Tri generácie spoločne žijú v 3-izbovom byte a vzájomne si pomáhajú. Majú však čo robiť, aby si udržali aspoň nejaký dôstojný životný štandard. Nie je to však vôbec jednoduché. To, čo povedali v reportáži, hovorí za všetko.
Verejnoprávna televízia vo svojom publicistickom formáte s názvom 24/7 ponúkla zaujímavú reportáž. Mapuje život rodiny, konkrétne troch žien, ktoré zdieľajú jednu domácnosť. V trojizbovom byte žije babka Miroslava Antalíková, jej dcéra aj vnučka. A skutočne majú čo robiť, aby zvládli drastické zdražovanie.
Behom troch mesiacov narástla cena napríklad rohlíka z 9 centov na 13 centov. Chlieb, mlieko, maslo 2,65 eura – a to som ešte nepozerala salámy, šuntičky a ostatné.
„Mám dôchodok po 40 rokoch práce 460 eur. Tak som si povedala, že pomôžeme si navzájom, nasťahovala som sa k dcére. Ona platí nájomné,“ vysvetlila v úvode reportáže RTVS seniorka a babka Miroslava Antalíková.
Mohlo by vás zaujímať:
Vzápätí dostáva priestor jej dcéra, ktorá vysvetľuje, ako sa veci majú. „V 3 – izbovom byte žijeme tri baby, ešte máme psíka a máme dve mačičky, ale myslím si, že to zvládame celkom dobre, vzhľadom na to, že som ešte neskončila na psychiatrii (smiech),“ začína svoju výpoveď žena v strednom veku.
Dcéra platí životnú poistku, aby ich chránila
„Z príjmu, ktorý mám, tak platíme úver za byt. Keď by som to mala prerátať, je to vyše 500 eur mesačne na takýto 3-izbový byt a plus z toho si ďalej hradím náklady spojené s bývaním. Čiže klasika, plyn, elektrina a voda, vodné stočné a podobné veci a nájomné. A takú, ešte väčšiu položku, ktorú mesačne odvádzam je životné poistenie, ktoré mám kvôli tomu, že keby sa niečo stalo, aby dcéra s babkou nemali problém a nech ma majú aspoň za čo pochovať,“ popisuje situáciu rodiny dcéra pani Antalíkovej.
Verejnoprávna televízia zachytila najstaršiu členku rodiny aj počas nakupovania v jednom z našich obchodných reťazcov. „Behom troch mesiacov narástla cena napríklad rohlíka z 9 centov na 13 centov. Chlieb, mlieko, maslo 2,65 eura – a to som ešte nepozerala salámy, šuntičky a ostatné. Tie určite tiež vyleteli šialeným spôsobom hore,“ hovorí babka rodiny počas toho, ako sa snaží lacno nakúpiť v obchode. Celý čas má po ruke leták obchodného reťazca, aby vedela, čo je práve v akcii „Tak, čo nám ponúkajú? Máme tu vajíčka, brokolička za dobrú cenu. Bude dobrá polievočka,“ komentuje dôchodkyňa pri regáloch so zeleninou a ovocím „1,69? Ale nie! Ale jahôdky zoberiem, je dneska medzinárodný deň detí,“ dáva si seniorka do košíka aj jahody. Následne sa v obchode pristavuje pri ponuke uhoriek. „To je tiež v dobrej akcii,“ hovorí a neprestáva kontrolovať ceny na letáku. „No chlebík majú drahý,“ nepáči sa jej vzápätí vysoká cena jednej zo základných potravín.
Pani Antalíková počas nakupovania v známom obchodnom reťazci. – Foto: rtvs.sk
Vzápätí sa pristavuje pri mäse. „No, zo Španielska dovážané mäso, to už je koniec sveta,“ komentuje ponuku. „Mäsko, aj keď je zo Španielska, tak ho nezoberieme, štyri eurá sú štyri eurá. Dneska bude granadír,“ konštatuje v predajni potravín.
Kúrenie vlastne beží len u babky v izbe, lebo ona je taká zimomravá. U nás v dvoch izbách, my tam máme vždycky ľadovňu, že ani zvieratá s nami neradi spia, lebo im je tam zima. Takže celý zverinec je u babky nasáčkovaný celú zimu
„No jesť musím, však ten chlebík a to maslo, mlieko, ovocie, zeleninku, tak to potrebuje človek pre život. Hovoriť si tak, že zdraželo a teraz si nekúpim jogurt… Ja neviem, či by mi to prospelo k môjmu zdraviu,“ zamýšľa sa vzápätí seniorka.
„Kúrenie vlastne beží len u babky v izbe“
Nasleduje záber z kuchyne, kde dôchodkyňa pripravuje pre ďalšie dve baby jedlo. „Večeru varím úplne jednoduchú, granadír marš, typicky slovenské jedlo. Počítam: krumple jedno euro, cestoviny jedno euro, uhorky jedno euro, lebo boli v akcii za 99 centov. No však ešte to potrebujem dovariť, umyť riady, takže počítajme, minimálne sedem eur nás to vyjde takáto jedna večera. Pre trojčlennú rodinu. A rátajte to krát 30 dní, tak to máme 210 eur len tak fiklo. A ani sme sa veľmi nenapapali,“ konštatuje pani Antalíková.
Vysvetľuje, že trojčlennej rodine, ktorej je súčasťou, to však vraj stačí. „Dievčatá chcú byť krásne, štíhle a mne je to už jedno, čo do toho brucha dám,“ povedala s odkazom na dcéru a vnučku, s ktorými žije.
Jej dcéra v reportáži vysvetlila aj ďalšie skutočnosti úzko súvisiace s výdavkami trojčlennej rodiny: „Kúrenie vlastne beží len u babky v izbe, lebo ona je taká zimomravá. U nás v dvoch izbách, my tam máme vždycky ľadovňu, že ani zvieratá s nami neradi spia, lebo im je tam zima. Takže celý zverinec je u babky nasáčkovaný celú zimu.“
Dcéra pani Antalíkovej tvrdí, že to rodina zvláda celkom vzhľadom na to, že som ešte neskončila na psychiatri. – Foto: rtvs.sk
Najstaršia členka rodiny hovorí vzápätí aj to tom, že na oblečenie ani na kaderníka mnoho nemíňa „Na oblečenie miniem veľmi málo, lebo chodím do second handu. Tak max, čo som ochotná investovať sú dve eurá. No a kaderníctvo… Chodím do pánskeho, lebo tí sú lacnejší, no a čo sa týka botičiek, tak to dcéra mi kupuje na internete, keď sú akcie,“ spresňuje pani Antalíková.
Najmladšia: Mám oblečenie po iných ľuďoch
Vzápätí RTVS v reportáži dáva priestor jej dcére, ktorá sa vyjadrila aj ku kupovaniu obuvi do rodiny: „To je niečo, do čoho som ochotná investovať, do kvalitných topánok, nakoľko ani mne ani dcére už noha nerastie. Zvyšné oblečenie, si myslím, že sme relatívne nenáročné. Minule som bundu kúpila za 10 eur. Zimnú. Takú celkom, že nadčasovú. Takisto si aj dcéra kupuje svoje veci. Minule doniesla nákup v podstate za 10 eur, mala v tom nohavice, tričko k tomu a tuším aj nejakú šatku. A bola z toho celá nadšená, že teda koľko ušetrila, lebo niektoré veci si kupuje sama z vlastného vrecka.“
Hrozím sa chvíľky, keď budem nevládna. Lebo v tom momente sa deti o mňa nebudú môcť postarať, budú ma musieť dať do hospicu a súčasné ceny hospicov, kde vás prebalia aspoň dvakrát za deň, tak sú okolo tých 1000 až 1500 eur mesačne a z toho dôchodku ja si takýto luxus nemôžem v žiadnom prípade dovoliť.
Najmladšia členka rodiny, vnučka pani Antalíkovej, sa vyjadrila tiež, kamera pritom ukázala, že rada pletie: „Mám vreckové, takže to mi musí vyjsť na celý mesiac. Veľakrát mám aj nejaké oblečenie po iných ľuďoch, čo mi dosť pomáha. A samozrejme, v rámci možností, čo sa dá, tak tam sa snažím ušetriť,“ vysvetľuje pohľadná slečna.
Najmladšia členka rodiny, vnučka pani Antalíkovej. – Foto: rtvs.sk
Jej matka ešte pripomenula, že ak sa dá, tak sa z príjmu snažia nejakú čiastku vyčleniť aj na kultúrne vyžitie. „Ďalšou takou položkou, čo akože z času na čas si dovolíme, je kultúra. To je dobrá investícia hlavne pri mladých ľuďoch. Nedá sa chodiť, že každý mesiac, ale aspoň raz za štvrť rok sa snažíme aspoň nejakú tú kultúru si dopriať. Je to také, že musíme si vybrať, že čo vlastne chceme,“ spresňuje dcéra pani Antalíkovej.
Neštátny hospic je luxus, ten si nemôže dovoliť
Na záver reportáže opäť dostáva priestor seniorka. „Vraciame sa ku tomu, tie tri groše, ako bola kedysi rozprávka, že jeden groš dávam na deti, druhý groš míňam ja a tretí groš vraciam rodičom. Takže, to je asi ten tretí groš, čo mi tie deti vracajú,“ uvažuje najstaršia členka rodiny.
Pani Antalíková zároveň zodpovedne myslí aj na to, že už nie je najmladšia. „Hrozím sa chvíľky, keď budem nevládna. Lebo v tom momente sa deti o mňa nebudú môcť postarať, budú ma musieť dať do hospicu a súčasné ceny hospicov, kde vás prebalia aspoň dvakrát za deň, tak sú okolo tých 1000 až 1500 eur mesačne a z toho dôchodku ja si takýto luxus nemôžem v žiadnom prípade dovoliť. A nejaký štátny hospic, však čakať, kedy niekto umrie, aby som sa tam dostala, tak to asi tiež nie je dvakrát prijateľné. Dúfam, že mi to zdravie vydrží čo najdlhšie a keď už príde tá chvíľka, tak odkvicnúť a šlus. A nemajú so mnou žiadnu starosť,“ dodáva s úsmevom najstaršia členka rodiny.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Krutá realita na Slovensku! Seniorka, jej dcéra a vnučka žijú spolu: Takto počítajú každý cent!