Svetová politická scéna má veľa známych mien a tvárí, ktoré sa nezmazateľne zapíšu do dejín. A nie sú to iba prezidenti, ale aj iné pozície, v ktorých ovplyvňovali chod dejín. Jedným z takých bol aj americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger, ktorý po sebe zanechal vo vzťahoch ZSSR vz USA, ale napríklad i v súvislosti s americkou vojnou vo Vietname, nezmazateľnú stopu.
Získal Nobelovu cenu za mier
Vo veku 100 rokov zomrel v stredu bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Agentúra Reuters s odvolaním sa na newyorskú konzultačnú spoločnosť Kissinger Associates doplnila, že Kissinger zomrel vo svojom dome v štáte Connecticut. Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach – prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda – zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu, konštatoval Reuters.
Za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach týkajúcich sa vojny vo Vietname získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier, ktorá však vzbudzovala mnohé kontroverzie, pretože Kissinger okrem iného rozhodoval aj o intenzívnom bombardovaní Severného Vietnamu, ktoré malo krajinu prinútiť k ukončeniu vojny. V 70. rokoch sa Kissinger podieľal na mnohých epochálnych globálnych udalostiach: jeho úsilie viedlo k diplomatickému otvoreniu Číny, k prelomových americko-sovietskym rozhovorom o kontrole zbraní, rozšíreniu vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi a parížskym mierovým dohodám so Severným Vietnamom.
Jedni ho oslavovali, iní preklínali
Kissingerov vplyv ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA vyprchal s Nixonovou rezignáciou v roku 1974. Napriek tomu ho za šéfa rezortu diplomacie povolal aj prezident Gerald Ford. Vývoj na medzinárodnej politickej scéne Kissinger komentoval v podstate do konca svojho života a mnoho významných osobností – od politikov až po prezidentov – si k nemu chodievalo po rady. Kissinger bol napríklad aj dobrým priateľom a radcom neúspešnej kandidátky na post prezidenta USA Hillary Clintonovej – napriek tomu, že ona je demokratka a on republikán.
Aktívny zostal Kissinger aj po tom, ako oslávil svoje sté narodeniny: zúčastňoval sa na stretnutiach v Bielom dome, vydal knihu o štýloch vodcovstva a pred výborom Senátu vypovedal o jadrovej hrozbe, ktorú predstavuje Severná Kórea. V júli 2023 nečakane navštívil Peking, aby sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Zatiaľ čo mnohí ľudia Kissingera oslavovali pre jeho brilantnosť a bohaté skúsenosti, iní ho označili za vojnového zločinca pre jeho podporu protikomunistickým diktatúram, najmä v Latinskej Amerike.
Radil trom americkým prezidentom
V posledných rokoch boli jeho cesty ohraničené snahami iných krajín zatknúť ho alebo vypočuť pre zahraničnú politiku USA uplynulých období. Henry Kissinger sa narodil v nemeckom Furthe 27. mája 1923 v židovskej rodine ako Heinz Alfred Kissinger. V roku 1938 emigroval so svojou rodinou do Spojených štátov. Tam už od 15 rokov pracoval v továrni a pri tom navštevoval večernú školu. Nakoniec sa stal doktorom filozofie a začal vyučovať na Harvardovej univerzite. V roku 1962 bol na tejto univerzite vymenovaný za profesora.
Related Posts
Bol poradcom amerických prezidentov Dwighta D. Eisenhowera, Johna F. Kennedyho a Lyndona B. Johnsona, ale do povedomia širšej verejnosti sa dostal až za Richarda Nixona, ktorý ho vymenoval za hlavného poradcu pre otázky národnej bezpečnosti. V roku 1973 sa stal ministrom zahraničných vecí USA a v tom istom roku mu bola udelená Nobelova cena za mier. Po zvolení Jimmyho Cartera opustil svoju vládnu funkciu. Kissinger bol aj zakladateľom konzultačnej spoločnosti Kissinger Associates a významným autorom politických a historických literárnych diel.
Zdroj: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Zomrel bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger. Dožil sa 100 rokov