Vyššie uvedený autor článku dochádza k záveru (ktorý zostručním), že by tu prichádzalo do úvahy naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. Z pohľadu autora ide o schvaľovanie útočnej vojny, pričom Trestný zákon síce podľa autora článku nepozná žiadny trestný čin, ktorý by vyslovene trestnoprávne postihoval útočnú vojnu (trestný čin agresie), avšak mohlo by tu ísť o schvaľovanie konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu agresie podľa čl. 8bis Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ďalej aj len Rímsky štatút).
Autor článku vychádza z názoru, že prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. sa možno dopustiť nielen schvaľovaním konania, ktoré napĺňa znaky trestného činu uvedeného v niektorej zo skutkových podstát trestných činov nachádzajúcich sa v Trestnom zákone, ale aj schvaľovaním konania, ktoré má znaky trestného činu definovaného v iných právnych predpisoch, ktoré sú platné a účinné na území SR. Uvedené platí aj v prípade medzinárodných zmlúv, ktoré majú prednosť pred zákonmi, čo sa týka aj Rímskeho štatútu.
K uvedenému autor článku dodáva, že to, či došlo k spáchaniu trestného činu agresie podľa čl. 8bis Rímskeho štatútu si musia orgány činné v trestnom konaní vyriešiť ako predbežnú otázku a v tomto smere viesť dokazovanie.
Polemika na pozadí konkrétneho ozbrojeného konfliktu
V prvom rade je nutné súhlasiť s názorom, že pojem „trestný čin“ uvedený v základnej skutkovej podstate prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. je nutné vykladať tak, že sa tým má na mysli nielen trestný čin vymedzený (definovaný) v Trestnom zákone, ale aj akýkoľvek trestný čin, ktorého skutková podstata je vymedzená v iných právnych predpisoch, vrátane medzinárodných zmlúv, pokiaľ sú pre SR platné a účinné.
Verejne schvaľovať, v zmysle § 338 ods. 1 Tr. zák., možno preto aj trestné činy, ktoré sú definované v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu (333/2002 Z.z., dodatok č. 139/2014 Z.z.), pričom právomoc tohto súdu sa týka trestných činov genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a trestného činu agresie. Autor článku teda správne uvádza, že napriek tomu, že trestný čin agresie (vo význame začatia útočnej vojny proti inému suverénnemu štátu) nemá svoj odraz v Trestnom zákone v samostatnej skutkovej podstate trestného činu, je podrobne vymedzený v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu a v jeho dodatku (článok 8bis), ktorý je pre SR platný a účinný.
Mohlo by vás zaujímať:
Z tohto pohľadu teda možno viesť trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. aj na tom skutkovom základe, že páchateľ verejne schvaľuje začatie útočnej vojny, teda trestného činu agresie a to s poukazom na čl. 8 a čl. 8bis Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.
Vzhľadom k tomu, že „spáchanie trestného činu“ (v danom prípade spáchanie trestného činu agresie v zmysle Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu) je základným znakom skutkovej podstaty trestného činu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák., musí mať orgán činný v trestnom konaní vyriešenú otázku, či došlo k spáchaniu trestného činu agresie (kto tento trestný čin spáchal) a tieto skutočnosti musia byť následne aj súčasťou popisu skutku uvedeného napríklad v uznesení o vznesení obvinenia. Pre úplnosť možno dodať, že Medzinárodný trestný súd v zmysle Rímskeho štatútu nestíha medzinárodné zločiny spáchané štátmi, ale fyzickými osobami, teda jednotlivcami a preto je nutné, aby súčasťou skutku bolo aj vymedzenie fyzickej osoby (či osôb, teda nie len štátu), ktoré v mene konkrétneho štátu sa mohli dopustiť trestného činu agresie.
S autorom článku sa preto možno stotožniť aj v tom, že tieto otázky si musí orgán činný v trestnom konaní vyriešiť samostatne ako otázky predbežné, nakoľko ide o posúdenie viny (§ 7 ods. 1 Tr. por.) a je bez významu, že zatiaľ nebol nikto súdnym orgánom právoplatne uznaný za vinného zo spáchania trestného činu agresie.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR sudcu Šamka: Je verejný súhlas so začatím konfliktu na Ukrajine prečinom schvaľovania trestného činu?