eReport.sk
Slováci majú najväčšie obavy z rastúcich cien, stavu slovenského zdravotníctva i aktuálnej politickej situácie
Ilustračné foto. Zdroj: shutterstock

Zvyšovanie minimálnej mzdy za posledných 30 rokov nezvyšovalo mieru nezamestnanosti


Inštitút sociálnej demokracie pripravil analýzu vývoja minimálnej mzdy a vývoja nezamestnanosti od roku 1993. Údaje preukazujú, že zvyšovanie minimálnej mzdy nemá žiadny priamy súvis a koreláciu s vývojom nezamestnanosti na Slovensku za posledných 30 rokov. Strašenie verejnosti, že práve zvyšovanie minimálnej mzdy bude mať za následok prepúšťanie zamestnancov a odchod firiem zo Slovenska sa preto ukazuje z pohľadu vývoja minimálnej mzdy a nezamestnanosti za posledných 30 rokov ako nesprávny.

Zvyšovanie minimálnej mzdy

Martin Halás: Minimálna mzda je jeden zo základných pilierov vymožiteľnosti sociálnych práv pracujúcich nielen v slovenskej legislatíve, ale aj v rámci Európskej únie. Slovensko už v roku 1998 prijalo tzv. Sociálnu chartu, v ktorej sme sa zaviazali implementovať aj túto formu ochrany zamestnancov vo forme zabezpečenia približovania dôstojných miezd na úrovni vyspelých krajín eurozóny. Za posledných 10 rokov, teda od roku 2013 systematicky klesá nezamestnanosť a naopak stúpa minimálna mzda. Nezamestnanosť mierne rástla v rokoch 2020 a 2021, čo sa však dá skôr pripísať opatreniam vlády Igora Matoviča, kedy sa obmedzovali prevádzky a činnosť firiem, ako aj ľudia na pohybe vo verejnom priestore. To malo priamu súvislosť aj s týmto nárastom počtu nezamestnaných. Ani tu však nemôžeme hovoriť v rokoch 2020 a 2021 o dramatickom náraste nezamestnanosti.

Vývoj našich makroekonomických parametrov je v dôsledku vysokej otvorenosti našej ekonomiky za 30 rokov naviazaný najmä na hospodárenie eurozóny s čím súvisel a súvisí aj vývoj zamestnanosti a vytvárania pracovných príležitostí na Slovensku. Naša ekonomika dlhodobo podlieha hospodárskym cyklom v hlbších fázach s výraznejším vplyvom na verejné financie. Tieto sú značne ovplyvnené aj nízkymi mzdami a tým aj nízkymi sociálnymi a zdravotnými odvodmi. Na týchto princípoch bola postavená naša ekonomika od čias privatizácie strategických podnikov a následného „lákania“ zahraničných investorov na daňové úľavy a lacnú pracovnú silu s možnosťami následného vývozu kapitálu a dividend „za babku“ do zahraničia.
Ako trend sa za posledných 30 rokov na Slovensku ukazuje aj vyklesávanie pomeru miezd na HDP v prospech ziskovosti firiem, najmä zahraničných, čo znamená, že väčšiu časť z pridanej hodnoty odoberá kapitál na úkor práce. V praxi sa to prejavuje dlhodobým poklesom kúpnej sily Slovákov, v dôsledku čoho sa nachádza Slovensko na posledných miestach parity kúpnej sily v rámci krajín eurozóny. Deklaruje sa, že problém miezd a zamestnanosti vyrieši iba trh, resp. zamestnávatelia, ak sa im skvalitní podnikateľské prostredia, zvýši vymožiteľnosť práva a nebudú sa razantnejšie zvyšovať mzdy. Bohužiaľ, pri sledovaní trendov vzájomnej previazanosti vývoja makroekonomických ukazovateľov, vývoja ziskovosti firiem, odlivu kapitálu zo Slovenska, zamestnanosti a miezd však nie vždy a pre všetkých platia tieto trhové zásady.

Slovensko potrebuje čo najrýchlejšie nastaviť novú stratégiu ekonomického rastu, ktorej súčasťou musia byť aj pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou a dôstojnou úrovňou miezd, ktorá sa približuje štandardom vyspelých krajín EÚ.

Nie je možné, aby minimálna mzda v Lidli vo Švajčiarsku bola 2.200 eur mesačne a na Slovensku prebiehala diskusia, či minimálna mzda vôbec má vôbec presiahnuť úroveň 1.000 eur mesačne o tri roky v roku 2027.

Aktuálne pracovalo na začiatku tohto roka 2024 za hrubú mzdu 750 eur mesačne na plný pracovný úväzok 5,3% z 2.055.582 zamestnaných Slovákov, čo je 108.901 zamestnaných. Ide o obrovský počet aktívnej populácie. Podľa nášho názoru sú však v súčasnosti väčším problémom ako dôstojné zvyšovanie minimálnej mzdy najmä výrazné regionálne rozdiely v rámci oceňovania práce, zapojenie dlhodobo nezamestnaných a osôb bez kvalifikácie, ktorých počty sa navyše koncentrujú do niekoľkých špecifických regiónov Slovenska a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v určitých odvetviach“.
ISD pripravuje ďalšie analýzy na podporu zvyšovania minimálnej mzdy, ktoré bude publikovať v najbližšom období.

Zdroj: Isd

KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Zvyšovanie minimálnej mzdy za posledných 30 rokov nezvyšovalo mieru nezamestnanosti

Odoberať
Upozorniť na
1 Komentár
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre

KOMENTOVALI STE: