Na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského sa vo štvrtok 27. júna uskutočnila Medzinárodná vedecká konferencia pod názvom „Restoratívna justícia“. Tá mapuje súčasné výzvy trestného práva v kontexte restoratívnej justície s ohľadom na legislatívu Európskej únie a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
Konferencia za prítomnosti odborníkov
Konferencia, na ktorej vystúpila plejáda odborníkov nielen zo Slovenskej republiky, ale aj zahraničia, má za cieľ identifikovať legislatívne a právno-aplikačné rezervy, respektíve pomenovať dôvody, prečo sa restoratívna justícia v našich pomeroch neaplikuje v požadovanej miere a tiež navrhnúť postupy, ako tento celoeurópsky trend presadiť v rámci SR.
„Postupne prinášame do systému justície novú filozofiu, ktorá reaguje na moderné trendy zo zahraničia. Už dávno nie sme v stredoveku, kde platí: Oko za oko, zub za zub. V posledných dvadsiatich rokoch sme totiž mali jedny z najprísnejších trestov spomedzi okolitých krajín,“ vyhlásil v úvode konferencie minister spravodlivosti SR Boris Susko. Podľa neho je evidentné, že vysoké tresty nemajú odstrašujúci efekt. „Žiadny zločinec nejde predsa páchať trestnú činnosť s Trestným zákonom pod pazuchou. Naozaj niekedy platí, že príležitosť robí zlodeja. Domnievam sa, že sudcovia musia mať možnosť posúdiť každý jeden skutok a každého obvineného individuálne,“ dodal minister B. Susko, podľa ktorého musíme myslieť na to, ako zabezpečiť páchateľovi podmienky, aby sa začlenil späť do spoločnosti.
Mohlo by vás zaujímať:
Minister vo svojom príspevku upozornil, že vstupom do väzenia je postupne jednotlivec zbavovaný vlastnej identity, zaraďuje sa do uniformného a opakovaného modelu života, s dočasným obmedzením práv, sociálnych rolí a sociálnych kontaktov. Je nútený žiť v obmedzenom priestore s ďalšími ľuďmi, fungovať v nedobrovoľných kontaktoch s inými, ktorých si nevybral, zdieľať s nimi aj osobný, intímny priestor a je neustále pod dohľadom. Tento proces, označovaný ako vyvlastnenie jednotlivca, spojený s permanentnou organizáciou a kontrolou života, má negatívny dôsledok v znížení schopnosti samostatne organizovať svoj život, čo sa môže nepriaznivo prejaviť po návrate na slobodu.
„V rámci humanizácie trestov je potrebné zaviesť úpravu všeobecných zásad ukladania sankcií, ktorá by mala spočívať v zákaze ukladania krutých a neprimeraných sankcií a explicitne vyjadrovať princíp proporcionality,“ upozornil B. Susko. Tam, kde podľa neho postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia. V zmysle restoratívnej justície by mali súdy pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadniť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správanie páchateľa po spáchaní trestného činu, osobitne vo vzťahu k poškodenému. Ďalej tiež dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, ako aj zvážiť uloženie peňažného trestu, a to buď samostatne alebo popri inom treste, a to najmä pri trestných činoch, ktorými sa ich páchateľ snažil získať alebo získal majetkový prospech.
Restoratívna justícia
Dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda vo svojom príspevku oznámil vznik Inštitútu restoratívnej justície a kriminológie v rámci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. „Pri témach restoratívnej justície a osobitne kriminológie je dôležité zohľadňovať kriminologický výskum. To je dôvod, prečo sa tejto téme budeme venovať aj u nás na fakulte,“ vyhlásil na konferencii E. Burda.
Restoratívna justícia sekundárne rieši aj kritickú situáciu s preplnenými väznicami, kde sa často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak ako prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody. Je zameraná na aktívnu nápravu páchateľov, na uloženie takých druhov sankcii, a použitie takých výchovno-preventívnych metód, ktoré ponechajú páchateľa (najmä nenásilných trestných činov) v jeho prirodzenom prostredí, bez výkonu trestu odňatia slobody. „Najdôležitejšími hodnotami v rámci restoratívnych procesov sú podľa Európskeho fóra pre restoratívnu justíciu základné ľudské hodnoty ako spravodlivosť, solidarita a zodpovednosť, rešpekt pre ľudskú dôstojnosť a pravdovravnosť. Restoratívna justícia sa líši od retributívnej (trestajúcej) justície v tom, že nejde o posudzovanie protiprávnych činov voči štátu, ale činov proti človeku,“ vyhlásil štátny tajomník rezortu spravodlivosti Milan Hodás.
„Niektoré tresty pri niektorých odsúdených sú skôr trestom pre spoločnosť, obeť a probačného a mediačného úradníka než pre odsúdeného,” dodal Daniel Petričko, generálny riaditeľ Sekcie restoratívnej a alternatívnej justície na Ministerstve spravodlivosti SR. Ako odznelo vo všetkých príspevkoch, je nesmierne dôležité pripraviť restoratívnej justícií pôdu a to nie len tak po legislatívnej stránke, ale aj po stránke ľudskej. Je našou úlohou ako zástupcov odbornej verejnosti a aplikačnej praxe prispievať k zlepšeniu pohľadov spoločnosti na páchateľov trestných činov v kontexte uložených sankcií.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Restoratívna justícia: Náprava páchateľa na prvom mieste