Toto tu ešte nebolo! Obľúbený matematik hviezdou internetu

Ľudia pracujúci s číslami zvyknú svoj pracovný život vyvažovať napríklad hudbou. Počúvajú klasiku, hrajú na  hudobný nástroj… a vy?

Keď ma ako malého zaviedli rodičia na prijímací pohovor do hudobnej školy, odmietli ma prijať, pretože som nemal ani len náznak hudobného sluchu. Vraj keď mi zahrali stupnicu smerom nahor, tak ja som krákoravým hlasom spieval niečo smerom nadol. (Smiech). Potom som vďaka staršiemu bratovi začal hrať na lesný roh; najprv v detskej železničiarskej dychovke, potom som prešiel do mládežníckej vo vtedajšom Dome lodníkov, nasledoval dychový orchester Spojár. Vtedy to bol   v Bratislave jeden z dvoch najlepších amatérskych dychových orchestrov, ktorý nehral iba polky a valčíky, ale napríklad aj operné predohry. U spojárov som sa vypracoval na dirigenta;  učil ma nebohý vojenský kapelník Holoubek, zvyšok som dorábal samoštúdiom, a napokon som dal dohromady partiu nadšencov, s ktorou sme vytvorili Cisársky a kráľovský orchester, kde hráme v rakúsko-uhorských uniformách skladby z 19. a začiatku 20. storočia.

V ňom hráte na čo?

Kedysi som hrával na lesný roh, teraz už iba dirigujem a upravujem skladby pre náš orchester.

Tak to ste ma príjemne prekvapili. Ja si vás dokonca viem predstaviť aj v seriáli alebo v divadelnej hre. Skúšali ste?

Sám som na to nikdy nemyslel, ani ma to nelákalo, ale život ma prinútil. (Smiech). Najmladšia dcéra študovala na umeleckej strednej škole a ako ročníkové práce musela vyrábať filmy. A keďže na stvárnenie úloh nebol poruke nikto iný, hral som ja – raz paranoického výhercu hlavnej ceny v lotérii, inokedy vyšinutého autora detektívnych príbehov. Mám podozrenie, že v týchto postavách je skrytý názor mojej dcéry na mňa.