Chceme diskusiu

Chceme diskusiu. Hovorí členka Súdnej rady SR (SR SR) zvolená sudcami a sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, Marcela Kosová. Je jednou z tých členov SR SR, ktorí na septembrové zasadnutie SR SR, navrhli do programu zaradiť bod, ktorý sa týka predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka. Ak by ste si chceli detailnejšie prečítať o tom, čo mu vytýkajú títo sudcovia, môžete tak urobiť tu. Keďže od doby, kedy bola na SR SR vypočutá sudkyňa ŠTS Pamela Záleská, kvôli „svojmu súkromiu,“ a od zverejnenia predmetného návrhu na Právnych listoch, sa predseda SR SR snaží vo verejnosti budiť dojem, že on i daná sudkyňa ŠTS sú obeťami „vybraných zlých sudcov z Bratislavy,“ rozhodla som sa si s jednou z nich, sudkyňou Kosovou pohovoriť o tom, či sa tieto tvrdenia zakladajú na pravde.

Mohlo by vás zaujímať

Chceme diskusiu

Pani sudkyňa, v justícii sa toho za posledné obdobie udialo mnoho. Ste jednou z tých členov SR SR, ktorí navrhli zaradiť na septembrové zasadnutie Súdnej rady SR, bod pod názvom „Stanovisko Súdnej rady SR k niektorým pochybeniam predsedu súdnej rady Jána Mazáka. Pričom prehľad týchto porušení obsahuje 20 bodov. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že ide len o akýsi útok. Mohli by ste čitateľom ozrejmiť, prečo ste sa rozhodli k takémuto kroku?

Prehľad krokov a rozhodnutí pána predsedu, v ktorých vidíme pochybenia, sme predložili na zasadnutie Súdnej rady SR, nech sa o tom vedie verejná diskusia. Nejde o žiaden útok, k jednotlivým bodom sme predložili konkrétne argumenty aj s odkazmi na zákonnú úpravu.

Mám si teda myslieť, že návrh na odvolanie Lenky Praženkovej z postu predsedníčky Súdnej rady SR bol útokom na ňu? Vtedy v médiách Ján Mazák tvrdil, že veď sa môže na zasadnutí Súdnej rady obhájiť a nemá obiehať médiá.

„Od podania návrhu tohto bodu si môžete všimnúť, koľko a akých vyjadrení dáva Ján Mazák na nás štyroch, čo sme ten bod navrhli. My sme ho pritom ani nenavrhli odvolať.“

Zasadnutia k sudkyni Záleskej

Na tom istom zasadnutí sa má opätovne rokovať aj o vzťahu sudkyne ŠTS Záleskej a novinárky Tódovej. Po poslednom zasadnutí sa Ján Mazák opakovane v médiách vyjadril, že išlo o útok na pani Záleskú a to najmä zo strany “bratislavských sudcov.” Ak mám ale správne informácie, SR SR neriešila súkromie ako také, ale to, či vďaka tomu neprišlo k únikom zo spisov. Keďže ide o vzťah exponovanej sudkyne a novinárky. Je to tak, že vystavujete tak sudkyňu Záleskú, ako pána Mazáka neprimeraným útokom?

Opravím Vás. Nemá sa opätovne prerokovať. Bod, ktorý navrhol priamo na augustovom zasadnutí pán predseda Mazák a ďalší traja členovia, bol so zameraním na úniky zo spisov, čo nie je v kompetencii súdnej rady, na čom sa súdna rada mimochodom zhodla už v marci 2023.

„Ten bod bol navyše o tom, že stanovisko mala dať sudkyňa Pamela Záleská a nie Súdna rada SR. My sme to len mali vziať na vedomie.“

Navyše, my sme bod ohľadne kolegyne Záleskej navrhli na september, a to písomne do podateľne Súdnej rady pred začiatkom zasadnutia 15.8.2023. Teda skôr, ako pán predseda. Navrhli sme ho na september, nech sa môžu všetci zúčastnení riadne pripraviť.

Takže ako by to malo prebiehať na najbližšom zasadnutí SR SR?

Štandardne, obsahovo v zmysle návrhu bodu ako je zverejnený v programe s tým, že sme navrhli pozvať aj kolegyňu Záleskú.

Úniky zo spisov

Čo sa tých únikov týka, rada by som podotkla, že dňa 6. decembra 2020 vyšiel Monike Tódovej v Denníku N článok s názvom: „Lučanský a spol. idú do väzby. Obáv, že môžu ovplyvňovať svedkov, je veľa.“ V ktorom o.i. uvádza aj citujem: “V spise je už teraz plno dôkazov.” Tesne predtým bola na dovolenke so sudkyňou Záleskou. Prípravné konanie je pritom neverejné a zákon stanovuje presný okruh osôb, ktoré majú mať prístup k spisu. Nemala by už len toto sudkyňa ŠTS vysvetliť?

Pán predseda Mazák opakovane v médiách uviedol, že je potrebné poukázať na konkrétne kauzy. Treba však ale rozlišovať medzi únikmi zo spisov a teóriou zdania. Ako som už povedala, úniky zo spisov nech riešia orgány, ktoré na to majú kompetenciu a právomoc.

A nezaujatosť sudcu

Teória zdania nezaujatosti hovorí o tom, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná.

„Z judikatúry ESĽP ale aj Ústavného súdu SR vyplýva, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti.“

Sudca sa subjektívne môže cítiť nezaujatý, ale zvonka sa taký nemusí javiť. Niekedy totiž existujú okolnosti objektívnej povahy, napr. blízky vzťah sudcu a novinára, ktorý píše články o stranách v konaní, kde rozhoduje dotyčný sudca, a to buď vo veľmi pozitívnom alebo vo veľmi negatívnom svetle.

Ak o takomto vzťahu strany v konaní vedia, môžu sudcu namietnuť. Ak nie, mal by na to sudca upozorniť tieto strany sám. A úniky zo spisov s tým nič nemusia mať.

Sudcovská pošta

Predseda SR SR o vás tiež tvrdí, že “zahŕňate sudkyne a sudcov z celého Slovenska mailovými správami, komentármi a názormi, ktoré, ako vyplýva z reakcií, sú v skutočnosti obťažovaním.” Je to pravdivé tvrdenie?

Tvrdí to nie len o mne, ale aj o Dane Jelinkovej Dudzíkovej a Ayše Pružinec Eren. Netuším z čoho vychádza, keďže nie je sudcom, a teda ani súčasťou sudcovskej emailovej pošty. Zjavne mu ju niekto preposiela a on si to takto vyhodnotil.

„Sám dokonca povedal, že mu ju preposiela nejaký sudca či sudcovia a nie s dobrým úmyslom. Tak to asi využil.“

Zvláštne je, že mu nevadí, že dve členky hodnotiacich komisií, ktoré majú sudcov hodnotiť a nie sú vo výkone sudcu, majú prístup do sudcovskej pošty.

A pravidelne píšu všetkým sudcom nie len svoje názory, ale aj patria medzi tých päť-šesť sudcov, ktorí pravidelne „hejtujú“ prevažne Danu Jelinkovú Dudzíkovú a Ayše Pružinec Eren.

Obe pravidelne preposielajú linky na články Kataríny Javorčíkovej, ktorá sa vzdala funkcie sudkyne, dokonca je zástupkyňou výkonnej moci – vlády v Súdnej rade.

„A aj hovorkyňou ZOJ, t.j. nezávislej iniciatívy bez právnej subjektivity, ktorá má 20 sudcov vo výkone z celého Slovenska uvedených ako sympatizantov. „

Medzi sympatizantmi ZOJ sú samozrejme aj dané dve členky hodnotiacich komisií. Jedna z nich dokonca týždeň pred voľbami v roku 2022 poslala všetkým sudcom urážajúci email na tri kandidátky do Súdnej rady.

Takýto typ emailu neposlal pritom nikto pred voľbami do Súdnej rady na nikoho. Tieto emaily mu asi preposlané neboli, keďže mu nevadia a neoznačil ich za obťažovanie.

Vybrané médiá?

Keď sa dostaneme k otázke médií, Ján Mazák sa tiež vyjadril, že chodíte kaziť povesť justície do bulvárnych denníkov a čo je ešte horšie aj do alternatívnych, teda dezinformačných médií. On pritom poskytuje rozhovory len mainstreamu, najmä Denníku N, či Startitupu. Mali by sa sudcovia držať zo zákona, či etického kódexu toho, že poskytujú rozhovory len vybraným médiám?

Neviem o žiadnom zákaze pre členov Súdnej rady, aby sa nevyjadrovali v alternatívnych médiách, keďže alternatíva nie je žiadna nadávka. Ale možnosť voľby medzi viacerými názormi.

„Dúfam, že pán predseda Súdnej rady, ktorý zastupuje ako nesudca v súdnej rade parlament, nebude vopred schvaľovať, kde sa má či môže vyjadriť zástupca sudcov. A že už dávno nemáme dobu, v ktorej majú niektoré noviny monopol na pravdu a na ten správny názor.„

Klamstvá

Ján Mazák napríklad nedávno napísal v Denníku N, že Marcela Kosová, Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková, sa ponáhľali v bulvárnom denníku a týždenníku vyjadriť odsudzujúce názory /ku vzťahu kolegyni Záleskej a novinárke Tódovej/.

Toto však nie pravda. V žiadnom bulvárnom ani nebulvárnom denníku som svoj názor nevyjadrila.

Napísala som článok do Právnych listoch. Ale až ako reakciu na vyhlásenie Jána Mazáka do TASR, kam to on posunul z roviny bulváru, a to dokonca do úrovne rodinného vzťahu. On sám teda reagoval na bulvár.

Novinár a sudca

Ako by ste zhodnotili svoje vzťahy s médiami, resp. novinármi?

So žiadnym novinárom som sa nikdy nestretla mimo môjho pracoviska alebo jeho redakcie, a to vždy len za účelom poskytnutia rozhovoru. Žiadna súkromná káva, obed či dovolenka.

„Pán Mazák verejne upozorňuje na akési moje vzťahy s redaktorkami z Plus 1 deň a Plus 7 dní, a že ich treba tiež preveriť. Nech preverí.“

Poskytla som rozhovor v júli 2023 Anke Žitnej v Plus 1 deň k súdnej mape. Počas môjho pôsobenia v Súdnej rade som sa niekoľko krát vyjadrila aj pre TA3, TREND, RTVS – rozhlas aj televíziu, poskytla som niekoľko rozhovorov aj pre Denník N či Ereport.

Vždy som reagovala na každú novinársku otázku. Z Plus 1 deň ma oslovili prvý krát k akémukoľvek vyjadreniu do ich článku dňa 20.08.2023, či je v poriadku, že Pamela Záleská prišla na zasadnutie Súdnej rady na vládnej limuzíne.

Odpovedala som, že v tom žiaden problém nevidím, keďže to tak má každý sudca Špecializovaného trestného súdu. Pokiaľ ide o Plus 7 dní, dala som im asi štyri rozhovory k rôznym justičným témam.

Za rovnaké obdobie som bola napríklad v TA3 v rôznych reláciách u rôznych redaktorov na rôzne justičné témy oveľa viac krát.

„Ján Mazák je členom súdnej rady od 23.04.2020. Od apríla 2020 dal jednému médiu, a to Denníku N, rozhovory, video rozhovory či vlastné články v počte 36 krát. Potom by sme mali asi preveriť aj jeho vzťah.“

Navyše, keď sa pán Mazák vyjadruje, vo väčšine prípadov môže mať čitateľ pocit, že sa vyjadruje za celú Súdnu radu. Nie vždy je to ale pravda. Čo je ešte vážnejšie, v “kauze” sudcu Moznera, dokonca písal list medzinárodnej inštitúcii a to veľmi dehonestujúci, taktiež za celú Súdnu radu. Je to korektné a v poriadku?

Nemyslím si. Určite sa môže predseda Súdnej rady vyjadrovať verejne. Avšak musí byť zjavné, že to nie je názor celej Súdnej rady, ale iba jeho. Aj na toto reagujeme v návrhu bodu, ktorý sa týka jeho pochybení.