Pomáha migrácia Európe? 

Bola tu od nepamäti. Migrovali celé národy hľadajúc si lepšie miesto na život, ľudia utekali pred vojnou, hladomorom, alebo len „za lepším“.  Na začiatku 20. storočia odišlo zo Slovenska približne 100 tisíc obyvateľov, v 19. a na začiatku 20. storočia sa z celej Európy vysťahovalo niekoľko desiatok miliónov ľudí do Ameriky. Väčšina z nich  sa na nové prostredie adaptovala, prispôsobila sa a vybudovala si nový život. 

Ďalšia vlna migrácie – čiastočne nútenej – sa objavila po II. svetovej vojne, keď najmä z územia bývalého Československa dekrétom vysťahovali Nemcov a keď mnohí prominentní Nemci zutekali najmä do Južnej Ameriky. A netreba zabúdať ani na migráciu z Alžírska do Francúzska v 60. rokoch minulého storočia, keď Alžírsko vyhralo vojnu za nezávislosť. 

Veľké sťahovanie nastalo opäť v roku 2015 – tento raz z Blízkeho východu a z Afriky do Európy. Milióny Arabov najmä z Afganistanu, Iránu a Iraku sa vydali na pochod cez Turecko a cez Balkán. Vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová im otvorila hranice a privítala ich. Migranti doslova zaplavili celú západnú Európu – od Nemecka až po Spojené kráľovstvo a Švédsko.  

Kto je kto?

A nikto ich nekontroloval. Väčšina z nich zahodila svoje doklady a tvrdili, že sú z oblastí postihnutých vojnou, aj keď to boli v skutočnosti ekonomickí migranti presvedčení, že na Západe im budú pečené holuby lietať priamo do úst. A väčšinou to aj tak bolo. Západné krajiny nastavili pre nich sociálny systém, ktorý im vlastní obyvatelia mohli len závidieť – platby na bývanie, na stravu, na deti… A keďže nikto neoveroval „kto je kto“, na Západ prichádzali aj členovia Islamského štátu, al-Kaidy a ďalších teroristických skupín. Medzi migrantmi bolo len minimum žien a detí. Do Európy sa valili státisíce mladých mužov.

Predpoklad, že splynú s pôvodným obyvateľstvom sa nenaplnil. Migranti začali vytvárať getá, z ktorých sa postupne stávajú takzvané no-go zóny. Zóny, do ktorých sa neodvažujú ani policajti, a záchranári len za asistencie ozbrojených zložiek. A najmä mladí sa vo veľkej miere radikalizujú. 

Čudné krytie identity

Čoraz častejšie sa objavujú správy o útokoch na pôvodných obyvateľov týchto krajín. V rámci „korektnosti“ úrady pôvod útočníkov a nedaj Bože rasovú identitu nezverejňujú. Aj tak väčšinou presiaknu na verejnosť správy, že napríklad migrant pôvodom Arab, zasa útočil nožom, zasa bolo niekoľko pobodaných, niekoľko mŕtvych. 

Útoky islamistov sú len vrchol ľadovca. Oveľa nebezpečnejšie je ich prenikanie do správnych štruktúr miest a štátov. Dokonca sa už ozvali hlasy na zavedenie tzv. práva šaría, teda moslimského práva, ktoré určuje dokonca aj spôsob života jednotlivca. Mužom prikazuje nosiť bradu, ženám zahaľovať sa, ženy nesmú chodiť do školy a dokonca ani po uliciach bez sprievodu muža, nesmú šoférovať ani pracovať mimo domu. Toto všetko v Európe- čítate správne.

Má aj svoje pozitíva

Toto je tá nebezpečná stránka migrácie. Dajú sa však nájsť aj jej pozitíva. Na Slovensku aj v Českej republike žije pomerne rozsiahla komunita prisťahovalcov z Ďalekého východu, najmä z Vietnamu. Žijú a pracujú rovnako ako pôvodní obyvatelia – väčšinou v službách a v gastro-sektore. Neprispôsobili sa celkom spôsobu života niektorých našincov – nehľadajú totiž cestičky ako zarobiť a nerobiť, čo sa – žiaľ – v našej spoločnosti stáva. 

Slovensko trpí nedostatkom remeselníkov, zohnať niekoho na opravu kvapkajúceho vodovodu je takmer nemožné. Zato Slovensko trpí prebytkom absolventov vysokých škôl humanitných odborov, ktorých jedinou pracovnou náplňou je sedieť za počítačom. Bez ohľadu na spoločnosť. Aj preto u nás pracujú Srbi, Kórejčania, Ukrajinci, Indovia a ďalšie národnosti, ktoré chcú pracovať a chcú sa postarať o seba a o svoju rodinu. 

Prečo tu Únia nepomáha, kde je to žiadúce?

Žiaľ, zo strany Európskej únie podporu tohto druhu migrácie nevidíme. Rada Európskej únie nám s nadšením schvaľuje ďalšie pakty o migrácii a azyle. Ak neprijmeme migrantov, budeme za každého platiť pokutu vo výške 20 tisíc eur. Ide o 10-bodový dokument. Slovensko hlasovalo proti v dvoch bodoch, ktoré sa týkali 20-tisícovej pokuty a dodržiavania niektorých azylových povinností, v ostatných bodoch sa zdržalo hlasovania. 

Nie, Slovensko nie je krajina, ktorá by sa bránila pred prisťahovalcami. Demografický vývoj hovorí jasne – naša populácia starne a rodí sa málo detí. Riešením však nie je nasťahovať si sem neprispôsobivých migrantov, ktorí síce majú tucet detí, ale nepracujú a len požadujú od štátu príspevky. A svoje deti aj v tomto duchu vychovávajú. 

Zdá sa, že už ani Nemci migrantov podľa vzoru bývalej kancelárky Merkelovej vítať nebudú. Práve naopak. Pokúšajú sa ich deportovať do krajiny ich pôvodu, čo sa im však veľmi nedarí. Migranti sa extrémne bránia – niektorí sa dokonca porania, alebo sa správajú hrubo a agresívne a letecké spoločnosti ich s ohľadom na ostatných cestujúcich odmietajú prepraviť. Riešením by mohli byť charterové lety, tie však úrady nie sú schopné zabezpečiť. 

Pošleme ich do Bruselu?

Možno sa k preprave migrantov pridá aj Maďarsko. Premiér Viktor Orbán vyhlásil, že migrantov posadí do autobusov, odvezie ich rovno do Bruselu a vysadí ich pred Európskym parlamentom. Keď ich tu šéfovia Únie chcú mať, nech sa o nich aj postarajú. 

Maďarsko bolo už v roku 2015 vzor, ako zabrániť nežiadúcej migrácii. V tom čase totiž hlavná migračná trasa viedla cez Balkán a cez Maďarsko. Budapešť sa začala brániť výstavbou plota na hraniciach so Srbskom. A zožala za to vlnu kritiky. A kritiku žne zo strany Európskej únie aj teraz. Najvyšší súd EÚ mu uložil pokutu 200 miliónov eur + 1 milión za každý deň omeškania platby – pretože v rozpore s pravidlami EÚ Budapešť umožňuje podať žiadosť o azyl len v zahraničí na maďarských ambasádach. Aj týmto krokom – okrem ochrany srbsko-maďarskej hranice, ktorá trvá doteraz – sa úspešne bráni prílevu migrantov do krajiny. Maďarsko zrejme nechce mať v svojich mestách no-go zóny, ani getá zradikalizovaných migrantov. Alebo len chce, aby v starom kontinente ešte existovali národné štáty a v Maďarsku žili Maďari ako majorita.