Pred rokom 1989 bol svet rozdelený na Východ a Západ a každé z týchto teritórií malo vlastné hospodárske zoskupenie. Na Východe to bola RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci), na Západe EHS (Európske hospodárske spoločenstvo). Po roku 1989 sa RVHP rozpadla a EHS sa postupne menilo na Európsku úniu (EÚ). Z čisto ekonomického zoskupenia sa však postupom času stávalo politické zoskupenie a EÚ sa začala členským štátom miešať do vnútorných záležitostí a určovať ich zahraničnú politiku, hoci podľa platných dokumentov (Maastrichtská a Lisabonská zmluva) na to nemá právo.
Vo zvyšku sveta neexistovalo žiadne obchodné zoskupenie. Štáty mimo EÚ obchodovali medzi sebou na základe bilaterálnych (dvojstranných) zmlúv. V roku 2009 Brazília, Rusko, India a Čína uzavreli viacstrannú obchodnú dohodu a začali užšie spolupracovať.
Ďalšie rozširovanie
Južná Afrika vstúpila do tohto spoločenstva až v decembri 2010 a skupina týchto štátov sa začala označovať ako BRICS. Na konci roka 2023 vstúpilo ďalších päť štátov – Egypt, Etiópia, Irán, Spojené Arabské Emiráty a Saudská Arábia. Argentína svoje pôvodné rozhodnutie vstúpiť do BRICS stiahla po zvolení nového ultraliberálneho prezidenta Javiera Mileia, ktorý sa chce viac orientovať na USA. Záujem o vstup do zoskupenia však prejavilo ďalších približne 30 štátov. BRICS sa tak stáva ekonomicky najsilnejším zoskupením na planéte, čo ohrozuje postavenie spoločenstva G7 (zoskupenie doteraz najvýznamnejších ekonomík – Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, USA – pôvodní členovia; plus Kanada a Európska únia).
Ohrozené postavenie G7
BRICS svojím rozsahom a svojimi pravidlami začína ekonomiky G7 vážne ohrozovať. Jedno z doteraz platných pravidiel je platba za tovary a služby členov BRICS v národných menách. Dopláca na to najmä americký dolár, ktorý bol doteraz akousi nadnárodnou menou – väčšina transakcií vo svete sa platila práve v amerických dolároch. Napríklad obchod s ropou bol možný len v dolároch. Prednedávnom Saudská Arábia oznámila, že bude akceptovať aj platby v iných menách. Ak sa BRICS bude naďalej rozširovať, svetovej ekonomike hrozí dedolarizácia, čo ovplyvní ekonomickú situáciu najmä v USA.
Do vnútorných záležitostí nezasahuje
Zoskupenie BRICS je čisto ekonomické, nezasahuje do vnútorných politík svojich členských štátov. V tomto zoskupení žilo do konca roku 2023 približne 40 % svetového obyvateľstva, po rozšírení pribudlo ďalších zhruba 360 miliónov ľudí. Okrem úzkej ekonomickej spolupráce je jednou z veľkých predností BRICS-u, že plne rešpektuje špecifiká jednotlivých členských štátov, nemieša sa do spôsobu života ľudí v tej-ktorej krajine, neurčuje jednotlivým štátom, akú majú mať justíciu, verejnú správu, zahraničnú politiku, ani aké majú mať zákony – na rozdiel od Európskej únie.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Čo je BRICS