Ak nám nevyhovujete, nedovolíme vám kandidovať. Tak znie najnovší trend v európskej politike. Elity si bez začervenania cementujú moc. Keďže ich médiá už nie sú voči verejnej mienke také vplyvné ako voľakedy, tak prišli na rad priame zásahy do volebného procesu.
Najprv zakázali v prezidentských voľbách kandidovať Calinovi Georgescovi, potom aj ďalšej konzervatívnej kandidátke. A teraz to isté spravili s Marine Le Penovou.
„Hrádza“ voči konzervatívcom: Aktivistickí sudcovia
Najprv to bolo ešte mierne: tlak na predošlú poľskú, aj maďarskú a neskôr slovenskú vládu hrozbou zastavovania európskej finančnej pomoci, tzv. eurofondov. Na tie majú ale štáty zákonný nárok, ktorý im vznikol samotným vstupom do únie, ktorej spoločný trh má aj negatívne dopady. A na ich kompenzáciu sa používajú eurofondy. Teraz sa však konzervatívna vlna valí celou úniou. Posilnili rakúski slobodní, ktorí takmer zložili vládnu koalíciu. V Nemecku je z AfD prvýkrát v histórii hlavná opozičná strana.
Rumunskí voliči nespokojnosť s ekonomickými nerovnosťami no i s podporou vojny na Ukrajine vyjadrili na jeseň hlasovaním za konzervatívneho kandidáta. Vo Francúzsku pred rokom a pol Le Penovej strana tiež takmer siahla po vládnej moci a samotná Le Penová má vysoké šance zvíťaziť v prezidentských voľbách v roku 2027.
Presnejšie, mala. V rozsudku, ktorý aj niektorí liberálni komentátori označili za šokujúci, jej súd teraz okrem straty slobody na dva roky (plus ďalšie dva podmienečne) zakázal aj uchádzať sa o verejnú funkciu.
Voči Chiracovi, Lagardeovej či Sarkozymu mierne
Jej údajný prečin je pritom hmlistý a ťažko dokázateľný. Vraj ako šéfka strany a europoslankyňa platila z peňazí europarlamentu asistentov, ktorí sa nevenovali práci v ňom, ale v jej strane.
V skutočnosti je ale pomerne zložité určiť, čo je presne práca striktne pre europoslanca a čo pre iné politické účely, v prípade, že je europoslanec aj vrcholovým predstaviteľom strany. Tvrdý rozsudok je navyše v ostrom kontraste s tým, ako sa nakladalo s inými, „systémovými“ politikmi.
Nicholas Sarkozy dokázateľne utajene zobral veľké peniaze na predvolebnú kampaň od Muamara Kaddáfiho (a potom ho nechal odstrániť, elegantne sa tak zbavujúc „veriteľa“, hoci len politického, príbeh takmer ako ten o templároch). Ale súd s ním sa ťahá neuveriteľne dlhú dobu a napriek čiastočným rozsudkom si zatiaľ žije pohodlne. Ešte lepšie dopadol exprezident Jacques Chirac, za úplatky z obdobia primátorovania v Paríži ho síce formálne poťahovali ale nikdy neodsúdili.
Podobne ako bývalú ministerku financií a dnes šéfku Európskej centrálnej banky Christine Lagardeovú, ktorá mala francúzskemu štátu minimálne nedbalosťou ak nie úmyslom spôsobiť škody za stovky miliónov. Tie nechala vyplatiť kontroverznému podnikateľovi Bernardovi Tapiemu, hoci jeho nárok voči štátu bol sporný. V jej prípadu najvyšší súd pre politické prípady (Francúzi na to totiž majú špeciálny súd) dokonca skonštatoval pochybenie, ale trest jej neuložil.
Čo na to Francúzi?
Le Penová však ide príliš silno proti viacerým mocným kruhom, tým liberálno-atlantickým. A to sa, zdá sa, nevypláca.
Mohlo by vás zaujímať:
Čo to však bude znamenať pre francúzsku demokraciu? Minimálne verejná mienka dá o sebe čoskoro vedieť. A Francúzi, ako vieme, zvyčajne neostávajú v protestoch len pri slovách. Nie, konzervatívci nemajú vo zvyku rozbíjať výklady či páliť pneumatiky. Ale davy do ulíc pozvať vedia. A tých nahnevaných ľudí asi bude veľa. Veľmi veľa.
Zdroj: eReport
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR V Európe to vrie: deepstate sa zbavuje nepohodlných kandidátov