Trnava bola jedným z centrálnych majetkov arpádovskej dynastie na území Bratislavskej župy a mala osobitnú kráľovskú správu. Takéto postavenie s prítomnosťou inštitúcie kráľovského hradu, respektíve hrádku či kúrie si udržala počas celého stredoveku. Jeho existenciu treba predpokladať najneskôr v 12. storočí. Kráľovská kúria bola najdôležitejšou svetskou verejnou budovou, kde sídlil panovník počas svojej návštevy Trnavy. Kastelánov hradu menoval priamo kráľ z radov lojálnych úradníkov šľachtického pôvodu.
Počas vlády Anjouovcov bola Trnava sídelným miestom uhorských kráľov
Včase neustáleného kráľovského sídla bola Trnava jedno z rezidenčných sídelných miest, akými boli Stoličný Belehrad, Budín, Ostrihom a na našom území Košice. V Trnave aj v Stoličnom Belehrade je podobná sídlisková dispozícia kráľovského hrádku. K nemu prináležal trhový priestor vo význame podhradia, kde túto funkciu plnilo Trojičné námestie. Zároveň bolo dôležitým strategickým miestom na hlavnej komunikačnej línii – spojnici s farským kostolom sv. Mikuláša, kde bolo pôvodné starobylé preduhorské trhové miesto.
Otázkou kráľovského hradu sa v minulosti zaoberalo už viacero bádateľov
Časť historikov predpokladalo polohu objektu na Hviezdoslavovej ulici č. 282, prípadne na Kapitulskej ulici ako súčasť Dolnej brány. Vzhľadom na obmedzené možnosti vlastnej obrannej sústavy (hradieb), limitované príliš rovinatým terénom, bol hrádok nepochybne situovaný na najstrategickejšom mieste trnavského sídliska – na Trojičnom námestí na mieste dnešnej pošty. Doterajšou literatúrou predpokladaná poloha má svoje zdôvodnenie, pretože v tomto priestore bol inundáciou toku Trnávky formovaný (pol)ostrovný útvar. V 16. storočí sa používal paralelný slovenský názov „Ostrovná ulica“ pre Hviezdoslavovu ulicu, a zároveň bol zahrnutý do sústavy opevnenia kráľovského hradu. Ostrov mal tvar ostrohy, preto najstaršie označenie tejto uličnej línie nesie názov „Ostrožná ulica“ s odkazom na prítomnosť vojenskej posádky.
Zmienky o trnavskom hrade
Po prvý raz sa priamo hovorí o hrade v rokoch 1271 až 1273 po dobytí Trnavy českým kráľom Přemyslom Otakarom II. Na kráľovský hrad v Trnave sa vzťahuje údaj z listiny pápežského legáta Mikuláša z roku 1302. Z nej sa dozvedáme o neoprávnenom vyberaní desiatkov z majetkov trnavského kláštora klarisiek. V roku 1318 uhorský kráľ Karol I. odmenil za vojenské služby jedného z bývalých spojencov Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý prebehol do kráľovského tábora a zrejme tu krátky čas zastával aj funkciu kráľovského kastelána. Pod označením „kúria“ sa spomína v záznamoch mestskej knihy v rokoch 1395 a 1396.
V priebehu 14. storočia začal kastelán hrádku so svojou vojenskou posádkou suplovať bezpečnostné potreby mesta. Celkom prirodzene zastával aj funkciu hlavného kapitána mesta. V Trnave sa tak uplatnil model spojenia kráľovského úradu s mestskou funkciou. Ešte v 16. storočí v čase prestavby hradobného systému mesta v dôsledku hroziacej tureckej agresie sa zmienka o trnavskom hrádku vyskytuje, no z daňových registrov sa dozvedáme o tu žijúcich trnavských mešťanoch a troch samostatných parcelách.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Prečo nestojí v Trnave hrad