Obnovená pešia zóna má 10 rokov. Treba ju rozširovať?

Bola sobota 28. júna 2014, keď centrum mesta zaplnili davy Trnavčanov i jej návštevníkov. Pred nimi vtedajší primátor Vladimír Butko a viceprimátor Bystrík Stanko odovzdali verejnosti do užívania obnovenú pešiu zónu na Hlavnej ulici. Rekonštrukčné práce sa začali v apríli 2013. Mesto do nových dlažieb, mobiliáru a zelene z vlastných zdrojov investovalo vyše 2,65 mil. eur.

Prvá na Slovensku

Pôvodná trnavská pešia zóna z roku 1987 bola prvá na Slovensku. Do pozornosti celého Československa sa dostala o rok neskôr v septembri v súvislosti s oslavami 750. výročia udelenia kráľovských výsad mestu Trnava. Spravodajský príspevok z nich odvysielali vo vtedajších celoštátnych Televíznych novinách.

S novou dobou postupne prišli aj nové požiadavky na jej obnovu. Preto mesto na sklonku 90. rokov vyhlásilo architektonickú súťaž, v ktorej uspeli trnavskí architekti Dušan Dóka a Christo Dóka. Samotný projekt bol pripravený v roku 2007. Termín realizácie však vtedajšie vedenie mesta koordinovalo so správcami inžinierskych sietí, aby ich vymenili počas jednej rozkopávky centra. Preto sa práce na obnove začali až o 6 rokov neskôr. Pre investičné možnosti mesta a stanoviská pamiatkarov ešte projekt aktualizovali.

Nová fontána aj Leto na korze

Pred radnicu pribudol bronzový model historického jadra mesta, ktorý stále púta záujem turistov. O pár metrov ďalej postavili vlajkoslávu, na ktorej plápolajú vlajky Slovenska, Európskej únie aj Trnavy. V dlažbe nájdeme ružicu svetových strán so smermi a vzdialenosťou európskych metropol.

Najviac viditeľnou a citeľnou zmenou však nepochybne bola Kráľovská fontána. Jej dni sú podľa vyjadrení súčasného vedenia mesta pre jej technický stav spočítané. Odborná komisia už vybrala aj nový návrh fontány. Plánované náklady na ňu sú 825 tis. eur vrátane projektovej dokumentácie a cien autorom.

Ambíciou vtedajšieho vedenia radnice bolo vrátiť život na pešiu zónu, čo sa obsahovo a žánrovo bohatou sériou kultúrnych podujatí počas leta pred 10 rokmi aj podarilo. V ďalších rokoch malo nové vedenie mesta na čo nadviazať.

Po Hlavnej aj Hviezdoslavova

Po rekonštrukcii Hlavnej pribudol nový mobiliár na Trojičnom námestí a opravovať začali aj Hviezdoslavovu ulicu. Na druhom konci pri Evanjelickom dome obnovili tamojší park. To už však na poste primátora vystriedal Vladimíra Butka Peter Bročka a zásadne sa zmenilo aj zloženie mestského zastupiteľstva, v ktorom bolo 15 nezávislých poslancov, z toho 12 z Lepšej Trnavy, 13 poslancov pravicovej koalície a traja za Smer. Rozpočet schválený ešte pred komunálnymi voľbami v roku 2014 však jasne určil priority na nasledujúci rok. 

Mnohí však na základe porovnávania fotografií Hviezdoslavovej pred rokom 2015 a po ňom môžu nadobudnúť dojem, že o rozšírenie pešej zóny na túto ulicu sa zaslúžil súčasný primátor. Iste, nie je majster ten, čo začne, ale ten, čo dokončí. Lenže tento projekt už bol vo vysokom štádiu realizácie a nedokončil by ho iba  nekompetentný človek. 

K Hviezdoslavovej však patrí nelogická uzávera časti Pekárskej ulice pri pošte, ktorú ľudia využívali na zaparkovanie pri podávaní i preberaní bežných aj objemnejších zásielok. Tí, ktorí sa z okrajov mesta k pošte dopravia autom, majú tak postarané o niekoľkominútovú prechádzku, niekedy aj s patričným nákladom. Vzhľadom na obvyklý pracovný čas, otváracie hodiny pošty a počet klientov čakajúcich na vybavenie sa im neraz stane, že tam musia merať cestu znova.

Najnovšie pribudlo Námestie SNP

Na sklonku uplynulého roka si mnohí vodiči uvedomili, že cez obnovené Námestie SNP sa už na Vajanského či z nej nedostanú. O to viac si postoja v špičke v zápchach na Kollárovej a Hospodárskej, najazdia nejeden kilometer navyše a zvýšia koncentráciu exhalátov v meste. Tzv. „upokojovanie dopravy“, obľúbený termín u novátorov verejného života, má aj negatívne dôsledky, ktoré si jeho stúpenci pravdepodobne neuvedomujú. Každá minca má dve strany a každá palica má dva konce. Tí, čo sú vo verejnej službe, by sa mali starať o čo najefektívnejšie riešenie pre všetkých a nie o záujmy skupín, ku ktorým majú blízko. 

Čo so Štefánikovou?

S jedlom prirodzene rastie chuť, takže aktuálne je na stole rozšírenie pešej zóny o Štefánikovu. Tento zámer nepochybne bude postupne naberať na intenzite, najmä keď mesto prednedávnom rozhodlo o kúpe časti areálu bývalého cukrovaru za vyše 4 milióny eur. Štúdiu „predstavili“ verejnosti na radnici ešte vlani v novembri obvyklým spôsobom: mesto prezentovalo svoj zámer a kritické pripomienky z publika ponechalo bez vysvetlenia. Skrátka: raz sme sa rozhodli, tak to tak bude, aj keby ste sa na hlavu postavili.

Čo s potrebnou dopravou?

Ak sa svojho času uvažovalo o začlenení Štefánikovej do pešej zóny, mali na to byť vytvorené aj príslušné podmienky, napr. na zásobovanie prevádzok, čo podľa reakcie podnikateľov zjavne absentuje. Ďalšou otázkou je doprava detí do ZUŠ a výjazd vozidiel s nástrojmi na prípadné koncerty v inej časti mesta či mimo neho. Veriaci, ktorí potrebujú dovoz pred jezuitský kostol, zrejme sa tiež budú musieť rozhodnúť pre niektorý iný v rámci mesta, a mohli by sme pokračovať. 

Aký bude prínos?

Komu vlastne v Trnave treba pešiu zónu na Štefánikovej? To už mesto nemá kam inde dávať milióny? Kto v Trnave potrebuje veľký mestský bulvár od Námestia SNP až po Zelený kríčok? Primátor, aby sa ním mohol chváliť na sociálnych sieťach, a aby ho tam chválili jeho priaznivci, ktorí z nemalej časti nemajú s Trnavou nič spoločné? Alebo nebodaj doterajšie kapacity pešej zóny už pre veľký záujem verejnosti nepostačujú na trávenie voľného času? Veď zvyšok centra okrem Trojičného námestia, Hviezdoslavovej a Hlavnej je obvykle prázdny. Alebo tam budú vedľa seba terasy podnikov? A kto v nich vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu bude sedieť?

Chýba záujem verejnosti

Takto by sa verejné veci spravovať rozhodne nemali. Ale problém je aj na strane verejnosti, ktorá sa o navrhované zmeny nezaujíma dostatočne. Po ich zavedení je už zbytočné horekovať a mudrovať, čo sa malo a čo nemalo stať. Vidíme to aj na parkovacej politike, v rámci ktorej sú neustále avizované nejaké zmeny, až sa v tom ľudia strácajú. Môžeme si byť istí, že nebyť referenda, žiadne zmeny by ani nenastali. Vyše 16 tisíc zúčastnených vyslalo radnici signál, čo si o jej postupoch myslí. To ju donútilo aspoň začať vytvárať zdanie sebareflexie. Doterajší vývoj však nenasvedčuje, že by to s ňou vedenie mesta myslelo vážne.