Oni pomáhajú iným, no im mesto nepomáha 

V našom meste pôsobí veľa občianskych združení v rámci tretieho sektora, ktoré svojou aktivitou dopĺňajú nedostatkové služby. V mnohom suplujú štát a mesto, predovšetkým v sociálnej oblasti. Venujú sa špecifickým skupinám ľudí, ktorí majú zvláštne potreby alebo svojou aktivitou pomáhajú tam, kde je to najpotrebnejšie. Aktivity organizácií nie sú iba dobrovoľnícke – ako si mnoho ľudí myslí. Väčšinou sú na profesionálnej úrovni, majú skúsených poradcov a odborníkov. Napriek tomu, že organizácie svojou činnosťou mestu pomáhajú, mesto znížilo ich finančnú podporu. 

Každé mesto musí zo zákona vypracovávať komunitný plán sociálnych služieb v spolupráci s ďalšími organizáciami. Stretnutie zamerané na definovanie cieľov a ich plnenie v oblasti komunitného plánu sociálnych služieb v Trnave bolo koncom februára. Prinieslo zaujímavé závery. Preto sme kontaktovali niektoré organizácie, ktoré sa na stretnutí vyjadrili. Zo zápisnice vyplýva, že diskusiu otvorila psychoterapeutka z organizácie Otvorené srdce.  Vyjadrila sa, že zo strany Mesta Trnava je nedostatočná podpora subjektov poskytujúcich pomoc ľuďom v ťažkej životnej situácii. 

Rapídne zníženie dotácií

Dotácie schvaľuje Komisia sociálnych vecí a zdravia. Na rok 2024 boli viacerým organizáciám podstatne znížené. Keď ich zaujímal dôvod, jedna z odpovedí bola: „dotácie od mesta sú nenárokovateľná položka“. Svoju skúsenosť opisuje Michal Lipovský (Centrum pomoci pre rodinu). Počas stretnutia sa diskutujúci zhodli, že „podpora je iba symbolická, nie je primeraná . Existencia subjektov poskytujúcich pomoc obyvateľom mesta môže byť ohrozená z ekonomických dôvodov“ (zápisnica KPSS z 22.2.2024)

V zápisnici sa ďalej píše: Diskutujúci vyjadrili negatívne vnímanie situácie v podpore subjektov a ocenenia ich práce, nakoľko zástupcovia komisie sociálnych vecí a zdravia ani poslanci Mestského zastupiteľstva Mesta Trnava neprijímajú pozvanie na pracovné stretnutia, nejavia záujem o sociálne témy a fungovanie pomoci. Prítomní požiadali Mesto Trnava, aby zorganizovalo stretnutie členov komisie sociálnych vecí a zdravia zriadenej pri mestskom zastupiteľstve so zástupcami pomáhajúcich organizácií.“ (zápisnica KPSS z 22.2.2024).

Stretnutie zo strany mesta nebolo k dnešnému dňu zvolané. Viceprimátorka však osobne navštívila niektoré organizácie alebo ich má v pláne navštíviť – podľa členov týchto združení boli jej návštevy skôr zdvorilostné ako konštruktívne.

Čomu sa tieto organizácie venujú? 

Centrum pomoci pre rodinu sa v rámci svojich aktivít venuje poradenstvu predovšetkým v sociálnej, psychologickej, pastorálnej a právnej oblasti.  V ich centre sa klientom venujú odborníci individuálne počas poradenských hodín aj v teréne priamo v rodinách, ktoré navštevujú. „Myslíme aj na rodiny, ktoré sa pasujú s problémami, aj na tie, ktoré majú špeciálne potreby, aby sme aj im pomohli plnohodnotne prežívať a budovať rodinné zázemie pre ich deti.“ Svojej činnosti sa venujú naplno a pre svoju prácu žijú. Žiaľ, z niečoho musia žiť aj oni a ich rodiny. Napriek najčistejším úmyslom, na svoje fungovanie financie potrebujú. Tento rok dostali o 43% menej ako v roku 2023.

Občianske združenie Otvorené srdce sa zameriava na pomoc a poradňu pre závislých klientov a pre ich rodiny. V rámci služieb, ktoré poskytujú sa zameriavajú na krízovú intervenciu, poradenstvo, terapeutickú a sociálnu pomoc pri riešení ťažkých životných situácií. Poskytujú informácie a poradenstvo v oblasti užívania drog a závislostí. Sprostredkúvajú odbornú starostlivosť (detox, ústavnú odvykaciu liečbu). Ľuďom, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti asistujú pri vybavovaní na úradoch a pomáhajú s hľadaním práce, či ubytovania, aby sa mohli opäť zaradiť do života. Okrem iného sa zameriavajú aj na skupinové terapie pre klientov závislých od alkoholu, nelátkovo a nealkoholovo závislých a pomáhajú a radia aj ich rodinným príslušníkom v ťažkých životných situáciách. Poskytujú aj individuálne, párové a rodinné terapie a mnoho iného. Toto občianske združenie dostalo na svoje aktivity od mesta Trnava na rok 2024 tisíc eur (v roku 2023 mali 3000€). 

O vyjadrenie sme písomne elektronickou formou žiadali aj Komunikačný odbor mestského úradu, no na naše otázky do uzávierky nereagovali. 

Nemôžu peniaze využiť tak, ako potrebujú

Okrem zníženia dotácií majú problém aj s možnosťami využitia dotácie. Michal Lipovský sa pre eReport  vyjadril: „Podľa nového VZN využiteľnosť týchto prostriedkov je najmä na rôzne aktivity – ja hovorím na pastelky. Len veľmi ťažko sa dajú financie použiť napríklad na mzdy, či iné náklady na ľudí, ktorí reálne vykonávajú odbornú činnosť. Dokonca sa obmedzuje aj prenájom priestorov. Čiže nemá to kto robiť a ani kde, ale môžeme to robiť.“  

Mesto sa má právo ohradiť, že tieto dotácie nie sú nárokovateľné, no podľa Lipovského:  „… to však neznamená, že to nerobíme a nepotrebujeme podporu.“ V zápisnici zo stretnutia ku KPSS sa spomína aj spôsob vyúčtovania dotácií. Ľ. Hornáčková poukazuje na fakt, že systém vyúčtovania dotácií je zložitý a nejednoznačný. Navyše organizácie sú ohrozené nutnosťou vrátiť dotáciu, ak ju vyúčtujú nesprávne.

Čo budú robiť ďalej?

 Zaujímalo nás, či zníženie dotácií ovplyvní samotnú existenciu týchto združení. Zníženie príspevku určite pocítia, no našťastie majú zdroje aj od darcov a z 2% z daní. „Nás to priamo existenčne neovplyvní, ale motivácia pre mesto niečo robiť sa čím  ďalej tým viac znižuje. Napriek tomu nie je naším záujmom prestať činnosť vykonávať, práve naopak, služby chceme rozširovať,“ uzatvára Lipovský. Plánujú pracovné stretnutie so zástupcami dotknutých organizácií, aby v otvorenom liste o situácií, o svojich pripomienkach a návrhoch informovali aj poslancov Mestského zastupiteľstva.