eReport.sk
Prezidentka Maďarska Katalin Nováková.
Prezidentka Maďarska Katalin Nováková. Foto: fb/novak.katalin.official

Weiss o maďarskom revizionizme: Predstavme si, že by to isté robili nemeckí politici

Prezidentka Maďarska Katalin Nováková sa po stretnutí s Kelemenom Hunorom, lídrom Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku, vyjadrila, že reprezentovanie všetkých Maďarov považuje za svoju prioritu, pričom pre ňu to, či niekto žije vnútri, či mimo hraníc, nepredstavuje rozdiel. Pripomenul vo svojom najnovšom komentári bývalý diplomat Pete Weiss.

Slovenský ľavicový politik a vysokoškolský učiteľ, ktorý bol v rokoch 2009 – 2013 veľvyslanec v Maďarsku, v rokoch 2013 až 2020 veľvyslanec v Česku, ponúkol prierez pohnutými historickými udalosťami. Vo svojom názorovom blogu na webe denníka Pravda s titulkom „Maďarský poprevratový revizionizmus“, pripomenul viaceré významné dejinné míľniky týkajúce sa života Maďarov na Slovensku a s tým súvisiace vyhlásenia Budapešti či maďarských politikov na Slovensku. Redakcia eReportu sa nemusí stotožňovať so všetkými zverejnenými názormi.

Mohlo by vás zaujímať:

  1. Britský námorný veliteľ, admirál Tony Radakin.
  2. Na ilustračnej snímke lietadlo spoločnosti Ryanair.
  3. Na ilustračnej snímke plynovody v spoločnosti Eni.
  4. Peter Weiss v našom štúdiu počas relácie BEZ CENZÚRY reaguje na otázky Rasťa Ekkerta.
  5. Peter Weiss
  6. Na kombosnímke zľava Ján Budaj a Peter Weiss.
  7. Aj takéto odznaky zdobia účastníkov zhromaždení Za slušné Slovensko na slovenských námestiach.

Prezidentka Maďarska na stretnutí lídrom Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku pripomenula podľa Weissa „smutne slávny 32 rokov starý výrok maďarského premiéra Józsefa Antalla, že ako ministerský predseda krajiny s desiatimi miliónmi obyvateľov by sa chcel vo svojej duši i v pocitoch stať ministerským predsedom 15 miliónov Maďarov. Znamenal symbolické znovuoživenie veľkomaďarského nacionalizmu s jeho trianonskou traumou.“

Weiss upozornil, že v oficiálnej maďarskej poprevratovej politike Antall naštartoval revizionistické tendencie. „S odvolaním sa na to, že ´tretina maďarstva žije mimo územia Maďarska´ Antallova vláda v roku 1990 formulovala záväzok ´presadzovať právo na sebaurčenie Maďarov v susedných štátoch,´ hoci v žiadnom medzinárodnom dohovore nebolo zakotvené právo príslušníkov národnostných menšín ´na sebaurčenie“´ Zato právo národa na sebaurčenie sa podľa platných medzinárodných dokumentov mohlo presadzovať ´až do odtrhnutia´…“ píše slovenský exdiplomat.

Poďla Weissa sa maďarská politika sa usilovala všetky slovensko-maďarské spory, ktoré revizionistickým tendenciám vznikli, internacionali­zovať.

Weis vo svojom blogu pokračuje tým, že „nasledovali vyjadrenia predstaviteľov maďarskej vládnej koalície, že treba ´uvažovať o vytvorení nového mierového poriadku´ a o opätovnom rokovaní o trianonských dohodách. Aj to, že v roku 1995 sa skončí platnosť Jaltskej dohody a že ´sa tým potvrdí niečo, o čom sme vždy hovorili, že je to nespravodlivosť, ktorá nás postihla.´ Ešte i to, že maďarské hranice neboli v Trianone uzavreté so Srbskom či Slovenskom a že uzavretie medzištátnej zmluvy medzi Maďarskom a Ukrajinou, ktorá obsahovala garantovanie hranice, nemôže byť precedensom pre zmluvy s ostatnými susednými štátmi.“

O Slovensku ako o Felvidéku

K spochybňovaniu platných hraníc treba pridať požiadavky maďarskej strany na zrušenie tzv. Benešových dekrétov, pripomína ďalej Weiss: „Mali takisto skrytý revizionistický zámer a ostali „evergreenom“ maďarskej politiky až dodnes. O Maďaroch žijúcich v Slovenskej republike maďarskí politici hovorili a stále hovoria ako o felvidéckych a o Slovensku ako o Felvidéku. Toto označenie sa spolu s ukazovaním máp Veľkého Uhorska a vyjadrovaním nespokojnosti s mierovými zmluvami po prvej a druhej svetovej vojne stalo ich stabilnou politickou výbavou. Predstavme si na chvíľu, že by to isté robili nemeckí politici…“

Weiss tiež spomenul aj IV. zjazd hnutia Spolužitie (Együttélés) z 27. februára 1994 a slová jeho vtedajšieho predsedu Miklósa Duraya, ktorý označil Československo za umelý štátny útvar.

 Weiss nezabudol v tejto súvislosti zdôrazniť, že na Slovensku zákonite došlo k rôznym obranným reakciám založeným na spomienkach na predvojnové a vojnové obdobie. „Veď presadzovanie kolektívnych práv Maďarov a Nemcov pod zámienkou, že sú utláčaní a majú sa vrátiť do Maďarska a do Nemecka, bolo hlavným faktorom rozbitia demokratickej prvej ČSR a prológom druhej svetovej vojny,“ uvádza bývalý politik a poukazuje aj na ďalšie dejinné udalosti: „Slovensko prišlo v dôsledku Viedenskej arbitráže o pätinu svojho územia s 854 217 oby­vateľmi, z ktorých vyše 270-tisíc boli Slováci, a bolo pripojené k územiu horthyovského Maďarska. Na Slovensku, kde bol ešte v živej pamäti obrázok vodcu maďarskej menšiny Jánosa Esterházyho, ako víta Miklósa Horthyho v anektovaných Košiciach, preto vyvolalo veľké obavy v roku 1993 pompézne znovupochovanie bývalého vládcu Maďarska do rodnej zeme. Na polooficiálnom pohrebe vysielanom v priamom televíznom prenose sa zúčastnila polovica maďarskej vlády a 50-tisíc priaznivcov Horthyho.“

O veľkomaďarskom nacionalizme

Poďla Weissa sa maďarská politika sa usilovala všetky slovensko-maďarské spory, ktoré kvôli týmto a ďalším revizionistickým tendenciám vznikli, internacionali­zovať. „Presviedčala európsku a svetovú verejnosť, že príslušníci maďarskej národnostnej menšiny v SR sú objektom veľkého útlaku a prenasledovania, že na Slovensku zvíťazil nacionalizmus a smeruje na Balkán. O veľkomaďarskom nacionalizme založenom na oživovaní trianonskej traumy, sa, prirodzene, nehovorilo, ani o ťažkej situácii silno asimilovanej slovenskej menšiny v Maďarsku. Predstavitelia Maďarska tvrdili, že SR nechce maďarskej menšine garantovať medzinárodné štandardy ochrany. Medzi tie rátali aj kolektívne práva vrátane teritoriálnej autonómie, hoci Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane menšín, ktorý SR akceptovala, bol dôsledne založený na rešpektovaní individuálnych práv príslušníkov menšín. Maďarsko sa pokúsilo v decembri 1992 zablokovať automatické nástupníctvo SR po ČSFR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a v roku 1993 zabrániť jej vstupu do Rady Európy pod zámienkou, že nerešpektuje menšinové práva,“ pripomína bývalý šéf Komunistickej strany Slovenska (KSS) s tým, že politickí predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku mali rovnaké predstavy: „Ich požiadavky na kolektívne práva vrátane teritoriálnej autonómie vyústili do zhromaždenia troch tisícov predstaviteľov miestnych samospráv maďarskej národnosti v komárňanskej športovej hale 8. januára 1994. Požadovali vytvoriť územný celok, v ktorom by bolo garantované, že väčšinu budú mať občania maďarskej národnosti a hlavným úradným jazykom bude maďarčina. Vo výzve Združenia miest a obcí Žitného ostrova 4. januára bol použitý termín tartomány, čo v preklade znamená dŕžava.“

Duray: Umelý štátny útvar

Weiss tiež spomenul aj IV. zjazd hnutia Spolužitie (Együttélés) z 27. februára 1994 a slová jeho vtedajšieho predsedu Miklósa Duraya, ktorý označil Československo za umelý štátny útvar: „Vyhlásil, že princíp sebaurčenia je platný i pre národné spoločenstvá žijúce v početnej menšine. To podľa neho znamenalo, že maďarská národná (nie národnostná…) menšina na Slovensku má právo na vlastnú územnú samosprávu a autonómiu osobnú. Dokument schválený na zjazde požadoval spontánne formovanie území etnicky ohraničiteľných regiónov. Slovenskí Maďari označení za ´praobyvateľov´, ktorým bolo doteraz ´vnútené postavenie národnostnej menšiny´, mali získať svoj ´pôvodný, národno-pospolitý status.´ Dokument požadoval inštitucionali­zovanú rovnocennosť slovenského národa a maďarského národného spoločenstva.“

Z archívu: Na snímke podpredseda Strany maďarskej koalície (SMK) Miklós Duray počas príhovoru na smútočnom odhalení sochy proti prijatiu jazykového zákona v dedine Čičov 30. augusta 2009. – Foto: tasr

Európa podľa Orbána

V závere svojho obsiahleho blogu Weiss uvádza, že idea spájania národa ponad hranice, ktorá v okolitých štátoch vzbudzovala rôzne výhrady a reminiscencie, bola produktom širšej maďarskej koncepcie budúcnosti Európy. „Podľa názoru Orbána z júla 2021 kým niekdajší francúzsky prezident Charles de Gaulle hovoril o Európe štátov a bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl o Európe regiónov, ´teraz my Maďari predkladáme na európsku diskusiu myšlienku, že budúca Európa má byť Európou spoločenstiev, zaznamenajúc pod tým i národné spoločenstvo. O tom hovorí zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch. To, čo je v zákone, patrí k hlavným európskym tendenciám.´ Pozadím týchto predstáv bolo presvedčenie o výnimočnom postavení Maďarska v Európe. Opozičný socialistický poslanec Csaba Sándor Tabajdi v apríli 2001 povedal, že ´bez maďarských menšinových organizácií susedia Maďarska nemajú šance na integráciu.´ A veľavravne dodal: ´To je taká situácia, po ktorej Maďarsko tak dlho túžilo.´ Orbán v júli 2001 označil Maďarsko ´za súčasť hlavného európskeho prúdu´, čím dal najavo, že existujú krajiny, ktoré jeho súčasťou nie sú.´ Podľa Németha veci sa zmenili: ´Nie my musíme vysvetľovať v Bruseli, ale tí, ktorí s nami nesúhlasia, musia zdôvodňovať svoje názory.´“ – dodal Weiss.

Celý blog Petra Weissa nájdete na webe denníka Pravda.


KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Weiss o maďarskom revizionizme: Predstavme si, že by to isté robili nemeckí politici

Odoberať
Upozorniť na
0 Komentáre
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre

Čítajte viac…

Politika

Správy

Celebrity

Šport

Zaujímavosti