Bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová poukázala na dlhodobú nestabilitu slovenskej vlády a z toho vyplývajúce riziká v podobe skutočne bolestivých finančných strát pre našu krajinu. Pripomenula, že ratingové agentúry nás v tejto súvislosti pri svojich hodnoteniach šetriť nebudú. A to sa odrazí na zvýšení úroku, ktorý bude musieť štát platiť. Áno, zaplatíme to my všetci zo svojich daní, pretože zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, teda zákon o hmotnej zodpovednosti politikov, neexistuje. A to napriek tomu, že v rámci predvolebnej kampane takúto legislatívu OĽANO svojim voličom sľúbilo.
Mohlo by vás zaujímať:
Brigita Schmögnerová situáciu, v ktorej sa vláda nachádza, predostrela v zrkadle platnej legislatívy. „Podľa čl. 5 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa po dosiahnutí výšky dlhu v rozmedzí 43 až 45 % HDP majú znížiť platy členov vlády na ich úroveň v predchádzajúcom rozpočtovom roku, pokiaľ boli v predchádzajúcom roku nižšie. Súdiac podľa bodu 10 toho istého článku táto sankcia, akokoľvek je komická, sa má realizovať hneď, ako sa dlh verejnej správy vyšplhá nad 43 %. Úrad vlády, ktorý má na starosti platové dekréty ministrov, mal na to reagovať oveľa skôr. Už na konci roka 2021, t. j. na konci prvého roka vlády Eduarda Hegera, hrubý dlh SR dosiahol úroveň 63,1 %,“ pripomenula exministerka financií vo svojom blogu na denníku Pravda.
Komická sankcia
Podľa Schmögnerovej však sankciu, o ktorej sa vyššie zmieňuje, možno považovať za akýsi výsmech občanom. O inom by to totiž bolo, ak by nezdravé zadlžovanie SR mali vládni politici platiť zo svojho: „Táto sankcia je komická preto, že nie je ani strašidlom pre členov vlády a z hľadiska finančného hospodárenia štátu je úplne irelevantná. Či bude štátny rozpočet bohatší o pár sto eur krát 16 (toľko je členov vlády) krát počet mesiacov, na ktoré sa zníženie platov uplatňuje, je pri niekoľkomiliardovom prekročení zákonom definovanej hranice dlhu zanedbateľné. Trochu viac by pomohlo, keby existoval zákon o hmotnej zodpovednosti politikov, ktorým OĽaNO získavalo svojich voličov pred voľbami.“
OĽANO to s hmotnou zodpovednosťou nedomyslelo
Exministerka v tejto súvislosti upriamila pozornosť na to, ako vyzerala „snaha“ hnutia Igora Matoviča dodržať svoj predvolebný sľub. „Začiatkom júna skupina poslancov tohto hnutia návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci predložila do Národnej rady SR, ale bez súhlasu koaličných partnerov. Tak aj návrh skončil – neprešiel. Z čoho by niektorí členovia vlády napríklad uhradili výdavky na zbytočné plošné testovanie, na zbytočný nákup testov a očkovacích látok, ktoré sa pred ich exspiráciou urýchlene aspoň darovali do tretích krajín, navrhovatelia zákona o hmotnej zodpovednosti zrejme nedomysleli,“ konštatovala Schmögnerová.
Čakajme, že ratingové agentúry nám to zrátajú
Ešte absurdnejšie je preto podľa nej očakávať, „aby vládni aby vládni politici, pokiaľ len nie sú na zozname najbohatších mužov a žien planéty, ktorý každoročne publikuje časopis Forbes, boli schopní uhradiť zvýšené náklady dlhovej služby po zvýšení dlhu a úrokovej sadzby.“
O stabilite vládnutia Matovičovo-Hegerovej vlády, ktorá začala s ústavnou väčšinou, aby stratila aj obyčajnú väčšinu, no možno nakrátko znovu väčšinu získa, sotva možno hovoriť.
O čo ide? „V priebehu tohto roka každá ratingová agentúra z Veľkej trojky zhoršila výhľad Slovenska zo stabilného na negatívny. Ako prvá to v máji urobila S&P, začiatkom augusta ju nasledovala agentúra Moody’s a v druhej polovici augusta i najmenšia z trojky agentúra Fitch. Medzi dôvodmi sa ako najdôležitejšie uvádzali energetická závislosť od Ruska a energetická kríza, za ktorú by sme však vládu nemohli pokutovať. Ratingové agentúry zvyčajne hodnotia i politickú stabilitu štátu, ktorá predurčuje úroveň jeho riadenia. O stabilite vládnutia Matovičovo-Hegerovej vlády, ktorá začala s ústavnou väčšinou, aby stratila aj obyčajnú väčšinu, no možno nakrátko znovu väčšinu získa, sotva možno hovoriť. Na úrovni riadenia štátu sa nestabilita vládnej moci (a nielen nestabilita) už odráža dlhšie. Čakajme preto, že najbližšie hodnotenie ratingovými agentúrami bude možno znamenať i zhoršenie ratingu SR. Dosah zhoršenia ratingu sa odrazí na zvýšení úroku, ktorý bude musieť štát platiť. Už po zmene politiky ECB úrok na štátne dlhopisy s približne rovnakým termínom splatnosti vyskočil z mínusových hodnôt na plusové hodnoty, ktoré sa pohybujú v závislosti od dĺžky splatnosti až nad 3 %. Matovičovo-Sulíkove hry, ktorým sa E. Heger iba prizerá, nás môžu stáť aj na zvýšení úrokov stámilióny.“
Rozpočtové provizórium, ku ktorému pravdepodobne smerujeme, by nemuselo byť katastrofou. Za podmienky, keby sa krátko po 1. januári 2023 podarilo schváliť štátny rozpočet na príslušný rok 2023.
Vo svojom blogu sa exministerka venovala aj téme rozpočtového provizória, ktoré hrozí, ak sa vláde nepodarí schváliť v NR SR budúcoročný rozpočet. Táto možnosť je pri súčasnej menšinovej vláde Eduarda Hegera (OĽANO) čoraz renálnejšia. Napokon, stačí sa pozrieť na posledné dianie v parlamente, ktorý opakovane nebol uznášaniaschopný.
„Rozpočtové provizórium, ku ktorému pravdepodobne smerujeme, by nemuselo byť katastrofou. Za podmienky, keby sa krátko po 1. januári 2023 podarilo schváliť štátny rozpočet na príslušný rok 2023. Skúsenosť s rozpočtovým provizóriom sme mali napríklad po jesenných voľbách v roku 1998, keď prechod od Mečiarovej k prvej Dzurindovej vláde trval až niekoľko mesiacov. Nová vláda už nestihla pripraviť rozpočet na rok 1999, no vzhľadom na to, že disponovala ústavnou väčšinou, nebolo to dramatické. V krátkom čase sa štátny rozpočet na rok 1999 pripravil a schválil,“ pripomenula bývalá členka vlády optimistický scenár z minulosti.
Vláda E. Hegera získala dôveru 4. apríla 2021. Znamená to, že po 4. apríli 2023, ak dovtedy zotrvá pri moci a dlh zázračne neklesne pod určenú hranicu, bude musieť vláda požiadať NR SR o vyslovenie dôvery.
Aké sú však v tejto súvislosti vyhliadky pri Hegerovej koalícii? Brigita Schmögnerová opäť upozornila aj na to, čo hovorí platná legislatíva. „Súčasná vládna moc, pokiaľ nezíska po decembri 2022 väčšinu, bude sa musieť držať zákona o rozpočtových pravidlách, paragraf 11 bod 2. Podľa neho počas rozpočtového provizória výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci nesmú prekročiť jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu z predchádzajúceho roka. Rozpočtové provizórium by teda znamenalo, že by sa počas jeho trvania nemohli realizovať tie výdavky protiinflačnej a prorodinnej pomoci, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. 1. 2023,“ vysvetlila.
Hraničný termín pre vládu je 4. apríl 2023
Vzápätí sa vrátila k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti: „Podľa bodu 8, ak výška dlhu dosiahne 50 % a viac, vláda požiada Národnú radu o vyslovenie dôvery. Článok 5 bod 10 zároveň hovorí, že povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 6 až 8 sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov, počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde.“
Bývalá šéfka rezortu financií na záver s odkazom na citovanú legislatívu dodala: „Vláda E. Hegera získala dôveru 4. apríla 2021. Znamená to, že po 4. apríli 2023, ak dovtedy zotrvá pri moci a dlh zázračne neklesne pod určenú hranicu, bude musieť vláda požiadať NR SR o vyslovenie dôvery. Až následne, po neviemkoľkonásobnom pokuse o znovuzískanie dôvery, by nasledovali nové voľby do NR SR. Straty pre spoločnosť by sa dovtedy iba kumulovali.“
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Exministerka financií má zlé správy: Matovičovo-Sulíkove hry nás môžu stáť aj stámilióny!