Komentár: pozitívna diskriminácia 

Najprv si vysvetlime, čo pojem „pozitívna diskriminácia“ znamená. Ide o uprednostňovanie niektorých skupín obyvateľstva, napr. menšinových komunít, postihnutých osôb, žien alebo homosexuálov.

Pri tomto pojme sa zrejme zvláštne tvári Mgr. Robert Clark, výskumný pracovníki Yorktown Institute vo Washingtone, DC. Pre britský the Telegraph píše o bojaschopnosti armády Spojeného kráľovstva. Kedysi bol príslušníkom britskej armády. Píše, že kvóty pre ženy a etnické menšiny, zavedené v mene politickej korektnosti škodia bojaschopnosti armády.

Negatíva pozitívnej diskriminácie

Dovoľte mi začať tým, že sa vyjadrím čo najjasnejšie, začína Robert Clark svoje zamyslenie. Pre bojaschopnosť armády nie je nič horšie ako situácia, keď sa velenie namiesto náboru a odvodov venuje sociálnemu inžinierstvu. Nedávno sme písali o tom, že prílev bielych regrútov do americkej armády sa prudko znížil. Podľa portálu Military.com armáda nesplnila svoj cieľ 65 000 vojakov až o 10 000. Britské ozbrojené sily sú v podobne zúfalej situácii. Pri pretrvávajúcom nedostatočnom nábore ich hlavnou prioritou akosi nie je doplniť stavy, ale prilákať čo najviac nebielych a žien, konštatuje Robert Clark.

Nedostatočný nábor je polovica problému. Horšie sú politicky zaujaté a hlboko chybné kvóty. Minulý týždeň minister obrany Grant Shapps oznámil, že riešením problému s pracovnou silou v ozbrojených silách budú ženy – akoby ďalší nedomyslený a kontroverzný krok pomohol vyriešiť tento nepríjemný problém.

Zrovnoprávnenie v armáde?

Ide len o posledné zo série opatrení, ktorých cieľom je presadiť v britskej armáde zrovnoprávnenie (formálne nazývané “rovnosť výsledkov”). Túto politicky korektnú agendu najlepšie ilustruje hanebné personálne fiasko Kráľovského letectva v roku 2022, keď sa zistilo, že ženy a etnické menšiny dostali pri výbere prednosť pred mužmi europoidnej rasy– bez ohľadu na spôsobilosť na službu. Toľko Robert Clark. 

Podobná situácia je aj u nás, aj keď sa – aspoň nateraz – netýka armády. V armáde SR je približne 14 percent žien (1800 vojačiek), najčastejšie sú zastúpené v štáboch útvarov, v zdravotníctve a v logistike. Iba malé percento je v bojových jednotkách. V polícii pracuje šesť krát viac mužov ako žien, čo je tiež približne 15 percent. Aj tu väčšina z nich pôsobí v obslužných sekciách, hoci sem-tam môžeme stretnúť ženu v uniforme na uliciach. (zdroj TASR) 

Najmä starší z nás sa už možno stretli s odmietnutím, keď si hľadali prácu, len preto, lebo sú starší. Môžem spomenúť aj konkrétny prípad. Daniel, 50-ročný heterosexuálny muž s niekoľko ročnou praxou v riadiacej pozícii, nedostal prácu. Nie, oficiálne mu nikto nepovedal, že preto, lebo má 50 rokov. To mu len „pošepkala“ personalistka. Firma hľadá niekoho mladšieho. Daniel nevyhovoval. Bol pre nich starý, nie je gay a nie je ani z rómskej komunity. Záujem o odbornú kvalifikáciu zostal na poslednom mieste. Vlastne, nezostal nikde. Akosi zmizol. 

Problém pozitívnej diskriminácie 

Zatiaľ je vo veľkej miere „len“ problém Západu. U nás ešte nie natoľko rasovo zmiešaná spoločnosť, aby sa oficiálne vytvárali kvóty na prijatie toho-ktorého etnika. Ale začína už prenikať aj do našej spoločnosti, hoci len akosi „potichu“. V niektorých firmách je to vek, v iných gender. Teda pohlavie uchádzača. Často dostávajú pracovnú pozíciu ženy, aj keď muž, ktorý sa o danú pozíciu uchádza, má viac skúsenosti a vyššie vzdelanie. Len aby sme boli „in“. 

Najvypuklejší prípad sa objavil pred pár mesiacmi, keď ktorási košická firma inzerátom hľadala zamestnanca, ktorý odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajinu, nie je antivaxer a je „politicky korektný“. 

Obávam sa, že u nás sa „pozitívna diskriminácia“ začína prejavovať tiež – aj keď na inom základe. Na Západe ide najmä o znevýhodnené skupiny (menšiny, gayovia, ženy), u nás – zdá sa – ide aj o vnútorné nastavenie jednotlivca. 

Zostáva len veriť, že spoločnosť úplne nepoprie prírodné zákony a nebude chcieť napríklad poslať do baní „to správne percento“ žien, alebo zdravotne postihnutých.