Toto tu ešte nebolo! Obľúbený matematik hviezdou internetu

Každý začiatok je ťažký. Kedy nastala zmena v prednáškach, ako ich poznáme dnes?   

Myslím si, že do súčasného stavu som sa dostal plynulo – žiadny náhly zlom, žiadny vyčítavý hlas Najvyššej Matematickej Bytosti, ktorý by ma donútil zamyslieť sa nad tým, ako zle to robím a napraviť sa. Rozhodujúca podľa mňa bola, a je, atmosféra na fakulte, a to myslím v tom najlepšom slova zmysle. Ani keď som bol úplné začínajúce ucho, nikto zo starších kolegov a prednášajúcich, pre ktorých som viedol cvičenia, mi nikdy nehovoril do toho, ako to mám robiť. To mi umožnilo byť sám sebou, v dobrom aj v zlom, a učiť sa na vlastných chybách. O vysokoškolských učiteľoch sa traduje, že ich prístup k študentom sa podstatne zmení v okamihu, keď na vysokú školu nastúpia ich vlastné deti. A nemusí to byť ani na školu, kde oni sami učia, a to v mojom prípade tiež zafungovalo. Zrazu som získal necenzurovaný pohľad z druhej strany.

Od koho? Nevedela som, či ste ženatý, ale teraz je to už jasné. Tak ktorý potomok to bol a kde ste ho učili?

Áno, som šťastne ženatý, a dúfam, že s tým šťastne by súhlasila aj moja manželka Andrea. (Smiech). Máme tri dcéry – Žofiu, Lujzu a Martinu Frederiku. Vysokú absolvovali dve staršie. Neučil som ani jednu z nich, ale v ich rozprávaní sa okrem tých dobrých učiteľov vyskytli aj nejaké tie horšie prípady – učiteľská samoľúbosť, vyvyšovanie jedného odboru nad druhý, prehnaná náročnosť bez akéhokoľvek povzbudenia … tak mi teraz napadá, čo si asi tí moji študenti myslia o mne?

Určite len to dobré. Ide niektorá z nich vašou cestou? Sám ste v jednej prednáške, kde vstupuje do hry, tuším prvá antická matematička, poznamenali – bola dcérou matematika, aké typické!

Nie, mojou cestou sa nevydala žiadna z nich. Keby sa rozhodla niektorá pre podobnú dráhu, stále by ma strašila myšlienka, či to bolo skutočne jej slobodné rozhodnutie,  či si nemyslela, že niečo také očakávam a nesnažila sa mi podvedome vyhovieť. Lebo to by nebolo dobre.