Prečo zapaľujeme sviečky na hroboch našich zosnulých?

Starí Slovania verili, že v noci z 31. októbra na 1. novembra by sa mohli duše zosnulých vrátiť na tento svet. Na hroby nosili medovinu a koláče. Kelti v tomto čase zvykli sedávať na hroboch svojich príbuzných a rozprávali si príbehy z ich života. Z pohanských zvykov sa časom vyformovali kresťanské sviatky.

Slávenie Sviatku všetkých svätých súvisí so svätyňou rímskych bohov – Panteónom.  Počas 4. storočia bol Panteón zatvorený a stavbe hrozilo zbúranie. Keď v roku 609 pápež Bonifác IV. zasvätil rímsky Panteón všetkým svätým, oslavoval sa Sviatok všetkých svätých v máji. V prvej polovici 8. storočia ho presunul  pápež Gregor III. na november.

Koncom 10. storočia vznikla vo francúzskom benediktínskom kláštore Cluny tradícia, podľa ktorej sa v deň po Sviatku všetkých svätých rozozvučali zvony na vežiach, spievali sa žalmy za mŕtvych a za ich duše sa slávili zádušné omše. Predstavený kláštora tak spomínal na mníchov, ktorí zomreli. Z tohto zvyku  sa vyvinul sviatok spomienky na všetkých zosnulých – Dušičky.

Foto: redakcia

Modlenie za duše v očistci

Pre kresťanov sa oba sviatky spájajú s modlením  za duše mŕtvych v očistci, keďže každý človek je hriešny, modlitba má pomáhať jeho náprave. Kult predkov sprevádzalo mnoho zvyklostí, tradovalo sa, že sa duše počas Dušičiek mohli na 48 hodín z očistca vyslobodiť. Príbuzní im preto chystali rôzne dobroty, ktoré kládli na obľúbené miesta nebožtíkov. Gazda v tom čase naplnil lampu olejom, aby si duše mohli ošetriť rany a popáleniny z plameňov v očistci, kde pykali za svoje hriechy. Platilo však, že keď na druhý deň zazvonili kostolné zvony, duše sa museli vrátiť tam, kam patria.

Keď naši predkovia pochovali nebožtíka, zvykli vznietiť na hrobe alebo v jeho blízkosti oheň, ktorý mal očistnú funkciu. Kresťanstvo prijalo symbol ohňa v podobe sviečky ako znak večného života, zároveň svetlo ohňa osvetľovalo cestu dušiam na druhý svet. Sviečka zapaľovaná na hroboch mala sprostredkovať modlitbu do záhrobia a zabezpečiť s ním prepojenie. Svetlo sviečky malo chrániť mŕtveho, ale aj jeho živých príbuzných pred zlými silami. Tradícia pálenia sviečok na hroboch sa v jednotlivých obciach Slovenska odlišovala. Natrvalo sa udomácnila vo všetkých regiónoch Slovenska až po druhej svetovej vojne.