Takéto jednoduché to však v aplikačnej praxi konkrétneho prípadu nemusí byť. Alebo je podstatná (ne)ratifikácia konkrétnej medzinárodnej zmluvy?
Pokiaľ sa zameriame na modelový prípad, ktorý naformuloval František Vojtuš vo svojom článku, tak zistíme, že ide fakticky o podstatnú časť skutku, ktorý sa kladie za vinu JUDr. Štefanovi Harabinovi s tým, že jeho status sa týkal schvaľovania začatia ozbrojeného konfliktu Ruskou federáciu voči Ukrajine[5].
Z uvedeného vyplýva, že v konkrétnostiach jednotlivého prípadu (a to sa môže týkať aj iných obdobných vojenských konfliktov na ktorých nie je priamo zainteresovaná SR) si musí orgán činný v trestnom konaní pri vedení trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. vyriešiť ako základnú predbežnú otázku nielen to, či došlo zo strany Ruskej federácie k trestnému činu agresie voči Ukrajine v zmysle Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ale aj to, a to hlavne, či vôbec začatie agresie (trestný čin agresie) v danom prípade môže byť, aspoň teoreticky, prejednaný Medzinárodným trestným súdom. Orgán činný v trestnom konaní totiž pri posudzovaní tejto otázky vystupuje fakticky ako Medzinárodný trestný súd a preto sa musí zaoberať aj tou otázkou, či vôbec trestný čin agresie v posudzovanom prípade (začatie vojnového konfliktu Ruskej federácie na Ukrajine) by mohol byť týmto súdom prejednávaný, t. j. či tu je daná jurisdikcia (právomoc) tohto súdu.
Alebo povedané inak. Je možné hovoriť o spáchaní trestného činu agresie v zmysle Rímskeho štatútu, ak napadnutý štát (obeť útoku) neratifikoval, t. j. nepristúpil v tejto časti k tejto medzinárodfnej zmluve? Je možné vôbec hovoriť o spáchaní trestného činu agresie v zmysle Rímskeho štatútu ak je tu vylúčená jurisdikcia Medzinárodného súdneho dvora pre tento trestný čin a to na základe výlučného rozhodnutia Ukrajiny (ale aj Ruskej federácie) Rímsky štatút neratifikovať? Súčasťou tohto ozbrojeného konfliktu nie je SR a preto pri riešení predbežnej otázky, či došlo vôbec k spáchaniu trestného činu, ktorý mal byť páchateľom schvaľovaný je podstatným to, či sa Rímsky štatút vôbec (ohľadne trestného činu agresie) vzťahuje na bojujúce štáty.
Mohlo by vás zaujímať:
Som názoru, že zistenie, či vylúčenie právomoci Medzinárodného trestného súdu pre stíhanie a prípadné potrestanie trestného činu agresie (ratifikovanie, či pristúpenie konkrétneho štátu k Rímskemu štatútu) je kľúčovou otázkou, ktorú si orgán činný v trestnom konaní musí zodpovedať už na samom začiatku ako vôbec prvú predbežnú otázku, pričom ak dospeje k negatívnemu záveru, t. j., že sa v daných okolnostiach prípadu jurisdikcia Medzinárodného trestného súdu na konkrétny trestný čin agresie nevzťahuje, t. j. ani Rímsky štatút tohto súdu v tejto časti (a preto tento súd takýto trestný čin ani stíhať či potrestať nemôže), potom možno oprávnene pochybovať, či možno schvaľovať trestný čin agresie vymedzený v Rímskom štatúte, ak sa v konkrétnom prípade Rímsky štatút na takéto konanie vôbec nevzťahuje a takéto konanie je fakticky vyňaté z pôsobnosti jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu. To platí o to viac, ak konkrétny štát (a to dokonca obeť a aj útočník) fakticky vylúčil pôsobnosť Rímskeho štatútu (jeho celý obsah, či aspoň niektorú jeho časť) na svojom území.
V tejto súvislosti aktuálna odborná literatúra[6] poukazuje na to, že Medzinárodný trestný súd sa zaoberá stíhaním a trestaním vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti, zločinom genocídy a zločinom agresie. Jurisdikcia Medzinárodného trestného súdu je založená, pokiaľ bol zločin spáchaný na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, alebo pokiaľ osoba, ktorá zločin spáchala, je štátnym príslušníkom zmluvnej strany Rímskeho štatútu. Jurisdikcia Medzinárodného trestného súdu môže byť ďalej založená, pokiaľ bola vec tomuto súdu postúpená Radou bezpečnosti. Medzinárodný trestný súd teda môže vykonávať jurisdikciu nad príslušníkmi štátu, ktorý Rímsky štatút doposiaľ neratifikoval (čo je prípad Ruskej federácie), pokiaľ bol zločin spáchaný na území štátu, ktorý Rímsky štatút ratifikoval (Ukrajina Rímsky štatút však neratifikovala a urobila len ad hoc vyhlásenie – pozri nižšie).
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR sudcu Šamka: Je verejný súhlas so začatím konfliktu na Ukrajine prečinom schvaľovania trestného činu?