V minulom vydaní sme Vám predstavili Jozefa Hambálka, ktorý je ako jediný občan Európskej únie a jediný Slovák na sankčnom zozname EÚ.
Prečítajte si prvú časť príbehu
Jozef Hambálek je obyčajný človek, ktorý má svoju rodinu, miluje motorky, je záchranár, MAL svoju firmu a servis na opravu motorových vozidiel a plnil si svoj sen: vybudovať motorkársky Disneyland, priestor, kde by sa mohli stretávať milovníci všetkého, čo má kolesá, alebo aspoň pásy. Kúpil areál bývalej inseminačnej stanice pri Dolnej Krupej, kde postavil dráhu pre štvorkolky, z dvoch obrovských maštalí urobil výstavné priestory, v jednej boli historické motorové vozidlá americkej produkcie, v druhej všetko čo jazdilo po našich cestách v 60. rokoch minulého storočia a na voľnej ploche z Vojenského historického ústavu v Piešťanoch zapožičaná nefunkčná demilitarizovaná historická vojenská technika.
Hambálek sa zo svojho Disneylandu netešil
Tak trochu sa totiž vymykal „bežnému štandardu“. Bol natretý maskáčovou farbou, obohnaný čiernym múrom so žiletkovým plotom. Exponáty vo výstavných priestoroch mali totiž obrovskú historickú i finančnú hodnotu, a sem-tam sa našli „zberači šrotu“, ktorých zaujímala len cena železa. Objekt začal vzbudzovať pozornosť nielen mainstreamových novinárov. Napríklad Budaj v TA3 v roku 2018 tvrdil, že v Dolnej Krupej vzniká Donbass, médiá burcovali, že tam Hambálek trénuje žoldnierov a chce napadnúť Jaslovské Bohunice!!! A vtedajší prezident Kiska ho v roku 2018 označil ako bezpečnostné riziko. Aj napriek tomu, že vedľa neho stál už nebohý generál Lučanský, ktorý ho chvíľu pred tým informoval, že polícia Hambálka prešetrovala a žiadne trestné činy ani prečiny nenašla.
Foto: súkromný archív J.Hambálek
Napriek tomu pán Hambálek napríklad vo februári v roku 2022, keď sa začal rusko-ukrajinský konflikt, na zavolanie michalovských hasičov naložil na nákladiaky svoju záchranársku techniku a v Michalovciach postavil stanové mestečko pre utečencov z Ukrajiny. Fungovalo dovtedy, kým si tam vtedajší minister obrany Mikulec neposlal svoju íventovú agentúru… Hambálek, ktorý fungoval zadarmo, sa musel zbaliť a prenechať miesto niekomu, kto potreboval zarobiť.
A problémy pokračovali až do júla 2022, keď …
V júli 2022 bol pán Hambálek na pracovnej ceste, keď mu vystrašení zamestnanci zatelefonovali, aby sa ihneď vrátil. Jeho firmu Bike center obsadila polícia. Okamžite otočil a vrátil sa. Ozbrojení policajti spisovali všetko, čo vo firme bolo, vraj musia zabaviť všetok jeho majetok, pretože ho Európska únia dala na sankčný zoznam. Zabavili aj autá, ktoré boli v tom čase u neho v oprave. Medzi iným aj auto matky zdravotne postihnutého dieťaťa, ktoré sa bez neho doslova nemohlo pohnúť. A zabavovanie majetku pokračovalo: zhabali aj autá, ktoré už boli predané, ale ešte neprepísané na nového majiteľa. /Podľa vyhlášky má majiteľ nového vozidla lehotu 30 dní na jeho zaevidovanie./
Pánu Hambálkovi zablokovali aj bankové účty. Vo firme Bike center pracovalo v tom čase 30 zamestnancov. 30 zamestnancov zostalo bez výplaty. 30 rodín zostalo bez prostriedkov.
A sankčné šialenstvo pokračovalo. Zablokovali nielen jeho bankový účet, ale aj účet jeho otca, ten sa tiež volá Jozef Hambálek.
Samozrejme, nemohla chýbať ani domová prehliadka
Tu mu zhabali všetky zbrane, na ktoré má zbrojný preukaz, drvivá väčšina z nich sú nefunkčné historické strelné zbrane.
Pokračovalo to vypnutím elektriny v jeho objektoch. Niekto sa skutočne „posnažil“. Európska únia uvalením sankcií takéto drastické zásahy nepožaduje. Ale prečo by akční Slováci neurobili aj niečo navyše.
Pán Hambálek sa snažil zistiť, čo sa vlastne stalo, prečo je na sankčnom zozname. Čo to pre neho znamená, čo môže a čo nemôže robiť. Písal listy. Ministrovi vnútra, generálnemu prokurátorovi, prezidentke, na centrálu Únie do Bruselu. Odpovedí sa nedočkal. Až po čase – 1. septembra – prišla odpoveď z Európskej únie, v ktorej mu poskytli 12 dôkazov, na ktorých základe je na sankčnom zozname. Väčšina týchto dôkazov sú mediálne články z internetu a Facebookové príspevky. V odpovedi z Európskej únie mu dali zákaz zverejniť tento dokument. A to aj napriek tomu, že “dôkazy“, ktoré mali preukazovať jeho vinu sú stále voľne prístupné na internete.
Ako sa má správať, čo môže a nemôže robiť sa nedozvedel
Jeden z dôsledkov zapísania na sankčný zoznam je aj zákaz pohybu po Európskej únii. Hambálek o tomto oficiálnu informáciu nikdy nedostal. Keď niekoho Rada Európy zaradí na sankčný zoznam, dáva len odporúčanie, čo robiť s človekom sa sankčnom zozname. A matovičovo-hegerovská vláda chcela byť pápežskejšia ako pápež. Napríklad to odpojenie od energií.
Pán Hambálek má prechodný pobyt aj v Českej republike, kde sa voči nemu vedie niekoľko konaní ohľadom sankcií, preto tam potreboval vycestovať… A prišlo si po neho protiteroristické komando. Na otázku, či vie, čo urobil, odpovedal, že nevie a potom už radšej mlčal. Zadržali ho, odviezli ho na nejakú základňu, kde ho mali odovzdať kriminálnej polícii. Všetky kriminálne zložky dostali informáciu, že Hambálek je zadržaný, ale nikto si ho neprišiel prevziať. Protiteroristické komando zostalo s ním, nemali ho komu odovzdať. Nepochopiteľná situácia.
Toto by nechcel nikto zažiť
Pre e-Report hovorí: „Tí policajti boli slušní, nič zlé nerobili, robili len to čo majú v rámci svojich povinností. Bol som aj hladný, chcel som … ale niekto mi povedal, my ti nemôžeme dať jesť, nemáme kolónku, do ktorej by sme ťa dali a kto to potom zaplatí… Nemal som žiadne práva, musel som tam sedieť. Samozrejme kontrola všetkého, odobratie všetkého, telefónu, mal som nárok na jeden telefonát právnikovi. Toto trvalo hodiny, hodiny, hodiny. Už prišlo aj druhé protiteroristické komando, lebo oni robia dvadsaťštvorky, alebo dvanástky pravdepodobne. Jednoducho už skončili svoju prácu, museli prísť druhí, a tí ma tam strážili a strážili. Nemohli ma dať ani do cely predbežného zadržania, lebo nikto si ma nevedel prevziať. No strašná situácia. A potom – teda môžem sa im poďakovať, tým policajtom – potom sa niekto z nich zľutoval a či mi kúpili, alebo mi dali jedlo … ďakujem.
Prešli hodiny a hodiny
Existuje zákonná norma, ako dlho môžu držať takúto osobu, buď ho deportujú, alebo obvinia. Je tam tá 24-hodinová norma. Už sa to blížilo. Dostal som informáciu, že nejaký môj právnik, ktorého mi našli v Prahe, že sa snaží veci riešiť. Musela zasadnúť rada šéfov krimináliek, kde museli vyriešiť tú situáciu. Vyriešili to tak, že ma zavrú na Pankrác. Naložili ma do auta, znovu ako teroristu, a viezli ma na Pankrác. Povedal som si, že už to asi nebude sranda. Na Pankráci som už mal ísť na zdravotnú prehliadku. Pred bránami Pankrácu cez vysielačku dostali policajti pokyn, že nech ma tam nevezú a že nech ma rýchlo odovzdajú druhej protiteroristickej jednotke a tá má musí veľmi rýchlo deportovať na Slovensko.
Tak letia cez tú Prahu z toho Pankrácu zase na tú základňu. Tam ma zase nahodia do auta, medveď, všetko, zasa druhá jednotka, ktorá má na starosti prevoz teroristov. Pekný film by to bol. Cez uzavretú Prahu, kade sme leteli – veľmi zaujímavá situácia – sme sa dostali na diaľnicu, kde samozrejme tie diaľničné úseky tiež boli zavreté, jednoducho na majákoch, právo prednosti… a po veľmi rýchlom čase sme sa dostali na hranice. Nechcem túto situáciu zdôrazňovať. Nemohli sa zastaviť ani na pumpe, nikde. To je ten systém, tie obavy z teroristu. Policajti to všetko robili zákonne. Takže som zažil presun zadržaného teroristu na odovzdanie na deportáciu do iného štátu.“
…potom ho previezli na Slovensko
Na slovenských hraniciach očakával ďalšie protiteroristické komando. Ale stál tam len jeden obvodný policajt, ktorému odovzdali všetky Hambálkove veci. On to podpísal. A Hambálkovi oznámil, že môže ísť domov …
Toto bola len malá ukážka toho, ako vyzerá život na sankčnom zozname Európskej únie. Počas nášho rozhovoru mi povedal, že všade chodí sám – z obavy, čo by sa mohlo stať jeho spolujazdcovi, ak by ich zastavila policajná hliadka. Keď policajti skontrolujú v systéme jeho občiansky preukaz, nájdu tam upozornenie, že ide o nebezpečného človeka, podozrivého z prípravy zločinu. Samozrejme, nasledujú odistené zbrane, osobná prehliadka a prehliadka motorového vozidla. A človek, ktorý sedí vedľa neho v aute sa môže stať podozrivý z napomáhania terorizmu.
A potom mi aj povedal, prečo odmietol moje pozvanie na kávu: NIKTO mu nesmie pomáhať, NIKTO mu nesmie nič dať – stal by sa podozrivý z napomáhania sankčnej osobe a sám by sa mohol za to ocitnúť na sankčnom zozname ….
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Nežiadúci číslo 1205 – II. časť