Tanečno-športové centrum SWING na Ulici G. Steinera v Trnave. Prvý klub registrovaný v Slovenskom zväze tanečných športov. V tomto roku uplynie dvadsať rokov od jeho vzniku. Za jeho konceptom stojí náš dnešný hosť, pán Martin Sianta. Z mladého gymnastu a milovníka futbalu sa stal zanietený tanečník. Úspešne reprezentoval Slovensko v športovom tanci. Zostal mu verný aj ako seniorský reprezentant, učiteľ tanca a choreograf. V centre SWING sa okrem spoločenských tancov venuje príprave choreografií moderných a muzikálových tancov. Obrovskú radosť mu prinášajú kurzy pre predškolákov, ktoré sa v Trnave tešia značnej obľube.

„Tanec mi dal životnú cestu, i to, ako sa mám správať, čo mám robiť, kde sa mám vyvarovať zbytočných chýb.“ M. Sianta

Tanec zasiahol do jeho života v puberte

Ako šestnásťapolročný chlapec sa vďaka staršiemu bratovi Jankovi dostal k tancu. Pohyb, tanečný krok a zdravý životný štýl sa stali trvalou súčasťou jeho života. Základy tanca učí v Trnave už našich najmenších. Jeho rukami prešlo veľa mladých talentov i snúbenci, ktorí chceli zažiariť počas mladomanželského tanca. Má radosť, že k tancu si vďaka populárnej televíznej tanečnej súťaži nachádza cestu stále viac ľudí.

Dovolím si pre tanečníka takú trúfalú otázku. Dokáže sa naučiť tancovať skutočne každý?

Keď som bol mladý tréner plný energie, tak som to pozitívne dával na svojich zverencov, že každý sa naučí. Dalo by sa to posúdiť percentuálne. Talent môže mať každý. Aj keď má len dvadsať percent talentu, dokáže sa naučiť. Hovorí sa, že kto vie chodiť, naučí sa tancovať. Myslím si, že vyššiu tanečnú úroveň však určite nie. Tie dispozície tam musia byť. Napríklad niekto nikdy netancoval, má štyridsaťtri rokov a príde ku mne na svadobnú prípravu. Spýtam sa, čo bude potrebovať do života. „Ja by som chcel valčík, polku, aby som vedel, a tango.“ Ja vždy naučím základný krok tanga klasického a potom aj toho argentínskeho, lebo to argentínske tango je veľmi zaujímavé. Snažím sa ich naučiť to, čo na nich vidím, akí sú ľudia, a podľa toho stanovím aj náročnosť tanca a figúry dávam radšej jednoduchšie, aby si to naozaj dokázali užiť.

Foto: archív M. Sianta

Tanečno-športové centrum SWING

Pán Sianta a jeho tím sa profesionálne venujú spoločenským tancom, súťažnému tancu, príprave a tréningom choreografie, tanečno-pohybovej príprave predškolákov a školákov.

Ste zakladateľom a šéftrénerom tanečno-športového centra SWING. Ako vznikol tento nápad a aké tance u vás učíte?

Ja som mal zlé skúsenosti s prenájmom telocvične. Vznikali tam problémy ohľadom prevádzky. Na začiatku školského roka bývali výbery krúžkov. Mne sa na tanečný prihlásilo sedemnásť detí. V ostatných krúžkoch bolo stále šesťdesiat, sedemdesiat, stotridsať žiakov. Tanec nebol taký populárny. No po dvoch mesiacoch som už mal štyridsať detí, lebo sa dozvedeli jedni od druhých, že ten tanec je super, a na konci školského roka som mal okolo sedemdesiat detí. S prenájmom vznikali nejaké problémy, nebudem to prezrádzať, tak som sa zaprisahal, že si tú školu musím postaviť. Toto centrum funguje dvadsať rokov. Živnosť som si založil od roku 1999, aby som mohol fungovať nezávisle ako tréner a učiteľ tanca. U nás možno študovať akýkoľvek tanec, pretože ak mi klient zadá tanec aj taký, ktorý neučím, ovládam dvadsaťsedem tancov, tak si ho naštudujem a môžem ho učiť. Najradšej učím štandardné latinskoamerické tance, potom salsu, bachatu.

Ako by ste vy ako reprezentant, učiteľ oslovili či presvedčili tých, ktorí váhajú, či začať s tancom?

Tanec sa dá použiť ako doplnkový šport. U mňa stojí tanec mesačne štyridsať eur a deti môžu trénovať aj do dvadsať hodín. Deti si musia vybrať samé. Rodič im musí dať šancu, priviesť ich do tanečnej školy a deti budú pracovať, makať na sebe, keď majú dobrých trénerov. Ja som vychoval tri generácie. Teraz sa mi ukazuje ešte jedna posledná, ktorú by som chcel ako šéftréner, ale už dám priestor synátorovi Richardovi, aby mohol trénovať mladé talenty.

Celý rozhovor s pánom Martinom Siantom je dostupný na youtube eReport TV.