Aj keď sa tak tvári, rozhodne nejde o žiaden moderný pojem. Bola tu odjakživa, len do určitej doby nemala pomenovanie. V minulosti problém pretrvával a bol ignorovaný, pretože deti, ktoré šikanovali či boli šikanované sa „iba tak hrali“.
Problémy na školách
Prípadov šikany na školách pribúda. Ide o spôsob správania, ktorý fyzickým či psychickým týraním umožňuje získať pocit moci a výhody. Deti sú v ohrození už v útlom veku na základných školách, na stredných školách sú deti v pubertálnom veku náchylnejšie prepadnúť šikanovaniu. Výnimkou nie sú ani vysoké školy, na ktoré sa často z hľadiska šikany či psychického zdravia študentov zabúda. V súčasnosti majú na mnohých školách podporné tímy zložené z odborných zamestnancov, ktoré sa týmito problémami zaoberajú.
Čomu sú vystavené obete?
V súčasnosti sa šikane venuje pozornosť najmä pre to, lebo v minulosti sa udialo veľa prípadov, keď obeť v dôsledku šikanovania ukončila život. Psychologička G. Ruttmarová z vlastnej skúsenosti tvrdí, že následky šikany môžu byť pre obeť rôzne. Záleží od závažnosti situácie, aj od schopnosti samotnej obete, teda ako veľmi ju správanie agresora zasiahuje. Takéto dieťa môže mať problém so zanedbávaním školských povinností, či vyhýbaním sa škole. Postihnúť ho môžu aj psychosomatické ťažkosti (zdravotné ťažkosti spôsobené psychickými príčinami). Napríklad bolesti brucha, poruchy spánku, pocity hanby, trápnosti, poníženia, smútku, depresie, úzkosti, neustály strach a pocit ohrozenia, pocit vlastného zlyhania, pokles sebavedomia a dôvery v ľudí, bezvýchodiskovosť a beznádej, násilie voči iným a pomsta. V najhoršom možnom prípade je následkom šikanovania samovražda obete.
Anonymita virtuálneho sveta
Kyberšikana -šikana na internete- predstavuje veľký zásah do súkromia, ktorý trvá 24 hodín denne, nezastaví sa ani pred dverami domu či bytu. Vďaka rýchlosti internetu je takmer nemožné zmapovať celkový dosah šírenia informácií, a teda aj rozsah škôd. To býva pre obete veľmi traumatizujúce, lebo to znamená, že o ich ponížení sa mohol dozvedieť prakticky ktokoľvek a kedykoľvek. Agresori môžu na internete konať anonymnejšie – a práve to im dáva pocit istoty. Identita, ktorú prezentujú na internete, sa často výrazne odlišuje od ich skutočnej.
Príkladom je aktívny profil na Instagrame trnavske_.klebety. Profil funguje na jednoduchom princípe. Ktokoľvek napíše súkromnú správu správcovi profilu, za účelom anonymného uverejnenia väčšinou nenávistnú, ktorá menuje konkrétnu osobu. Treba dôležité zdôrazniť, že rovnako ako správca tohto profilu, aj prispievatelia sú deti, vo veku približne od 10 do 15 rokov. Ide o dokonalý príklad kyberšikany. Dieťa si o sebe prečíta verejnú informáciu, ktorá poškodzuje jeho osobu a vystavuje ho tak hanbe a verejnému poníženiu. Následky takéhoto správania môžu dieťaťu ublížiť do rovnakej miery, ako klasická šikana.
Profilov tohto typu je na sociálnych sieťach obrovské množstvo. V momente, keď na takýto problém narazíme musíme profil nahlásiť. „Naše deti treba chrániť a neustále im vysvetľovať, že takéto správanie je neprípustné. Je mi z toho ako rodičovi veľmi smutno. Je veľmi zlá doba, vyrastá nám tu asi najhoršia generácia detí. Deti si musia uvedomiť, že nie všetci sú rovnakí a rozdiely medzi nimi neznamenajú, že sa budú medzi sebou šikanovať,“ to sú slová jedného z rodičov, ktorý na spomínaný profil upozorňuje.
Trest odňatia slobody až na 3 roky
Od 1. júla 2021 je v platnosti novela Trestného zákona, ktorá obsahuje trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania. Po nahlásení prípadu šikany polícia vykoná úkony v zmysle zákona s cieľom jej náležitého objasnenia. Tri roky odňatia slobody hrozia tomu, kto cez elektronickú komunikačnú službu druhú osobu úmyselne dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jej mene alebo spôsobuje iné podobné dlhodobé obťažovanie. Trest môže hroziť v prípade, ak páchateľ neoprávnene zverejní alebo sprístupní inej osobe obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam prejavu osobnej povahy, ktorý získal so súhlasom danej osoby.
Polícia odporúča, aby si ľudia v elektronickom priestore dávali pozor na zverejňovanie osobných údajov, fotografií a videí. Radí, že ľudia by si mali uchovávať dôkazový materiál a v prípade webových stránok s falošným profilom si urobiť fotografiu pracovnej plochy.
Prečo to deti robia a aká je prevencia?
Podľa psychologičky G. Ruttmarovej k šikane môže dochádzať z viacerých dôvodov. Spoločným menovateľom mnohých predstavuje práve násilné presadzovanie sa – dokazovanie si vlastnej moci. Užitočnou prevenciou je vychovávať dieťa k vedomiu hodnoty seba samého a ostatných. Keď som si dostatočne vedomý toho, že mám hodnotu, mám určitú moc – sú veci, o ktorých môžem sám rozhodnúť. Napríklad, že niekedy môžem aj odmietnuť, keď sa mi niečo nepáči, môžem prejaviť svoj názor. Mám v sebe vedomie, že si zaslúžim, aby so mnou bolo zaobchádzané s rešpektom. Toto je prevencia, aby sa z dieťaťa nestal ani agresor ani obeť. Môže nastať aj situácia, keď dieťa vlastné nevyriešené traumy prenáša na iných a snaží sa získať moc a kontrolu nad nimi. Vteda sa z dieťaťa, ktoré mohlo byť napríklad obeťou domáceho násilia, stane agresor.
Som svedkom šikany, čo mám robiť?
Ak sa ocitneme v pozícii svedka šikany treba si uvedomiť, že aj keď sa problémy netýkajú priamo nás či našich blízkych, neznamená to, že nemáme povinnosť konať. Mnohí z nás môžu ignorovať problémy, ktoré sa nás priamo netýkajú, no ako svedkovia šikany máme možnosť ovplyvniť a zmeniť situáciu. Je dôležité prejaviť solidaritu a odvahu, nahlásiť takéto prípady a ak je to možné, prejaviť podporu obetiam šikany. Z pohľadu psychologičky G. Ruttmarovej, keď dieťa šikanujú, vždy má v okolí niekoľko dospelých, ktorí majú možnoať mu pomôcť – ak o tom vedia.
Keď zistíme, že niekot dieťa šikanuje, treba situáciu zveriť do rúk odborníkov. Dôležité je, aby sa to ku kompetentným dostalo včas. Deti sa v školách učia a sú vedené k tomu, aby dali vedieť niekomu dospelému, čo sa deje. Sú vedené k tomu, aby vedeli ohlásiť, keď vidia, že sa niekomu deje niečo zlé. Taktiež sa učia rozlišovať, že nahlásenie zlého správania nie je žalovanie.
Šikanovanie môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu. Trestná sadzba odňatia slobody u mladistvého (od 14 rokov – 18 rokov) je od 1 do 5 rokov. V prípade, ak mladistvý spáchal trestný čin s mimoriadne vysokým stupňom nebezpečnosti, môže mu súd uložiť trest odňatia slobody na 5 až 10 rokov.
Ako spoznať agresora?
Odhaliť obeť šikany je zložité, pretože šikanované deti sa väčšinou uzatvoria do seba a nikomu o probléme nepovedia. Náročné je tiež odhaliť páchateľa, teda agresora. Väčšina z nich nemá pocit viny, netrápi ich, že niekomu ubližujú. D. Koštrnová vo svojej publikácií Problematika šikanovania v školskom prostredí tvrdí, že po fyzickej stránke ide väčšinou o telesne zdatných jedincov, silných a obratných, najmä ak ide o chlapcov. Nie vždy je to však pravda. Inteligencia spojená s bezohľadnosťou a krutosťou môže vyvážiť nedostatok telesnej sily. Agresor môže pre svoj zámer získať skupinu a proti jej prevahe je obeť bezmocná. Dokonca môže šikanovanie vymyslieť a zorganizovať, hoci sa sám obete ani nedotkne.
Podľa odborníka na riešenie šikany M. Kolářa existujú tri typy iniciátorov šikanovania.
1. typ agresora – hrubý, primitívny, impulzívny, s narušeným vzťahom k autorite. Šikanuje tvrdo a vyžaduje absolútnu poslušnosť, šikanovanie používa cielene na zastrašovanie ostatných. V jeho rodine sa často vyskytuje agresia a brutalita zo strany rodičov.
2. typ agresora je veľmi slušný, kultivovaný, uzavretý, úzkostlivý jedinec so sadistickými tendenciami v sexuálnom zmysle. V rodinnej výchove sa uplatňuje dôsledný a náročný prístup, niekedy až „vojenský“ dril bez lásky.
3. typ agresora je optimistický, dobrodružný, s pomerne veľkou sebadôverou, obľúbený a vplyvný. Šikanuje pre pobavenie seba aj ostatných. Chýbajú mu mravné, duchovné a citové hodnoty v rodine, z ktorej pochádza.
Staršia generácia verzus teenageri
Staršia generácia často vníma život dnešnej mládeže zjednodušene, predovšetkým v súvislosti s trávením času na internete. Aj kyberšikana predstavuje príklad toho, že mladí ľudia, ktorí žijú pod tlakom sociálnych sietí, to jednoduché nemajú. Sú pravidelne vystavovaní veľkému nebezpečenstvu. Netreba podceňovať vplyv internetu na deti či vnúčatá a dbať na rovnováhu času vo virtuálnom a v reálnom svete. Nedostatok spoločne stráveného času rodičov a detí môže viesť práve k nepozornosti voči internetovým aktivitám mládeže. Práve tu sa staršia generácia stretáva s podcenením nebezpečenstva, ktorému deti čelia. Dospelí by mali mať oči otvorené, nech si v budúcnosti nemusia vyčítať, že nezasiahli.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Šikana – bližšie, než si myslíte