Okno do dejín Malého Ríma: Ako sa Trnava mestom stala

Úrodné polia trnavskej sprašovej tabule odpradávna lákali ľudí k usadlému spôsobu života. Nebolo tomu inak ani v plytkej kotline potoka Trnávka, na mieste, kde sa stretávala obchodná cesta z Bratislavy na Považie, spojnica Bratislavy s Nitrou a známa Česká cesta, ktorá prechádzala cez Malé Karpaty na Moravu. Na mierne vyvýšených brehoch Trnávky sa už koncom 9. storočia samostatne vyvíjali trnavské osady, v ktorých sa uskutočňovala výmena tovarov a vznikol miestny trh. V blízkosti trnavských osád bolo viacero veľkomoravských správnych hradísk, predpokladá sa, že tieto osady podliehali centrálnemu hradisku v Majcichove. Keď do polovice 11. storočia prenikli na juhozápadné Slovensko staromaďarské vojenské jednotky a hradisko v Majcichove zaniklo, trnavské osady sa stali súčasťou pohraničného pásma, ktoré chránilo Uhorsko pred vpádmi českých kniežat.

Prečo sa osada Trnava premenovala na Sobotu

Stredovekú Trnavu tvorilo niekoľko menších sídlisk. Dve najvýznamnejšie trnavské osady sa sformovali na nevysokých pahorkoch pri neskorších dôležitých cirkevných sídlach mesta. Prvá osada bola na pravom brehu Trnávky pri dnešnom Kostole sv. Jakuba, na mieste, kde podľa staršej literatúry predpokladáme prítomnosť benediktínskeho opátstva. Pomenovanie osady nepoznáme. Na druhom brehu Trnávky pri dnešnej Bazilike sv. Mikuláša bola osada, ktorej kultovým strediskom bol kostol s cintorínom zasvätený jednému z najstarších patrocínií na Slovensku, svätému Jurajovi. Pri kostole stála Kaplnka sv. Michala, neskôr slúžila ako kostnica a karner.

Na miestnom cintoríne býval pravidelný nedeľný trh (odvodený názov v maďarčine vasárnap – deň trhu) a svätyňa kostola bola zároveň vhodným útočiskom pred nečakanými vojenskými útokmi. Obchodovanie na vysvätenej pôde cintorína nebolo v stredoveku nič výnimočné, vylúčila sa tým prítomnosť židovských a izmaelitských kupcov (nežiadanej konkurencie). Osada s pôvodne slovenským obyvateľstvom sa nazývala Trnava – Tyrna. Až nariadenie Gejzu I. o zákaze konania trhov v nedeľu v polovici 11. storočia presunulo trhový deň na sobotu. Pomenovanie Zumbothel v maďarčine (Sobotište)  vyskytujúce sa prvýkrát vo výsadnej listine uhorského kráľa Belu IV., vypovedá o charaktere tohto sídliska a poukazuje na význam tunajšieho trhu, cez ktorý viedla trasa Českej cesty.

Foto: Belo IV. v Turzovej kronike Chronica Hungarorum (Turzo, Ján – 1488), zdroj corvina.hu

Príchod valónskeho obyvateľstva mení trhovú osadu na mesto

Medzinárodný charakter trhu v osade Sobota prilákal začiatkom 12. storočia nemeckých kolonistov, obchodníkov, ktorý sa v pôvodne slovanskej osade usadili. Založili si tu vlastný kostol a zasvätili ho patrónovi kupcov, svätému Mikulášovi. Dodnes pripomína prítomnosť osady s trhom lievikový tvar Jeruzalemskej a Kapitulskej ulice. Rotunda svätého Juraja postupne stratila postavenie kultového objektu a stala sa súčasťou nového kostola sv. Mikuláša. Na bezpečnosť obchodníkov a trhovníkov dozerala vojenská posádka, ktorá sa usadila v neďalekej Modranke (villa Megeret – dedina Maďarov). Zároveň dohliadali na priestor uhorského pohraničia.

Vyriešenie sporov medzi uhorskými a českými panovníkmi naštartoval mestotvorný proces Trnavy, s ktorým súvisel aj príchod nového valónskeho obyvateľstva z územia dnešného Belgicka. V súdobých prameňoch nazývaného Latini. Potvrdzuje to i skoré usadenie františkánov, klarisiek (žobravých reholí) a dominikánov v predmestskom osídlení, tiež mená prvých richtárov (Kunch, Hench). Nové obyvateľstvo sa usadilo v neobývanej močaristej kotline Trnávky a jednotlivé trnavské osady začali postupne splývať. 

Na vzrast trnavských osád, ich hospodársky rozvoj a formovanie na mestskú aglomeráciu mala veľký vplyv majiteľka rozsiahleho majetkového celku na moravsko-uhorskom pohraničí, kráľovná Konštancia. Z jej iniciatívy bolo začiatkom 13. storočia rozvíjajúce sa mesto po prvý raz opevnené v rozsahu 56 hektárov. Dovtedajší vývoj trnavských osád z právnej stránky zavŕšil kráľ Belo IV. v roku 1238 privilegiálnou listinou. A Trnava sa stala mestom s kráľovskými výsadami.

Literatúra:

ROHÁČ, Juraj. Začiatky osídlenia a vznik stredovekej osady. In ŠIMONČIČ, Jozef (ed). Dejiny Trnavy. Bratislava : Dajama, 2010. ISBN 978-80-970498-5-0