Európska únia je závislá na ruskej rope aj na ruskom plyne. Môžeme hovoriť o diverzifikácii zdrojov koľko len papier znesie, ale fakt je, že aj plyn, ktorý dostávame do Európy väčšinou pochádza z Ruska. Je len upravený, skvapalnený a premenovaný na LNG. To isté platí aj o rope. Nakupujeme ju z rôznych krajín, ktoré ju – čuduj sa svete – nakupujú z Ruska, premenujú a exportujú do Európy. Len – v obidvoch prípadoch – za podstatne vyššie ceny, ako sme platili Rusku. Píše eReport.
Prečo?
Odpoveď je jednoduchá. Okrem toho, že to od nás Európska únia žiada, robí problémy aj Ukrajina. V júni uvalila embargo na ruskú firmu Lukoil a ropu od nej prestala prepravovať cez ropovod Družba. Maďarsku sa podarilo problém vyriešiť. Doteraz bola ropa majetkom firmy MOL, pod ktorú patrí aj náš Slovnaft až keď sa ropovodom dostala na územie Maďarska, prípadne Slovenska. Teraz sa stáva majetkom MOL-u už na rusko-ukrajinských hraniciach. Bude to drahšie, ale nie oveľa. Hovorí sa o navýšení o 1,5 eura za barel.
Koncom augusta však nastal šok. Zelenského poradca Mychajlo Podoljak vyhlásil, že od 31. decembra Ukrajina celkom zastaví ropovod Družba. Šéf ukrajinského Naftogazu Olejsij Černyšov vyhlásenie Zelenského poradcu korigoval, že nepôjde o ropu ale o plyn. Preprava ropy cez Ukrajinu je totiž zazmluvnená, najmä na nátlak Maďarska, do roku 2029.
Zmluva týkajúca sa tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu sa však končí 31. decembra 2024. A zdá sa, že ak krajiny Únie na Kyjev nezatlačia, máme sa na čo tešiť. Napríklad na niekoľkonásobne predražené dodávky LNG plynu.
Otázka znie: ako sa Únia zachová?
Keď Ukrajina zastavila prepravu ropy od Lukoilu, maďarská aj slovenská vláda žiadali Brusel, aby zakročil. Únia nereagovala. A je tu podozrenie, že Kyjev prepravu ropy zastavil práve s požehnaním Únie. Maďarský minister zahraničných vecí Szijjarto to vyjadril verejne: „Skutočnosť, že Európska komisia vyhlásila, že nie je ochotná pomôcť zabezpečiť dodávky energie pre Maďarsko a Slovensko, naznačuje, že z Bruselu bol do Kyjeva vyslaný príkaz, aby spôsobil výzvy a problémy v dodávkach energie pre Maďarsko a Slovensko.”
Vráťme sa ešte k teroristickému útoku na plynovody Nord Stream. Nemecká prokuratúra vydala zatykač na ukrajinského potápača, ktorý vraj dokázal spolu s kamarátmi za použitia výletnej jachty plynovod zlikvidovať. Plynovod, ktorý bol v hĺbke cca 80 až 100 metrov. Kto sa aspoň raz potápal vie, čo znamená ponoriť sa do takejto hĺbky. Vtedy predsedníčka Európskej komisie von der Leyen vyhlásila, že „ide o sabotáž“ a povedala aj, že „akékoľvek úmyselne narušenie európskej energetickej infraštruktúry je neakceptovateľné“. A najmä, že „povedie k najsilnejšej možnej reakcii”. A odrazu zostalo ohlušujúce ticho…
Zdroj: eReport
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Ropa, plyn a sabotáže