Veľkí ľudia Malého Ríma. Hosť: Marián Kovačócy

Trnava i trnavský región oplývajú množstvom inšpiratívnych ľudí. Relácia Veľkí ľudia Malého Ríma chce tieto osobnosti formou pravidelných videorozhovorov podrobnejšie predstaviť. Či už sa pohybujú vo svetle reflektorov, alebo ich pozná len úzky okruh ľudí, svojou charizmou oslovujú okolie a zanechávajú za sebou stopu. Pozrite sa s nami na ich prácu, medzníky života, názory aj hodnoty, ktorými sa riadia.

Marián Kovačócy je úspešným strelcom v disciplíne trap. Je absolventom Športového gymnázia J. Herdu v Trnave. Je držiteľom mnohých ocenení. Zlatý kov ho zdobil ako majstra sveta dvakrát. Má túžbu zabojovať o postup na najbližšiu olympiádu v Los Angeles (2028).

Pán Kovačócy, v čom spočíva disciplína trap?

V disciplíne trap sa strieľa na asfaltové terče. Strieľa sa z brokových zbraní. Je to jedna z mnohých brokových disciplín. Je to olympijská disciplína. Olympijské disciplíny v brokovniciach sú len trap a skeet.

Prečo ste si v rámci športovej streľby vybrali práve trap?

Dá sa povedať, že broková streľba je na Slovensku historicky dlhodobo vnímaná veľmi dobre. Dokazujú to naše výsledky, ktoré dosahujeme, reprezentanti predo mnou, aj moja generácia. Dúfam, že aj generácia, ktorá bude po mne. Historicky je táto disciplína zakorenená v strelectve. Myslím si, že má veľmi dobré korene a veľmi dobrých športovcov.

Bol priamo v Športovom gymnáziu Jozefa Herdu niekto, kto vás týmto smerom viedol, alebo ste si cestu našli sám?

V dvanástich rokoch ma na strelnicu priviedol môj otec. Ten chodil športovo strieľať, ale strieľal z pištole. Odskúšal som si v Trnave na strelnici streľbu z brokovnice. Tak ma to nadchlo, že teraz je to už dvadsiaty siedmy rok, čo reprezentačne strieľam.

Olympiáda v Paríži

Vy ste nás reprezentovali na troch olympijských hrách, napríklad v Riu de Janeiro, nedávno v Paríži. Ako si na ne spomínate. Ak ich porovnáte, v čom boli rozdielne, ktoré vás prekvapili a ktoré mali najlepšie podmienky?

Moja prvá olympiáda bola v 2016 v Riu de Janeiro, kde som obsadil osemnáste miesto. To bola taká skúška, pre mňa niečo nové. Olympijské hry nie každý športovec zažije. Potom to boli olympijské hry 2021 Tokio. Tie boli o rok posunuté, tam som skončil ôsmy. A teraz boli olympijské hry v Paríži, kde sa teda nemôžem pochváliť. Bolo to dvadsiate šieste miesto. S výkonom som nebol spokojný. Mal som aj nejaké zdravotné problémy, ktoré sa nedali pred olympiádou dobre vyriešiť. Ale podmienky boli v Paríži pripravené veľmi dobre. Strelnica veľmi dobre nachystaná. Organizátori si dali záležať, veľmi dobre to zvládli. Tam nebolo, čo vytknúť.

Ak si tieto tri olympiády porovnáte. Na ktorých ste sa cítili vy aj zdravotne aj so zreteľom na organizačné podmienky najlepšie?

Maximálne dobre to bolo zorganizované v Tokiu. V tom postcovidovom období tam bolo všetko tip-top aj zdravotne, aj forma tam bola veľmi dobre vyladená. Odzrkadlilo sa to aj na umiestnení.

Máte za sebou veľa súťaží. Čo pokladáte za zlomový moment vašej kariéry?

Športovca vždy poteší, keď vyhrá vrcholné podujatia: majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy. Prípadne získa na týchto súťažiach nejaké to ocenenie. Vtedy to človeka nakopne a hovorí sa, že to je ten zlomový moment, aby športovec pokračoval ďalej, aby mal nejakú tú chuť. Je dôležité, aby sa úspechy dostavovali, aby mal športovec motiváciu stále, stále pokračovať.

Ak sa udejú preteky, s ktorými nie ste vy vnútorne spokojný, lebo viete, že za tým boli aj objektívne dôvody (zdravotné a podobne), čo vás dokáže naštartovať, že idete ďalej. Je to pevná vôľa? Ako to u športovcov funguje?

Samozrejme, každý športovec, keď sa naučí vyhrávať, musí sa zmieriť s tým, že aj prehráva. Tá sínusoida je taká, že raz je výsledok dobrý, inokedy je horší. Musí si to vedieť nechať v hlave uležať, vyrovnať sa s tým a pokračovať ďalej.

Pán Kovačócy priblížil podmienky trapu na Slovensku i v zahraničí. Dotkol sa pozitív i negatív života vrcholového športovca. Viac na youtube eReport TV.