„Naša vláda na pravidlá nedbá, nieto, aby ich ešte dodržiavala,“ upozornil emeritný sudca Ústavného súd (ÚS) SR Ján Drgonec v exkluzívnom rozhovore pre eReport. Reportérka Miriam Šramová sa ho pýtala na jeho názor ohľadne nedávneho zrušenia facebookového konta podpredsedu strany Smer-SD Ľuboša Blahu a tiež chcela poznať jeho postoj k odvolaniu predsedu Okresného súdu Bratislava III Romana Fitta ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (klub SaS). Drgonec reagoval aj na najnovšiu referendovú iniciatívu opozičnej strany Smer-SD s úmyslom legitimného cieľa, ktorým sú predčasné voľby na Slovensku.
Obrovský problém na Slovensku je podľa Drgonca v tom, že keď hovoríme o demokracii, tak v skutočnosti hovoríme o partiokracii, čo je podľa jeho slov termín definujúci vládu politických strán. „V zjednodušenej podobe rozdiel medzi partiokraciou a demokraciou je daný v oblasti predovšetkým volebného práva. Volebné právo v partiokracii chráni politické strany pred voličmi. V demokracii chráni voličov pred stranami. A na tom spočíva všetko, čomu sme vystavovaní,“ spresnil emeritný ústavný sudca.
Mohlo by vás zaujímať:
Drgonec pripomenul, že tam, kde existuje funkčnejšia demokracia, ako je slovenská demokracia sú určené volebné obdobia nielen pre členov vlády, ale sú stanovené funkčné obdobia aj pre pôsobenie v parlamente. „Teda aj poslanci nemôžu byť doživotnými poslancami, ale len na dve funkčné obdobia,“ vysvetlil odborník.
O čom bolo rozhodnutie pri zmarení referenda vlani
Pri poznámke redaktorky, že Ústavný súd (ÚS) SR predsa nedávno rozhodol, že ak má poslanec štvorročný mandát, musí ho aj dokončiť a vláda na Slovensku je v podstate cez referendum neodvolateľná, Drgonec vysvetlil, ako to celé správne čítať.
Kampaň beží tak, že do nej vstupujú ľudia, ktorí majú právnické vzdelanie, vo väčšine prípadov sa zaoberajú ústavným právom, ale sú vyberaní tak, aby všetci svedčili o jedinom, že referendum nemôže byť, neprichádza do úvahy, lebo je nezmyselné, nevhodné a ja neviem čo všetko.
Emeritný ústavný sudca o diskusii k referendu.
„To rozhodnutie ÚS SR síce formálne preskúmavalo súlad možného referenda s demokratickou formou vlády, ale v skutočnosti sa zaoberalo tým, či je možné uskutočniť také referendum v rámci partiokracie. Čiže ÚS SR sa zaoberal absolútne scestnou otázkou, v skutočnosti, defacto a vydal to potom ako rozhodnutie o neobmedziteľnosti volebného obdobia v demokratickej forme vlády, čo nie je pravda. Proste rozdiel medzi partiokraciou a demokraciou je okrem iného v miere ochrany poslanca. V demokracii poslanci, tak ako členovia vlády nie sú ustanovení do funkcií v úvodzovkách na večné časy, ale za istých okolností sú odvolateľní,“ vysvetlil právny expert.
O Dzurindovi aj expertoch, ktorí referendum vraj hejtujú
A ako vidí Drgonec spustenie novej petičnej akcie za vypísanie referenda za predčasné voľby, ktorú opäť iniciovala strana Roberta Fica? „Musím začať zo širšia. Predovšetkým referendum ako forma uskutočňovania demokracie, nie pratiokracie, ale demokracie je na Slovensku veľmi nežiadúca forma uplatňovania verejnej moci. Keď si to povieme na rovinu tak tu vlastne nebola vláda, ktorá by sympatizovala s referendom,“ upozornil emeritný sudca, ktorý pripomenul aj situáciu na Slovensku spred 17-tich rokov: „Vyložene komické to bolo v roku 2005, keď bol premiérom Mikuláš Dzurinda, ktorý tak, ako všetci slovenskí politici, ohŕňal nos nad referendom a rozhodne sa mu nehodilo robiť referendum. lenže dostal pokyn z EÚ, že ak chceme vstúpiť do EÚ tak len a na základe rozhodnutia obyvateľstva v referende. Takže Dzurinda musel urobiť referendum a zároveň sa bál toho, že nám to zostane, proste, že si ľud zvykne robiť referendá, že sa mu moc vymkne z rúk. Takže napríklad v RTVS v jednej chvíli bežala diskusia medzi Dzurindom a poslucháčmi lesníckej fakulty vo Zvolene a tam priam dojímavo ubezpečoval študentov, aby išli do referenda, lebo vláda si aj tak rozhodne tak, ako uzná za vhodné. Tento postoj, referendum za nejakú cenu, nám tu pretrváva, 20 rokov máme neustále nejakých expertov, ktorí zdôrazňujú, že rozhodne nepatrí k dobrým mravom robiť nejaké referendum.“
O politickej červenej čiare prezidentky Čaputovej
Drgonec pripomenul, že hoci v minulosti už dve referendá o skrátení volebného obdobia parlamentu v referende boli vyhlásené (jedno vypísal prezident Rudolf Schuster, druhé Ivan Gašparovič – pozn. red.), pred rokom sa tak nestalo. „Jednoducho úradujúcej prezidentke sa nehodilo, nechcela robiť referendum, čo jej ale výrazne otriaslo volebnými preferenciami. Stratila si polovicu z tých nádejných voličov, ktorých do ďalšieho volebného obdobia mala,“ konštatoval emeritný ústavný sudca. Pripomína, že v súčasnosti je pre prezidentku Zuzanu Čaputovú politicky neprijateľné sa znovu obrátiť na ÚS SR kvôli referendovým otázkam s tým rizikom, že bude referendum o skrátení volebného obdobia NR SR bude opäť zmarené. „Hrozí, že po takomto kroku by jej zostali štyria voliči a bolo by jasne po všetkých nádejach,“ podčiarkol Drgonec.
Malo by nastať ohrozenie partiokracie, keď si to povieme na rovinu. Zavládla by tu výrazne vyššia miera demokracie a výrazne by sa znížila miera korupcie.
Drgonec o tom, čo by pre Slovensko znamenalo to, ak by bolo referendum úspešné.
Emeritný ústavný sudca je presvedčený, že aktuálna diskusia o opätovnej snahe skrátiť volebné obdobie parlamentu je opäť nastavená tak, aby sa mal občan obrovské pochybnosti o správnosti a legitímnosti tohto kroku. „Kampaň beží tak, že do nej vstupujú ľudia, ktorí majú právnické vzdelanie, vo väčšine prípadov sa zaoberajú ústavným právom, ale sú vyberaní tak, aby všetci svedčili o jedinom, že referendum nemôže byť, neprichádza do úvahy, lebo je nezmyselné, nevhodné a ja neviem čo všetko,“ priblížil svoj pohľad Drgonec.
Expert je presvedčený, že referendum, ktoré Smer iniciuje je ústavnoprávne nezávadné, avšak sa nehodí politicky. „Nehodí sa preto, že vytláča z rozhodovania o verejných veciach politických lídrov,“ spresnil.
Úspešné všeľudové hlasovanie by vraj pomohlo
Pri referendových otázkach má Drgonec takisto jasno. Tvrdí, že sú koncipované správne a ak by bolo referendum úspešné, Ústava SR by vraj zbavila nezmyselných formulácií. „Množstvo tých najrôznejších fiktívnych výhrad, ktoré sa tu vyprodukovali v táboroch rôznych politických strán, aby sme dosiahli to, že referendum sa u nás konať nebude, lebo by to bol nezmysel, tak všetky tie nezmysli by sa mali z ústavy vyškrtnúť. Mali by sa doplniť také formulácie, ktoré by umožnili konanie referenda pravidelne. A to je podľa mňa to, čo stojí za to, ísť do takého referenda. Ja dúfam, že sa uskutoční. Od momentu, ako by to referendum prinieslo výsledok, by malo platiť, že vlastne kedykoľvek môžeme rozhodovať v referende o čomkoľvek. Proste všetky hranice, ktoré sú tu umelo postavené, by spadli,“ zdôraznil Drgonec.
Povedzme si to na rovinu. Robí si s týmto štátom, čo si zmyslí, čo chce. Ona vie veľmi dobre, čo robí.
Ján Drgonec na adresu ministerky spravodlivosti.
Čo by teda nastalo, ak by bolo referendum úspešné? „Malo by nastať ohrozenie partiokracie, keď si to povieme na rovinu. Zavládla by tu výrazne vyššia miera demokracie a výrazne by sa znížila miera korupcie,“ vysvetlil emeritný ústavný sudca.
Kolíková? Robí si s týmto štátom, čo si zmyslí!
Emeritný ústavný sudca sa v obsiahlom exkluzívnom rozhovore pre eReport vyjadril aj k ďalším horúcim témam, zhodnotil napríklad situáciu s nedávnym vypnutím podpredsedu Smeru Ľuboša Blahu na známej sociálnej sieti a reagoval aj na odvolanie šéfa Okresného sudcu Bratislava III Romana Fitta. Mimochodom, o ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (klub SaS) nemá práve najlepšiu mienku. „Povedzme si to na rovinu. Robí si s týmto štátom, čo si zmyslí, čo chce. Ona vie veľmi dobre, čo robí,“ povedal na adresu rezortnej šéfky. Viac sa dozviete vo videu na našej stránke.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
VIDEO Drgonec exkluzívne pre eReport: Čaputovej hrozí, že by jej zostali štyria voliči!