Publicista Juraj Hrabko sa vyjadril pre TASR k aktuálnej politickej situácii na Slovensku. Verbálne násilie podľa neho môže v konečnom dôsledku viesť aj k násiliu fyzickému. O finálnom výsledku, kde s ako sa útočník radikalizoval a či to bol aj teroristický čin, však rozhodnú súdy a rozhodnutie súdu v tejto otázke by mali rešpektovať všetci, myslí si Hrabko.
Prispeli k radikalizácii útočníka opozičné protesty?
Súd s atentátnikom Jurajom C. bude posudzovať otázku, či bol jeho útok na premiéra Roberta Fica teroristickým činom, kedy sa útočník radikalizoval, aj ako. Rozsudok súdu potom budú musieť podľa Hrabka všetci rešpektovať.
Špekulácie o tom, či k radikalizácii útočníka nejako prispeli opozičné protesty, na ktorých sa zúčastňoval, sú preto podľa Hrabka v tejto chvíli predčasné. „…Na to máme súdy, aby o takýchto veciach rozhodli a všetci budeme musieť rozhodnutie súdu akceptovať tak, ako sa to v právnom štáte sluší a patrí,“ konštatoval Hrabko.
Mohlo by vás zaujímať:
Nesúhlasí však s názorom predsedu parlamentu Richarda Rašiho, ktorý v súvislosti s protestami hovoril o spochybňovaní výsledkov demokratických volieb. Podľa Hrabka férovosť a legitímnosť volieb z roku 2023 nespochybnil nikto, aj keď sa opozičnej časti voličov ich výsledky nepáčia.
Verbálne násilie podľa Hrabka môže v konečnom dôsledku viesť aj k násiliu fyzickému. Silnejšie nástroje na prekonávanie polarizácie spoločnosti však má podľa neho vládna koalícia, ktorá má k dispozícii exekutívnu moc.
Súdny dvor Európskej únie rozhodol
Ďalšou témou, ku ktorej sa pre TASR známy publicista vyjadril, bolo aktuálne dianie okolo U. von der Leyenovej. Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v Luxemburgu v stredu (14. 5.) rozhodol v prípade Pfizergate. Podľa rozsudku Európska komisia (EK) pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom ohľadom vakcín proti ochoreniu COVID-19.
Slovenskí europoslanci považujú rozhodnutie súdu za víťazstvo transparentnosti, niektorí v tejto súvislosti hovoria o tom, že by predsedníčka eurokomisie mala odstúpiť. „Reálnejšie je, že z funkcie neodstúpi. Uvidíme, ako sa k tomu postaví Európsky parlament a či vôbec,“ reagoval Hrabko.
Z principiálneho hľadiska by podľa neho bolo správne, ak by sa európska verejnosť obsah kontroverznej komunikácie dozvedela, neočakáva však, že sa tak reálne stane.
Zdroj: TASR
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Prispeli k radikalizácii útočníka Cintulu opozičné protesty? Publicista Hrabko to vidí takto