Trnavská Panna Mária

Farský kostol v Trnave víta každoročne počas Veľkej novény v dňoch od 13. do 21. novembra ctiteľov milostivého obrazu Trnavskej Panny Márie. Obraz Márie Orodovnice byzantského typu s tmavou tvárou namaľovali podľa vzoru obrazu v rímskom Kostole svätých Alexeja a Bonifáca. Kópiu obrazu s rozmermi 89 x 71 cm priniesol do Trnavy istý študent z Ríma a po skončení prístavby bočných kaplniek kostola sv. Mikuláša bola uložená v Kaplnke sv. Kríža. Do pozornosti Trnavčanov vstúpila v roku 1663, keď sa podľa očitých svedkov zázračne potila krvou. Pre obyvateľov Trnavy sa stala útočiskom v nepokojných časoch 17. storočia. Mesto vtedy drancovali povstaleckí vojaci aj počas ničivých požiarov v rokoch 1666 a 1683.

Počas kuruckých vojen sa obyvatelia mesta často skrývali vo farskom kostole

Dňa 5. júla 1708 sa v meste rozšírila správa o slzení obrazu Trnavskej Panny Márie. Slzenie sa zopakovalo o mesiac neskôr 10. augusta. Na druhý deň 11. augusta, keď sa pri obraze modlil mestský farár Juraj Mártonffy, uvidel v pravom oku Panny Márie slzu. Na jeho podnet duchovná vrchnosť nariadila prešetrenie, počas ktorého bolo vypočutých 30 svedkov slzenia.  Na základe výsledkov vyšetrovania schválil dekrétom z 19. decembra 1708 verejnú úctu k Panne Márii Trnavskej ostrihomský arcibiskup Kristián Augustus.

Votívny sviatok Obetovania Panny Márie (21. november)

O dva roky neskôr vypukol v Trnave mor. Ničivú nákazu sa pokúsil mestský magistrát zastaviť orodovaním u Panny Márie Trnavskej. Po prosebnej svätej omši 21. novembra 1710 sa konala procesia s milostivým obrazom, ktorá viedla od Kostola sv. Mikuláša cez námestie okolo súsošia Najsvätejšej Trojice späť do farského kostola. Zázrakom po odspievaní hymnickej piesne Teba, Bože chválime… v popoludňajších hodinách začala morová nákaza ustupovať a sviatok Obetovania Panny Márie sa stal pre Trnavčanov pamätným dňom.

Základný kameň mariánskej kaplnky položil ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházi

Kaplnka s osemuholníkovým pôdorysom na severnej stene kostola bola vysvätená 9. septembra 1741. Autorom freskovej maľby s motívom Korunovania Panny Márie Najsvätejšou Trojicou bol Antonio Galli-Bibiena. Scéna ideovo nadväzuje na Oltár Panny Márie Trnavskej s milostivým obrazom s latinským nápisom v preklade: Pravý obraz blahoslavenej Panny Márie v trnavskom katedrálnom chráme v Uhorsku, ktorá slzila  v dňoch 5. júla ako aj 10. a 11. augusta 1708. Zhotovené v roku 1737.

Po 1. svetovej vojne úcta k Panne Márii Trnavskej upadala. Prelom nastal nástupom saleziánskeho kňaza dona Jána Hlubíka, ktorý začal procesie a sväté omše oživovať. Vďaka nemu sa úcta k milostivému obrazu sformovala do podoby deviatnika – trnavskej novény.