Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta, že by mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému. Skritizoval politikov, že ho z toho obviňujú. Zdôraznil, že sa nenechá nijakým spôsobom zastrašovať ani dotlačiť k rozhodnutiam politikmi, médiami ani nikým iným. Uviedol to na štvrtkovej tlačovej konferencii.
Žilinka spustil nevídanú dávku kritiky na politikov, konkrétne menoval dokonca aj prezidentku Zuzanu Čaputovú. Odcitoval jej stanovisko, ktoré poskytla médiám po prepustení exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského a zrušenia obvinení voči podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Hačšákovi či bývalému šéfovi kontrarozviedky tajných Ľubomírovi Arpášovi a jeho manželky Dany.
Niekedy si prisvojujú výsledky orgánov činných v trestnom konaní, keď im to vyhovuje, niekedy nás hania,
povedal o správaní sa politikov generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Žilinka pripomenul, že neskladal sľub generálneho prokurátora „za očistu spoločnosti a za boj proti oligarchom“.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka počas vyhlásenia 2. septembra 2021 v Bratislave. – Foto: tasr
Uviedol, že sľub skladal na to, že je verný Slovenskej republike, a bude si ctiť zákony. „Nikdy sa nebudem podriaďovať víziám ´kvázispravodlivosti´ a nenechá sa tlačiť do žiadnych rozhodnutí,“ zdôraznil a tiež podčiarkol, že bol zvolený naprieč celým širokým politickým spektrom a tak nikomu za nič nemusí skladať žiadne účty či byť zaviazaní ktorémukoľvek politikovi.
Mohlo by vás zaujímať:
„Politici sa absolútne nekorektným spôsobom začali navážať do generálnej prokuratúry a začali vyzývať generálneho prokurátora, aby predstúpil verejne. Vytvárajú obraz akoby generálny prokurátor rozhodoval svojvoľne bez nejakého základu ako sa mu uváži,” tvrdo reagoval Žilinka.
Námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kadera počas vyhlásenia 2. septembra 2021 v Bratislave. – Foto: tasr
Zároveň vyhlásil, že ho nikto ani nezastraší. “Nenechám sa zastrašovať, ani takým spôsobom, že mi rozsypávajú pred rodinným domom klince s cieľom zastrašiť mňa, aj moju rodinu. Ja som už toto zažil a som pomerne odolný voči takýmto tlakom.”
Áno, to bol výrok pani prezidentky Slovenskej republiky. Bez znalosti uznesenia, bez znalosti spisu a skutkových okolností. Odmietam takéto vyjadrenia, ktoré v občanoch vyvolávajú neistotu,
reagoval Maroš Žilinka.
Podľa jeho slov sa tak politici vôbec nemajú čo vyjadrovať, najmä ak nepoznajú detaily. Ako uviedol, medzi ním kritizovaných politikov s určitosťou možno zaradiť aj hlavu štátu. Aj ona vyjadrovala bez znalosti spisu.
„Reálne využívanie paragrafu 363 trestného poriadku, tak ako to urobila prokuratúra, spôsobuje vážnu nerovnováhu v demokratickom systéme a právnom štáte. To povie jeden ústavný činiteľ, takto hrubo zavádza a nekompetentným spôsobom. Neodborným spôsobom zavádza verejnosť a vytvára obraz, ako by tu bola nejaká právna svojvôľa. Ďalšia strana povie, že vnímame, že nádej občanov v nastolenie právneho štátu a spravodlivosti môže byť týmto rozhodnutiami vážne naštrbená. Na základe čoho? Poznáte obsah uznesenia? Poznáte obsah spisových materiálov? Poznáte skutkové okolnosti? A takto idete očierňovať prokuratúru skôr, ako vôbec my máme šancu povedať ako sme rozhodli a prečo sme rozhodli? Ak niečo naštrbuje vieru v spravodlivosť, tak sú to takéto nekompetentné vyjadrenia politikov, ktorí by sa k trestnému konaniu nemali vyjadrovať vôbec. Niekedy si prisvojujú výsledky orgánov činných v trestnom konaní, keď im to vyhovuje, niekedy nás hania, keď im to nevyhovuje, niekedy spochybňujú už aj akty vznesenia obvinenia, s tým, že ak nepreukáže prokuratúra na súde po podaní obžaloby dôvodnosť, vrhá to na ňu zlé svetlo. Áno, to bol výrok pani prezidentky Slovenskej republiky. Bez znalosti uznesenia, bez znalosti spisu a skutkových okolností. Odmietam takéto vyjadrenia, ktoré v občanoch vyvolávajú neistotu,” zaklincoval Žilinka.
Ja za iné objektívne dôkazy nepovažujem výpoveď ďalšieho kajúcnika, prípadne výpoveď ďalšieho kajúcnika,
zdôraznil námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera
„Obvinenie bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského bolo založené na výpovediach dvoch kajúcnikov,“ povedal na tlačovke námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera, ktorý zrušil obvinenie bývalému riaditeľovi SIS. Vyhlásil, že nie je možné založiť obvinenie len na základe výpovede kajúcnikov. Nesúhlasí, že by toto rozhodnutie nebolo v súlade s väzobnými rozhodnutiami sudcov pre prípravné konanie o väzbe.
Kandera tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní (OČTK) si boli vedomé, že výpoveď dvoch kajúcnikov na vznesenie obvinenia nestačí. „Snažili sa podoprieť tieto výpovede kajúcnikov objektívnymi dôkazmi. Ja za iné objektívne dôkazy nepovažujem výpoveď ďalšieho kajúcnika, prípadne výpoveď ďalšieho kajúcnika,“ zdôraznil. Za objektívny dôkaz považuje napríklad znalecký posudok, odposluchy telefónov či mailovú komunikáciu.
„Takéto dôkazy sa OČTK v tejto veci zabezpečiť nepodarilo. Práve naopak, dôkazy, ktoré boli vykonané po vznesení obvinenia, to podozrenie zo spáchania trestného činu výrazne oslabovali,“ podotkol. Kandera nechcel detailnejšie vysvetľovať rozhodnutie o zrušení obvinenia Pčolinského, poukázal na to, že je zverejnené anonymizované rozhodnutie. Podotkol, že nie je vylúčené opätovné vznesenie obvinenia.
O paragrafe 363
Ak nebude mať generálny prokurátor možnosť zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, stane sa z neho štatista, pripomenul Žilinka k paragrafu 363, o ktorom viacerí vládny politici začali hovoriť s tým, že generálnemu prokurátorovi vraj neprimerane zvyšuje právomoci.
Žilinka tvrdí, že pri rozhodovaní a posudzovaní návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí participuje na Generálnej prokuratúre (GP) SR viacero osôb.
Trestný poriadok v súčasnosti umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak bol takýmto rozhodnutím porušený zákon. Proti rozhodnutiu generálneho prokurátora pritom nie je prípustný opravný prostriedok. „Toto je jediný inštitút, ktorý má generálny prokurátor na to, aby dosiahol zjednanie nápravy tak, aby bol stav v súlade so zákonom,“ zdôraznil Žilinka.
V prípade, ak došlo k porušeniu zákona, generálny prokurátor podľa jeho slov musí mať právo rozhodnúť. „Dôvody, ktoré vedú k zrušeniu právoplatných rozhodnutí, sú niekedy tak fatálne, tak zásadné, že v ďalšom štádiu trestného konania ich nie je možné reparovať,“ doplnil.
Tvrdí, že pri rozhodovaní a posudzovaní návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí participuje na Generálnej prokuratúre (GP) SR viacero osôb. „Je to moje rozhodnutie a nesiem zaň plnú zodpovednosť. Ale na GP SR máme zavedený systém kontroly piatich párov očí,“ spresnil s tým, že do procesu je okrem neho zapojený referent prokurátor, vedúci oddelenia, zástupca i riaditeľ trestného odboru a tiež námestník generálneho prokurátora.
V rámci novely Trestného poriadku chce v súlade s programovým vyhlásením vlády ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) zúžiť toto sporné ustanovenie. So zmenou súhlasí aj SaS.
Uviedol, že v roku 2020 bolo podaných 523 návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. „Z týchto 523 vecí v 85 generálny prokurátor zrušil, či už meritórne rozhodnutie alebo rozhodnutie o vznesení obvinenia,“ doplnil s tým, že v roku 2019 vyhoveli 88 zo 457 návrhov.
V rámci novely Trestného poriadku chce v súlade s programovým vyhlásením vlády ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) zúžiť toto sporné ustanovenie. So zmenou súhlasí aj SaS. Rozhodnutia o zrušení obvinení exšéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému a ďalším potvrdzujú podľa šéfa SaS Richarda Sulíka správnosť zámeru programového vyhlásenia vlády zrušiť takéto oprávnenia šéfa prokuratúry. Poslanec Národnej rady SR Lukáš Kyselica (OĽANO) navrhuje legislatívu zmeniť tak, aby mimoriadny opravný prostriedok mohol generálny prokurátor využiť až v prípade, keď sa využili ostatné opravné prostriedky.
Zdroj: eReport/tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
VIDEO Žilinka „nakopal“ politikov, aj Čaputovú: Mám pred domom klince, nenechám sa zastrašovať!