ROZHOVOR Epidemiologička šokuje o testovaní: Malo vôbec zmysel?

Tento víkend si niektoré rizikové regióny dajú repete testovania na Covid – 19. Iniciatíva, ktorou si minulý víkend prešli Slováci, spoločnosť polarizovala. Koľko pozitívnych antigénové testy naozaj odhalia? Malo celoplošné testovanie vôbec zmysel? Na tieto otázky odpovedá epidemiologička Alexandra Bražinová.

Cez víkend sa uskutočnilo celoplošné testovanie antigénovými testami. Ako ho hodnotíte?

Je naozaj obdivuhodné, že sa ho podarilo zrealizovať v takom krátkom čase od ohlásenia. Za to patrí vďaka a obdiv ozbrojeným silám, zdravotníkom, samosprávam a všetkým dobrovoľníkom, ktorí sa doň zapojili.

Splnila akcia cieľ?

Či naozaj splnila cieľ – spomaliť šírenie SARS-Cov-2 – uvidíme až za niekoľko týždňov, hoci účinok bude kombinovaný s účinkom už prijatých opatrení, takže bude ťažké povedať, či bola z tohto pohľadu úspešná.

Bolo to efektívne?

Vzhľadom na to, že pred týmto plošným testovaním nebola urobená na populačnej vzorke porovnávacia štúdia, ktorá by porovnala presnosť diagnostiky antigénovými testami oproti PCR testom, tak nevieme odhadnúť mieru falošne negatívnych výsledkov. Z podobných štúdií robených v zahraničí vieme, že je to v priemere 50%, čiže okrem ľudí pozitívne diagnostikovaných antigénovými testami bolo medzi tými, čo sa dali otestovať zrejme ešte raz toľko pozitívnych, ale tí dostali negatívny výsledok. Preto by sa mali aj ľudia s negatívnym výsledkom naďalej správať zodpovedne.

V akej forme by malo byť uskutočnené druhé kolo testovania?

Druhé kolo je vhodné v okresoch, kde bol zachytený vyšší výskyt prípadov COVID-19. Je pravdepodobné, že sa tam zachytia tí, ktorí boli v prvom kole infikovaní, ale nemali dostatočnú mieru virálnej nálože, plus tí, čo sú novo infikovaní.

Takže nemá zmysel robiť celoplošné testovanie?

Nemá význam opakovať testovanie v okresoch, kde bol nízky výskyt, nakoľko by bol opäť nízky záchyt, a to sa z pohľadu zdrojov potrebných na organizáciu takéhoto testovania neoplatí. Radšej treba testy, ľudí a ochranné prostriedky presunúť tam, kde ich treba viac – do najpostihnutejších regiónov, do nemocníc, domovov sociálnych služieb, väzníc, marginalizovaných komunít a na hranice. 

V čom vidíte najväčšie plusy celoplošného testovania v tejto forme a v čom možno mínusy?

Dobré je, že sa naraz podarilo zachytiť veľké množstvo infikovaných – takýto počet by sa bežným PCR testovaním podaril odhaliť za oveľa dlhšie obdobie. Nevýhodou je však nepresnosť antigénových testov v takomto plošnom testovaní, pre ktorú mnohí infikovaní nebudú rozpoznaní a budú šíriť infekciu ďalej. Veľkou nevýhodou je tiež obrovská náročnosť zorganizovať takúto celoštátnu akciu. To, či sa oplatilo investovať toto obrovské množstvo peňazí, ľudskej energie, vôle a času, uvidíme až za niekoľko týždňov.

Považujem však za potrebné pripomenúť, že pre každého z nás – bez ohľadu na to, či sa na plošnom testovaní zúčastnil alebo nie – naďalej platí, že najúčinnejšou ochranou pred infekciou a jej šírením je dôsledné nosenie rúška, dodržiavanie odstupu, dezinfekcia, vyhýbanie sa davom. COVID-19 sa naďalej šíri v našej populácii, nemocnice sú na pokraji kolapsu a zatiaľ nie sú žiadne dôvody na poľavovanie z ostražitosti.