Nezvláda svoju funkciu

Nezvláda svoju funkciu. Tvrdí časť členov Súdnej rady SR (SR SR) o jej predsedovi Jánovi Mazákovi, ktorý sa do tohto orgánu dostal ako čisto politický nominant. Toto svoje tvrdenie známi sudcovia opierajú o fakty. A tých je viac, ako dosť. Sudca Peter Šamko a sudkyne Marcela Kosová, Ayše Pružinec Eren a Dana Jelinková Dudzíková, chcú svoj návrh týkajúci sa Jána Mazáka, predložiť už na najbližšie – septembrové zasadnutie SR SR. Celé znenie si môže čitateľ nájsť na portáli Právne listy. V tomto článku sa pozrieme aspoň na niektoré body z predmetného návrhu s názvom „Stanovisko Súdnej rady SR k niektorým pochybeniam predsedu súdnej rady Jána Mazáka.“

Mohlo by vás zaujímať

Návrh členov SR SR

„Podpísaní členovia Súdnej rady Slovenskej republiky sú toho názoru, že výsledkom viacerých krokov predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a mnohých jeho verejne prezentovaných názorov, je nasmerovanie verejnosti k prehlbovaniu nedôvery verejnosti v justíciu.

Ako zástupcovia sudcov v SR SR navrhujeme, aby Súdna rada SR prerokovala na svojom verejnom zasadnutí tie kroky, vyjadrenia a rozhodnutia Jána Mazáka ako predsedu Súdnej rady SR, ktoré nespĺňajú požiadavku zvyšovania dôvery verejnosti v justíciu. Ale práve naopak.

Uvedený bod programu navrhujeme zaradiť v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov,“ znie začiatok návrhu.

Nezvláda svoju funkciu

A nielen to. Podľa predkladateľov návrhu, porušuje pán Mazák Ústavu SR a zákony Slovenskej republiky. To sa malo stať i vo vyhlásení výberového konania na obsadenie 29 voľných miest sudcov na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky. Podmienky ohlásil 27.01.2021. A dňa 03.02.2021 ním vyhlásené podmienky zmenil. Vraj kvôli „chybe v zákone.“

„Zmenu odôvodnil oznámením č. 37/2021 Z. z. o oprave chyby v zákone č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 30. januára 2021. Uvedené oznámenie malo tento obsah: V článku VIII bode 79 v § 151zf ods. 6 majú byť namiesto slov „§28a a 29“ správne uvedené slová „§28 až 29“.

Tento bod, teda § 151zf ods. 6 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich správne znie takto: „Ak odseky 2 až 5 neustanovujú inak, na výberové konanie na voľné miesto sudcu najvyššieho správneho súdu podľa odseku 1 sa použijú § 28 až 29.“

Ak bola dôvodom na zmenu vyhláseného výberového konania oprava chyby v zákone, nie je zrejmé, prečo teda už v pôvodne vyhlásenom výberovom konaní bol použitý § 28 zákona o sudcoch. Keď pred opravou chyby bolo odkazované na § 28a a § 29 tohto zákona, teda nie aj na § 28,“ konštatujú členovia SR SR. Ktorý k tomuto bodu v závere uviedli:

 Z uvedeného vyplýva, že predseda Súdnej rady Slovenskej republiky pri vyhlásení výberového konania nielen, že porušil Ústavu Slovenskej republiky a vyššie uvedené ustanovenia zákona. Ale toto svoje zlyhanie sa snažil zakryť pod oznámenie o oprave chyby v zákone. Ktorá s jeho diskriminačným postupom nemala nič spoločné.

Ťaženie proti Moznerovi

Ján Mazák dlhodobo bojuje aj proti predsedovi Združenia sudcov Slovenska (ZSS) doktorovi Františkovi Moznerovi. Po disciplinárnych návrhoch, zašiel ešte ďalej. Mozner je totiž i členom Poradnej rady európskych sudcov. (CCJE)

Sudca Mozner si totiž dovolil poukázať na to, že „skvelá súdna mapa pani Kolíkovej“ nie je ani skvelá. A už vôbec „nerešpektuje európske štandardy justície.“ Preto oficiálnou cestou požiadal CCJE o stanovisko. Čím neporušil žiadny zákon, ani nariadenie. CCJE mu navyše dalo za pravdu.

Keďže pán Mazák je ale apolitický asi tak ako prezident pani magisterky, (veď predsedom SR SR ho spravila práve pani Kolíková) napísal predsedníčke CCJE šokujúci list. V ktorom o Moznerovi okrem iného uviedol, že „Je stále podozrivý z pokusu o spoluprácu s tými, ktorí sú vo väzbe za vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.“

Alebo skôr pomsta..

„Po roku od podania žaloby na ochranu osobnosti Františkom Moznerom sa Ján Mazák listom zverejneným na stránke SR SR písomne ospravedlnil Františkovi Moznerovi. Za uvedenú pasáž v liste adresovanom Predsedníčke Poradnej rady európskych sudcov. Požiadal predsedníčku, aby túto pasáž považovala za bezpredmetnú a neprihliadala na ňu.

Napriek uvedenému ospravedlneniu sa obrátil na Ústavný súd SR. (ÚS SR) S tým, že boli porušené jeho práva. Keďže na jeho námietku nebola táto vec (konanie o žalobe na ochranu osobnosti) prejednávaná na inom súde ako v Košiciach.

Ústavný súd mu nevyhovel. Nepopierame možnosť obrátiť sa kohokoľvek na ÚS SR v situácii, keď je presvedčený, že boli porušené jeho ústavné práva. Tento krok predsedu Súdnej rady SR je však potrebné vnímať v kontexte jeho ospravedlnenia. Ktoré sa týmto javí ako formálne a pod tlakom okolností,“ uviedli prekladatelia návrhu k tomuto bodu. A skonštatovali:

Z uvedeného vyplýva, že Ján Mazák ako predseda Súdnej rady Slovenskej republiky bez vedomia jej členov uvádzal skutočnosti, ktoré ohrozujú dôveru nielen slovenskej verejnosti v slovenské súdnictvo. A to mimoriadne dehonestujúci spôsobom vo vzťahu k riadne zvolenému zástupcovi Slovenska do CCJE. Ktorého bez akýchkoľvek dôkazov hrubo kriminalizoval. Ale rovnako tým vyslal signál, že ak takto koná predseda ústavného orgánu sudcovskej legitimity, ide o štandard v konaní slovenských sudcov."

Mazák v. ÚS SR

Členovia SR SR ďalej poukázali i na „konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky, že skutkové tvrdenie predsedu Súdnej rady SR nezodpovedá skutočnosti.“ Rozhodnutie ÚS SR – Nález sp.zn. ÚS 446/2021 zo dňa 30.06.2022 sa týka sťažnosti istého kandidáta na sudcu.

„Ústavný súd Slovenskej republiky na základe sťažnosti uvedeného kandidáta na sudcu vo svojom Náleze sp.zn. ÚS 446/2021 zo dňa 30.06.2022 konštatoval, že týmto uznesením Súdnej rady SR bolo porušené základné právo sťažovateľa na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok.

A základné právo domáhať sa zákonne ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne SR a právo vstúpiť bez akýchkoľvek rozdielov a neodôvodnených obmedzení za rovnakých podmienok do verejných služieb,“ píše sa v návrhu členov SR SR so záverom:

Takéto verejné klamstvá predsedu SR SR sú v úplnom rozpore s požiadavkami morálky, ktoré sa kladú nie len na vrcholového predstaviteľa justície ale aj každého človeka. Pričom takýmto konaním je spochybnená legitimita ústavného orgánu jej predsedom, keďže tvrdil skutkové okolnosti, ktoré neboli pravdivé. A ktoré mali za následok porušenie základného práva kandidáta na sudcu na prístup k verejnej funkcii.

„Rodina pani Záleskej“

Odkedy sa verejnosť dozvedela, že novinárka Tódová a sudkyňa Záleská majú vzťah, chodí Ján Mazák po „tour de media.“ A vyhlasuje, že oni „sú rodina a ich rodinu „ chráni Ústava SR. Kým v Sme tvrdil, že „fakty sú predsa na ich strane,“ v Startitupe pre istotu, že „ide o bezprecedentný zásah do súkromia“ jeho obľúbenej sudkyne Záleskej.

Pričom okrem iného, mu nevadí ani to, že Záleská v marci tohto roku na pôde SR SR o tomto vzťahu klamala.

„Predseda Súdnej rady SR vo svojich verejných vyjadreniach ignoroval viacero kódexov upravujúcich správanie sudcov. Ide napríklad o:

Bangalórske zásady spávania sudcov. Prijatých Súdnou skupinou na posilnenie sudcovskej integrity v Bangalore v roku 2001. A revidovaného počas stretnutia predstaviteľov spravodlivosti za okrúhlym stolom, ktoré sa konalo v Haagu 25. a 26.11.2002.

Účelom zásad je stanoviť normy etického správania sudcov. Koncipované tak, aby sudcom poskytovali návod. A súdnictvu rámec na dohľad nad správaním sudcov. Upravujú viacero hodnôt:

Povinnosti sudcu – aj v súkromnom živote

– Nezávislosť; sudca je povinný zachovávať sudcovskú nezávislosť ako v osobných tak aj v jej inštitucionálnych aspektoch. A byť v tomto smere príkladom. Sudca je povinný preukazovať a presadzovať správanie na vysokej úrovni, a to s cieľom posilnenia dôvery verejnosti v súdnictvo, ktorá je základom zachovania sudcovskej nezávislosti,

– Nestrannosť; sudca povinný správať sa vo svojom úrade aj mimo neho tak, aby svojim správaním udržiaval a zvyšoval dôveru verejnosti, právnickej odbornej verejnosti a účastníkov konania v nestrannosť sudcu a súdnictva.

Sudca je povinný vylúčiť sa z účasti na konaní o veci, ktorú nie je schopný rozhodovať nestranne alebo u ktorej by mohol objektívny pozorovateľ získať dojem, že sudca nie je schopný rozhodnúť vec nestranne. Jedným z uvádzaných dôvodov takého vylúčenia sudcu je aj to, že sudca, alebo člen jeho rodiny má na výsledku rozhodovanej veci ekonomický záujem,

– Integrita; sudca je povinný sa správať tak, aby sa mu z pohľadu objektívneho pozorovateľa nedalo nič vytknúť, keďže spravodlivosť má byť nie len vykonávaná, ale musí sa aj javiť, že je vykonávaná,

– Slušnosť; Slušný prístup sudcu, ktorý prezentuje aj navonok, je základom výkonu všetkých činností sudcu. Sudca je pod neustálym dohľadom zo strany verejnosti. A preto musí slobodne a ochotne prijať určité osobné obmedzenia, ktoré by sa bežnému občanovi mohli javiť ako príťaž.

Sudca nesmie dovoliť, aby jeho rodina, alebo spoločenské a iné vzťahy nevhodne ovplyvňovali jeho postup pri výkone funkcie sudcu a jeho úsudok.

Sudca nesmie využiť ani sprístupniť dôverné informácie, s ktorými sa oboznámil pri výkone svojej funkcie, na iný účel, ako je plnenie jeho sudcovských povinností. Členovia rodiny sudcu nesmú prijímať akékoľvek výhody v súvislosti s niečím, čo sudca vykonal, má vykonať alebo naopak, nemá vykonať v rámci plnenia svojich sudcovských povinností,“ podotkli predkladatelia návrhu.

Fakty pre pána Mazáka

Ktorí v tomto bode pripomenuli aj Londýnsku deklaráciu o sudcovskej etike. Kroú schválilo Valné zhromaždenie Európskej siete súdnych rád /ENCJ/. Na stretnutí v Londýne v dňoch 2. až 4. júna 2010 pod názvom „Sudcovská etika – princípy, hodnoty a vlastnosti“ ako pokyny na správanie sa európskych sudcov.

„Obsahuje rovnako hodnoty – nezávislosť, bezúhonnosť, čestnosť, dôstojnosť, nestrannosť, zdržanlivosť či diskrétnosť. Sudcovská zdržanlivosť a diskrétnosť zahŕňa rovnováhu medzi právami sudcu ako občana a obmedzeniami spojenými s jeho funkciou.

Ako každá osoba, má aj sudca právo na súkromný život. Jeho povinnosť zdržanlivosti mu nezabraňuje viesť normálny spoločenský život. Stačí, ak si osvojí „opatrenia zdravého rozumu." Aby sa vyhol narušeniu dôstojnosti svojho úradu alebo svojej schopnosti ho vykonávať."

Ďalšie body

Predmetného návrhu sú rovnako závažné. Ide napríklad o „porušenie zákona o Súdnej rade SR a zneváženie dobrého mena sudcu, nepredloženie podkladov členom SR SR doručených Súdnej rade SR,. Či porušenie zákona o SR SR a bránenie vo výkone mandátu jej členom.“

Ale i „verejne vyvrátené klamstvo predsedu súdnej rady Jána Mazáka, vrátane jeho tvrdenia, že prokuratúra je súčasťou výkonnej moci. A že prokurátor nie je pánom prípravného konania. Čím účelovo deformuje právne povedomie verejnosti.„

Zdroj: Právne listy, ÚS SR