Nežná revolúcia v Trnave

Keď v piatok 17. novembra 1989 vedúci tajomník OV KSS Anton Nehaj a predseda Mestského národného výboru Ladislav Hanus strihali pásku na otvorení novej železničnej stanice v Trnave, netušili, že sa tento deň zapíše do histórie Čechov a Slovákov veľkými písmenami.

Udalosti zo sedemnásteho novembra sa neskôr stali známe ako Nežná revolúcia. Ľudia s nadšením stáli na námestiach a s kľúčmi v rukách „štrngali“ za lepšiu a demokratickejšiu budúcnosť. Mnohí zostávali doma pri televíznych obrazovkách, rádiách, alebo čítali noviny, nasávali správy plné zaujímavých informácií, zvratov a vyhlásení.

Podľa spomienok herca Divadla pre deti a mládež v Trnave Vlada Oktávca sa do toku revolučných aktivít pridali aj herci trnavského divadla, ktorí v pondelok 20. novembra odmietli odohrať divadelné predstavenie. Na ich stranu sa dokonca pridal aj riaditeľ divadla Mikuláš Fehér. Keď sa vrátili z mítingu v Bratislave, išli priamo k vysvietenému internátu a snažili sa kontaktovať so študentmi, ktorí boli v Trnave trochu odrezaní od masového študentského diania v Bratislave. Ráno 21. novembra prišli posily z Bratislavy herec Štefan Kvietik, Ľubo Paulovič a ďalší. Potom spolu so študentmi išli improvizovaným sprievodom mestom až na námestie, kde oznámili usporiadanie večernému mítingu o piatej. Prvý veľký míting bol v Trnave 23. novembra 1989. Z balkóna trnavského divadla ho moderoval spomínaný Vlado Oktávec. Spolu s Arpádom Matejkom, Karolom Kabátom, Mojmírom Kovářom a Mikulášom Fehérom stál pri vzniku prvého koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu. Jeho sídlo bolo v Mestskom kultúrnom stredisku.

Informácie o udalostiach v Trnave prinášali novovzniknuté noviny Trnavská verejnosť, od ktorých sa v januári 1990 odčlenilo nové nezávislé periodikum s názvom Trnavské listy. Redaktori tohto periodika si prevzali od župana TTSK Jozefa Viskupiča pri príležitosti 30. výročia udalostí Novembra ´89 Cenu TTSK.