Diplomat Peter Weiss vystúpil pri vojenskom pamätníku Slavín deviateho mája s prejavom. V ňom poukázal na dôležitosť dňa, kedy prišla bezpodmienečná kapituláciu hitlerovskej Nemeckej ríše pred vojskami širokej protifašistickej koalície. Redakcia eReport sa nemusí stotožňovať so všetkými uvedenými názormi.
Prinášame vám cele znenie z prejavu diplomata Petra Weissa:
Vážené členky a členovia SZBP, milí spoluobčania,
Včera, ôsmeho mája sme si štátnym sviatkom s celou Európou pripomenuli bezpodmienečnú kapituláciu hitlerovskej Nemeckej ríše pred vojskami širokej protifašistickej koalície. Na najstrašnejšej a najničivejšej vojne v dejinách sa zúčastnilo 31 štátov a viac ako110 miliónov vojakov. Celková populácia planéty pritom bola vtedy niečo vyše dvoch miliárd. Na bojiskách i v zázemí, v plynových komorách a na popraviskách, od chorôb, hladu, mrazu a strádania zahynulo podľa najnovších prepočtov vyše 72 miliónov ľudí. Z toho vojenské straty predstavujú 20-25 miliónov. Spojenci stratili asi 61 miliónov ľudí, štáty Osi stratili 11 miliónov. K tomu treba pripočítať zhruba 40 miliónov skaličených ľudí, moria poníženia, strachu, stresu a psychických tráum ľudí, ktorí prežili boje, zajatecké tábory či vyčíňanie teroristických kománd, utrpenie tých, ktorí prišli o najbližších príbuzných, často o celé rodiny, ktorí sa nedokázali vrátiť do normálneho života, život dvoch generácií žien, ktoré si nemohli nájsť životného partnera, lebo mužov sa vrátilo domov zúfalo málo. Predstavme si len dôsledky faktu, že spomedzi mladých mužov narodených v Sovietskom zväze v r. 1919-1921, sa konca vojny dožili iba tri percentá.
Druhá svetová vojna aj napriek tomu, že od jej konca nás už delí 77 rokov, stále núti európske národy a ich politických predstaviteľov k hlbokej sebareflexii. Hitlerovým politickým programom bolo – a to by sme si mali stále pripomínať, aby sme nezľahčovali fakt kolaborácie s jeho režimom – dobytie nového životného priestoru na Východe i na Západe a jeho bezohľadná germanizácia, systematické vyhladenie celých národov a etnických skupín a zotročenie tých skupín obyvateľstva, ktoré nemali byť podrobené genocíde. Tieto zločinné ciele potrebovali na svoju realizáciu aj zločinecké metódy. Očisťovanie od nežiaducich živlov, k akým sa rátali najmä príslušníci inteligencie okupovaných krajín, či od rasovo menej cenných etník a národov, ku ktorým sa zaradili Židia, Rómovia a príslušníci slovanských národov, sa dialo na základe Norimberských rasových zákonov a prostredníctvom nacistických koncentračných táborov, ktoré genocídu uskutočňovali priemyselným spôsobom. Konečným riešením bolo pre nacistov vyčistenie východného priestoru o dve tretiny i viac pôvodného obyvateľstva s tým, že zvyšok mal byť ponemčený tak, aby o 100 rokov žilo v Európe nie 80, ale 250 miliónov Nemcov.
Toto všetko by sme si mali aj po 77 rokoch pripomínať, aby sa z našej kolektívnej pamäti nevytratil fakt, že v prvý deň druhej svetovej vojny slovenské jednotky vpochodovali do Poľska spoločne s nemeckými, že zanedlho došlo aj k vypovedaniu vojny USA a Veľkej Británii, že slovenská armáda prepadla po boku Wehrmacht Sovietsky zväz a že česť a dôstojné miesto v Európe, ale aj silnú pozíciu v obnovenej ČSR zabezpečilo nášmu národu SNP proti domácemu fašistickému režimu a nemeckej okupácii.
Skutočnosť, že hitlerovskému Nemecku išlo o svetovládu a zničenie a zotročenie celých národov, že vo vojne išlo doslova o biologické prežitie stoviek miliónov ľudí a o zachovanie elementárnych základov ich dovtedajšieho spôsobu života, viedla k vytvoreniu antifašistickej koalície. Teda aj k úzkej spolupráci medzi USA, Veľkou Britániou a ďalšími krajinami a odbojovými hnutiami Západnej Európy so Sovietskym zväzom, hoci o Stalinovom režime nemali spojenci žiadne ilúzie. Rooswelt a Churchill dobre vedeli, že ak Sovietsky zväz neodolá útoku Tretej ríše – a v roku 1941 a 1942 to tak napriek obrovskej statočnosti Červenej armády vyzeralo -, na rade budú oni a celý ostatný svet, ktorý ešte nebol ovládaný nacistickým Nemeckom a militaristickým Japonskom. Z tohto zásadného dôvodu antifašistická koalícia ako výraz všeľudského humanizmu a úsilia o záchranu ľudskej civilizácie pred svetovládnymi plánmi Hitlera napriek nezmieriteľným ideologickým rozporom a úplne protirečivým predstavám spojencov o povojnovom usporiadaní Európy pretrvala celú vojnu až do konečnej porážky Nemecka a Japonska. Až potom sa naplno – a veľmi rýchlo – prejavili spomínané ideologické a politické rozdiely a vznikla studená vojna.
Práve to, že, ako uvádza slovenský historik 20. Storočia Ľ. Lipták, „išlo o vojnu, v ktorej bolo ohrozené jestvovanie nielen jednotlivcov, skupín, tried, ale celých krajín, národov a po stáročia formovanej civilizácie“, nebolo jedno, kto na koho strane stál. Práve preto si dodnes ctíme a oslavujeme všetkých jednotlivcov najrôznejšieho vierovyznania a presvedčenia, ktorých viedlo do spoločnej antifašistickej akcie presvedčenie, že svet treba zachrániť pred Hitlerovou krutovládou a obnoviť mier. Práve preto si stále vážime všetkých ľudí, ktorí neváhali riskovať aj svoj život v boji proti otvorene rasistickému, genocídnemu, bezohľadne krutému nacistickému Nemecku. Práve preto si tu dnes s úctou spomíname na padlých červenoarmejcov. Práve preto sme hrdí na všetkých účastníkov česko-slovenského antifašistického odboja, či už bojovali na západných alebo východných bojiskách, či už boli vojakmi alebo partizánmi alebo jednoducho s nasadením svojho života a života svojich rodinných príslušníkov pomáhali tým, ktorí bojovali so zbraňou v ruke.
Bude vás zaujímať:
Práve preto sme hrdí na tých našich spoluobčanov, ktorí dostali vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi za to, že pomohli zachrániť Židov, ktorých inak čakala istá smrť v nacistických koncentrákoch alebo na popraviskách. Práve preto sa deň vypuknutia Slovenského národného povstania proti nemeckému nacizmu a jeho domácim pomáhačom stal naším štátnym sviatkom, práve preto je európska tradícia antifašistického zápasu aj tradíciou našej demokratickej slovenskej štátnosti a našou národnou tradíciou. My, čo sme sa tu dnes zišli, to tak určite cítime. Keďže dnes si pripomíname Deň Európy, dovoľte mi tiež povedať, že Európska únia vznikla ako výsledok politickej a mravnej reflexie príčin Druhej svetovej vojny a ako prevencia proti novým vojnám, že vznikla ako projekt udržania trvalého mieru v Európe, že vďaka nej si jej členské štáty užívajú bezprecedentne dlhé obdobie mieru. Už preto by sme mali na to upozorňovať každého, kto sa ľahkomyseľne pohráva s myšlienkou Európsku úniu opustiť alebo rozbiť.
Na záver mi dovoľte, vážení priatelia, jednu dôležitú poznámku. Vzhľadom na to, o čo Hitlerovi vo vojne išlo, čo bolo v stávke v prípade jeho víťazstva, by sme nikdy nemali spochybňovať obete padlých červenoarmejcov, príslušníkov národov ZSSR, na našom území. Ani preto, že sa nám z dobrých dôvodov nepáčila okupácia ČSSR Sovietskym zväzom v r. 1968, ani preto, že odsudzujeme súčasnú Putinovu agresiu voči Ukrajine. Tí mŕtvi, ktorí ležia za nami na tomto cintoríne, za to predsa nemôžu. Oni len pomohli zabrániť tomu, aby slovenský a český národ nestratili svoju reč, aby sa ich príslušníci nenarodili ako otroci otrokom kdesi na Sibíri, aby naši starí otcovia neboli vykántrení ako „rušivé živly“. 8. mája predsa neoslavujeme Stalinove gulagy a zločiny, ktorých sa dopustil. Pripomíname si obete zväčša mladých mužov i žien, ktoré priniesli v mene ukončenia utrpenia, ktoré spôsobilo nacistické Nemecko, v záujme zabránenia ďalšej genocídy v Hitlerovej Novej Európe. A keďže mier pokladáme za najvyššiu hodnotu, zaželajme si, aby zvíťazil rozum a vojna na Ukrajine sa čo najskôr skončila. Ďakujem vám za pozornosť.
Peter Weiss, Bratislava, Slavín 9.5.2022
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Weiss otvorene: Druhá svetová vojna núti politikov k hlbokej sebareflexii