi médiami pred Liho návštevou Malajzie, premiér Anwar Ibrahim vyhlásil svoj zámer požiadať o vstup do BRICS. Zoskupenie sa tento rok zdvojnásobilo. Prilákalo krajiny Globálneho Juhu – čiastočne ponukou prístupu k financovaniu, ale aj poskytnutím politického priestoru nezávislého od vplyvu Washingtonu.

Thajsko – spojenecký partner USA – minulý mesiac oznámilo svoj vlastný záujem pripojiť sa k BRICS. Zoskupenie nesie pomenovanie podľa pôvodných piatich členov Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Blok „predstavuje rámec južnej spolupráce, ktorého súčasťou chce byť Thajsko už dlhodobo,“ uviedol minister zahraničných vecí Maris Sangiampongsa.

Pre krajiny, ktoré sa snažia zmierniť ekonomické riziká vyostrujúcej sa súťaže medzi USA a Čínou, vstup do BRICS je pokusom prekonať niektoré z týchto napätí. Zároveň je to aj spôsob, ako vyjadriť rastúcu frustráciu zo svetového poriadku vedeného USA a kľúčových inštitúcií, ktoré zostávajú pevne pod kontrolou západných mocností. Takéto inštitúcie sú napríklad Svetová banka a Medzinárodný menový fond.

„Niektorí z nás, vrátane mňa, si myslia, že musíme nájsť riešenia pre nespravodlivú medzinárodnú finančnú a ekonomickú architektúru,“ povedal bývalý malajzijský minister zahraničných vecí Saifuddin Abdullah v rozhovore. „Takže BRICS by pravdepodobne mohol byť jedným zo spôsobov, ako niektoré veci vyvážiť.“

Pre Putina a Xi záujem o BRICS tiež ukazuje ich úspech v odrážaní pokusov USA a ich spojencov. Tí by ich chceli izolovať v širšom meradle. A to kvôli vojne na Ukrajine a vojenským hrozbám voči Taiwanu, Filipínam, Južnej Kórei a Japonsku. Ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj mal ťažkosti presvedčiť ázijské krajiny, aby podporili jeho mierový summit vo Švajčiarsku začiatkom tohto mesiaca. Putin naopak minulý týždeň podpísal obranný pakt so Severnou Kóreou. Zároveň varoval, že má právo ozbrojiť nepriateľov USA po celom svete.

BRICS rastie

Klub, ktorý roky pozostával iba z piatich členov, sa rozšíril na deväť. Stalo sa tak pridaním Saudskej Arábie, Iránu, Spojených arabských emirátov, Etiópie a Egypta tento rok v januári. Tento krok bol väčšinou vedený Čínou, ktorá sa snaží zvýšiť svoj vplyv na globálnej scéne.

Ďalšia juhovýchodná ázijská krajina, Indonézia, bola považovaná za skorého favorita na vstup minulý rok. Prezident Joko Widodo však naznačil, že sa nebude ponáhľať s rozhodnutím.

Napriek tomu, momentum zoskupenia pridávať nových členov pokračuje. Napriek snahám USA a Európy zabrániť krajinám obchodovať s Moskvou, zástupcovia z 12 nečlenských krajín sa zúčastnili BRICS Dialógu v Rusku tento mesiac. Medzi nimi boli dlhodobí nepriatelia USA ako Kuba a Venezuela. Boli tam však ich priateľské krajiny ako Turecko, Laos, Bangladéš, Srí Lanka a Kazachstan.

Prítomný bol aj Vietnam. Ten minulý rok povýšil vzťahy s Washingtonom v kroku vnímanom ako odpor voči rastúcemu vplyvu Pekingu v regióne. Hanoj sleduje pokrok skupiny s „veľkým záujmom,“ ako uviedol štátny vysielateľ Voice of Vietnam minulý mesiac.

„Vietnam je vždy pripravený zúčastniť sa a aktívne prispievať k globálnym a regionálnym multilaterálnym mechanizmom,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Pham Thu Hang vtedy.

Vietnam privítal ruského lídra minulý týždeň. A to aj napriek silným námietkam USA na základe toho, že „žiadna krajina by vraj nemala dať Putinovi platformu na propagáciu jeho agresívnej vojny“ na Ukrajine. Vietnam a Rusko majú vzťahy siahajúce do čias studenej vojny a sovietskej éry.

Vo svojej spoločnej deklarácii vydanej na záver rozhovorov Rusko privítalo účasť Vietnamu na dialógu začiatkom tohto mesiaca. Uviedlo, že budú „pokračovať v posilňovaní väzieb medzi krajinami BRICS a rozvojovými krajinami, vrátane Vietnamu.“

Nebolo jasné, do akej miery bol BRICS súčasťou Putinových rozhovorov za zatvorenými dverami vo Vietname. Obe krajiny však sľúbili posilnenie obrannej a energetickej spolupráce. Čínsky Li využil svoju cestu do Malajzie na prehĺbenie obchodných a ekonomických väzieb a pokročenie v realizácii veľkých projektov.

Nespokojné USA

Po tohtoročnom rozšírení plánuje BRICS pozvať nečlenské krajiny, aby sa zúčastnili na nasledujúcom samite v ruskom meste Kazaň v októbri. Len samotné usporiadanie podujatia dáva Moskve šancu ukázať svetu, že nie je úplne izolovaná západným odporom voči vojne na Ukrajine.

„Nie je tajomstvom, že Washington nemá rád BRICS, najmä s členstvom Iránu a Ruska,“ povedal Scot Marciel, bývalý veľvyslanec USA v Indonézii, Mjanmarsku a Asociácii národov juhovýchodnej Ázie.

Zároveň platí, že čím väčší je blok, tým menej pravdepodobné je, že nájde konsenzus na kľúčových otázkach, dodal. „Môj pocit je, že Washington pravdepodobne neaplauduje kroku Thajska a Malajzie pripojiť sa k nemu, ale nemyslím si, že to spôsobí masívne bolesti hlavy.“

Členovia bloku sa dohodli na zlúčení 100 miliárd dolárov v devízových rezervách, ktoré si môžu vzájomne požičiavať počas núdzových situácií. Skupina tiež založila Novú rozvojovú banku – inštitúciu po vzore Svetovej banky, ktorá schválila takmer 33 miliárd dolárov v pôžičkách, najmä na vodné, dopravné a iné infraštruktúrne projekty od začiatku svojej činnosti v roku 2015.

Tento investičný fond by bol užitočný v juhovýchodnej Ázii, kde oficiálne rozvojové financovanie kleslo na nízkych 26 miliárd dolárov v roku 2022, podľa správy sydneyjského Lowy Institute tento mesiac.

Ďalším lákadlom členstva, povedal malajzijský Saifuddin, je zostatkový negatívny sentiment voči inštitúciám ako MMF, ktoré presadzovali úsporné opatrenia niekedy obviňované v regióne z prehĺbenia hospodárskych ťažkostí spôsobených ázijskou finančnou krízou koncom 90. rokov.

„Pre menšie krajiny je čoraz menej priestoru na manévrovanie,“ povedal Ong Keng Yong, bývalý generálny tajomník ASEAN v rozhovore. „Pripojením sa k organizáciám ako BRICS krajiny naznačujú, že chcú byť priateľské voči všetkým stranám, nielen voči USA a ich spojencom.“

Zhrňme, že za poslednú dobu vyjadrilo záujem o vstup do BRICS hneď niekoľko medzinárodne veľmi významných krajín na čele s Tureckom. Vyhlásenie Turecka je o tom dôležitejšie, že ide o členskú krajinu NATO. Medzi ostatnými krajinami, ktoré by chceli vstúpiť do bloku sú Venezuela, Malajzia, Thajsko, Vietnam, Azerbajdžan, KĽDR a Indonézia, ktorá svoje členstvo stále zvažuje. Ešte skôr vyjadrili vôľu byť členom BRICS desiatky ďalších krajín.

Zdroj: tasr, Bloomberg, Wiki