Niektorí redaktori mainstreamových médií si po predčasných parlamentných voľbách zvykli kopať do politikov koalície prakticky z všetko. Ich kritika koalície je niekedy doslova smiešna, a to najmä pri spätnom pohľade na to, čo sa na Slovensku dialo od parlamentných volieb vo februári 2020 až do predčasných volieb v septembri 2023. Čo je ale ešte zarážajúcejšie, že oni kopú aj do takých autorít akou je generálny prokurátor. A tu už ide každá sranda bokom.
Učebnicový príklad konfabulácie
Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa pre svoje rozhodnutia, a najmä pri paragrafe 363, dostal nie raz do pozornosti mainstreamových médií, respektíve ich novinárov, ktorým sa nepáčilo to, ako rozhodol. Svoje kroky a rozhodnutia však dokázal vždy vysvetliť opierajúc s pritom o zákony, ktoré pri tom dodržiaval. Nestačilo, oni do neho kopali aj tak ďalej. Tentokrát sa Maroš Žilinka v statuse zameral na článok zverejnený v denníku SME, pričom podľa neho redaktorovi spomínaného média etika novinár nič nehovorí.
Pred plánovaným termínom schôdze výboru som bol pred rokovacou miestnosťou prítomný desať minút, zástupcovia médií si ma FOTILI a NATÁČALI na kameru, napriek tomu ma SO ŽIADNOU OTÁZKOU NEOSLOVILI.
Maroš Žilinka, generálny prokurátor
Žilinka poukazuje na článok, ktorý bol na portáli sme.sk uverejnený 5. mája po názvom: „Žilinka pred otázkami uteká. Keď odpovedajú jeho podriadení, trestá ich.“ Článok považuje generálny prokurátor za učebnicový príklad KONFABULÁCIE novinára. Redaktor v súvislosti so schôdzou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR, na ktorú bol Žilinka pozvaný, okrem iného napísal: „Opoziční poslanci sa ho chceli v ústavnoprávnom výbore pýtať, ako zaraďoval prokurátorov po zrušení špeciálnej prokuratúry na nové miesta. Žilinka sa však vyhol otázkam poslancov aj médií. Koaliční poslanci zasadnutie sabotovali svojou neúčasťou, a tak trvalo len asi minútu. Namiesto neformálnej diskusie s opozíciou, aká bežne prebieha, ak výbor nie je uznášaniaschopný, Žilinka z parlamentu ihneď odišiel.“
Novinár zo SME postupoval neeticky
Na tieto slová zareagoval Maroš Žilinka takto:
I. SPLNIL SOM SI ZÁKONNÚ POVINNOSŤ a prišiel som na schôdzu ústavnoprávneho výboru.
II. Pred plánovaným termínom schôdze výboru som bol pred rokovacou miestnosťou prítomný desať minút, zástupcovia médií si ma FOTILI a NATÁČALI na kameru, napriek tomu ma SO ŽIADNOU OTÁZKOU NEOSLOVILI.
III. Do rokovacej miestnosti výboru som NEBOL VÔBEC ANI LEN ZAVOLANÝ, napriek vedomosti poslancov, že som prítomný.
IV. Odhliadnuc od faktu, že zákon o rokovacom poriadku Národnej rady SR NEPOZNÁ právny inštitút „neformálnej diskusie s opozíciou“, so zreteľom na zjavný prejav vzťahu poslancov ku generálnemu prokurátorovi SR v podobe nezavolania do rokovacej miestnosti, NEPRICHÁDZAL DO ÚVAHY.
NIE JE PRAVDOU, že by som sa vyhol otázkam poslancov aj médií.
Maroš Žilinka, generálny prokurátor
„Zhrnúc uvedené, NIE JE PRAVDOU, že by som sa „vyhol otázkam poslancov aj médií“. Či už redaktor denníka SME tieto skutkové okolnosti vo svojom článku uviesť ZABUDOL, NECHCEL alebo ÚMYSELNE IGNOROVAL, lebo by to nezapadalo do jeho celkom zrejmého konceptu, POSTUPOVAL V ROZPORE S HLAVNÝMI ZÁSADAMI PRÁCE NOVINÁRA, akými sú PRAVDIVOSŤ a OBJEKTIVITA. Inak povedané, POSTUPOVAL NEETICKY,“ konštatuje sklamaný generálny prokurátor.
Vyjadrenie Generálne prokuratúry SR
Maroš Žilinka len pre úplnosť, aby si verejnosť mohla urobiť sama názor na spôsob, akým redaktor aplikoval PRINCÍP VYVÁŽENOSTI v práci novinára (zohľadnenie vyjadrenia generálnej prokuratúry) pripája celé vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR poskytnuté na žiadosť redaktora pred spracovaním článku:
Generálna prokuratúra SR reaguje na dopyty médií vždy jasne, vecne, spôsobom a formou primeranou konkrétnemu prípadu.
Maroš Žilinka, generálny prokurátor
„Generálna prokuratúra SR, rovnako ako v minulosti, nebude riešiť personálne záležitosti v súvislosti s dodržiavaním služobnej disciplíny prokurátorov prostredníctvom médií. Spôsob informovania verejnosti o činnosti prostredníctvom médií upravuje príkaz generálneho prokurátora SR por. číslo 23/2024, ktorý je záväzný pre všetkých prokurátorov.
Rešpektovanie určených pravidiel informovania o činnosti prokuratúry veľmi úzko súvisí aj s ďalšími základnými zákonnými povinnosťami prokurátora, ktoré vo svojom súhrne predstavujú služobnú disciplínu. Účelom spomínanej internej úpravy je zabezpečenie jednotnej informačnej a komunikačnej politiky prokuratúry, so zreteľom na jej charakter, ako hierarchicky usporiadanej jednotnej sústavy štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Táto interná úprava veľmi jasne stanovuje podmienky poskytovania informácií o činnosti prokuratúry z hľadiska osobného (kto), obsahového (čo), ako aj procesného (ako).
Mohlo by vás zaujímať:
Dôvera verejnosti v orgány prokuratúry, ale aj v právny štát, je totiž navonok podmienená aj spôsobom, ako orgány prokuratúry informujú o svojej činnosti. Ten nemá spochybňovať autoritu a nestrannosť prokuratúry, pretože verejnosť nemá možnosť si sama verifikovať prípadné rozporuplné stanoviská. Názorová polemika zo strany prokurátorov, ktorí nemusia disponovať komplexnými informáciami, a ktorým nikdy nebolo upierané právo na svoj názor a jeho prezentovanie, ale musí mať svoje náležité miesto, formu a spôsob tak, aby neznižovala vážnosť prokuratúry a jej vedúcich predstaviteľov. Otvorenosť komunikácie prokuratúry nemožno stotožňovať s poskytovaním rozhovorov jej predstaviteľmi, ako jednej z možných foriem informovania verejnosti. Generálna prokuratúra SR reaguje na dopyty médií vždy jasne, vecne, spôsobom a formou primeranou konkrétnemu prípadu. Len v roku 2023 poskytla prokuratúra médiám takmer 1 400 informácií (prvý štvrťrok 2024 – 382 informácií).“
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Žilinka opäť reaguje: Redaktorovi denníka SME etika novinára nič nehovorí