Pčolinský: Je tu brutálna vojna! Makó sa po troch dňoch zosypal a priznal sa aj k tomu, čo nespravil

„Je tu vojna, zbytočne si budeme hovoriť, že nie je. Je tu vojna, je brutálna vojna a toto je totálna vojna, ktorá teraz beží. Otázka je, že kto a kedy zvíťazí, ale v konečnom dôsledku si myslím, že tie reputačné škody, ktoré vzniknú Slovenskej republike, budú obrovské,“ uviedol v rozhovore so Samuelom Migaľom pre TV JOJ v relácii Na hrane bývalý šéf Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimír Pčolinský. Má svoj názor na to, prečo na Slovensku medzi sebou mimoriadne neštandardne zápasia bezpečnostné zložky. Tvrdí, že napokon aj jeho pobyt v leopoldovskej väznici je toho dôsledkom. V rozhovore s ním padli mená generálneho a špeciálneho prokurátora. Daniel Lipšic ani Maroš Žilinka však podľa Pčolinského nie sú tí zlí. Kajúcnikov Csabu Dömötöra či Ladislava Makóa, však už spomenul inej súvislosti.

Kto voči komu bojuje? Aj na túto otázku reagoval v obsiahlom video rozhovore exiskár. „Tu vznikajú rôzne účelové spojenectvá, ktoré možno na začiatku boli z presvedčenia a za dobrú vec a potom sa to začalo postupne zvrhávať. Potom už ide o nejakú ješitnosť niektorých ľudí, potom už ide o záchranu pred trestným stíhaním pred zneužívaním právomocí a tieto veci sú, samozrejme, zintenzívňované aj prostredníctvom médií, prostredníctvom politikov. To znamená, že vyzeráme teraz trošku ako taká banánová republika pred prevratom, čo nie je rozhodne dobré,“ myslí si Pčolinský.

„Rôzne skupinky si ochočia nejakého prokurátora“

Keď sa ho reportér Samuel Migaľ opýtal, kde tá vojna v bezpečnostných zložkách vlastne začala, priblížil svoju teóriu, podľa ktorej sa jej začiatok datuje po voľbách, kedy sa dostala k moci súčasná štvorkoalícia.

„Úplne na začiatku bolo podľa môjho názoru bezvládie, ktoré vzniklo tým, že generálny prokurátor končil, špeciálny prokurátor v podstate už iba formálne chodil do práce, pretože už mal obavy, že ho budú podozrievať, že niečo manipuluje, vyzrádza a tak ďalej. Takisto končil policajný prezident, čiže tie orgány činné v trestnom konaní tu takpovediac nemali pána. A potom sa ľahko stane, že vznikajú rôzne skupinky, ktoré si ochočia nejakého prokurátora a rozhodnú sa bojovať nejaký svoj svätý boj. No a môže z toho vzniknúť až takáto voja, ktorá tu je dnes,“ vysvetlil svoj pohľad na vec Pčolinský.

Situáciu porovnal s dopingovou kauzou Johnsona

Pri otázke, či nie sú náhodou problémom „voľné ruky“, o ktorých súčasní politickí lídri tak radi a často verejne rozprávajú, si exriaditeľ SIS pomohol paralelou z roku 1988 a známym šprintérom. „Každý by mal niesť zodpovednosť za to, čo urobil a čo sa mu zákonným spôsobom preukáže. To znamená, že voľné ruky, to je fajn, ale tie voľné ruky musia postupovať zákonným spôsobom. Je veľmi pekný cieľ snažiť sa dosiahnuť svetový rekord v behu na 100 metrov. Ale nesmiete to urobiť ako Ben Johnson v roku 1988 na olympiáde v Soule, že vás načapú pri dopingu. Pretože ten ušľachtilý cieľ ste úplne znivočili. Nemôžu vás načapať pri tom, keď vám tréner radí ako dopovať. A už vôbec vás nesmú nachytať pri tom, keď sa radíte s trénerom o tom, ako zlikvidovať antidopingovú komisárku,“ naznačil Pčolinský.

Stále nové kauzy stáli vraj iba na kajúcnikoch

A či je podľa neho viac takýchto skupiniek, ktoré si, ako povedal, ochočili nejakého prokurátora? „To sa tak postupne rozrástlo, pretože s jedlom rastie chuť a aj na základe výpovedí kajúcnikov sa potom otvárali nové a nové kauzy, ktoré v zásade na začiatku stáli iba na výpovediach kajúcnikov. A nie som si istý, že či je tam vôbec dostatok ďalších dôkazov. A netvrdím, že vo všetkých. Ale v niektorých, či je dostatok dôkazov na to, aby to obstálo na hlavných pojednávaniach,“ zamyslel sa muž donedávna pobývajúci v leopoldovskej cele.

„Je strašne dobré, keď ste kajúcnik“

Súvisí aj vaše stíhanie s tou vojnou? – opýtal sa ho vzápätí Migaľ. „Tá vojna už je asi iba dôsledok. Tam ja vidím také tri línie: prvá vec bolo to bezvládie, o ktorom som hovoril. Robili takáčovcov, pomohli si, zjavne, čo vyplýva z kauzy Dömötör. Tam prišli na Makóa. Makó sa po troch dňoch zosypal a priznal sa aj k tomu, čo nespravil. Minimálne mi to tvrdil, keď som sa s ním stretol v januári tohto roku, lebo chcel ísť na von. A povedal, že dal aj ďalších, aby teda ako spolupracoval. Pretože je strašne dobré, keď ste kajúcnik a máte pri mene napísané, že ´zásadným spôsobom sa podieľal na objasnení latentnej trestnej činnosti najmä korupčného charakteru´,“ vysvetlil Pčolinský, ktorý tvrdí, že s Makóom mal iba to jediné stretnutie v inej veci, o ktorej však nemôže hovoriť. Makó mu však mal po svojom prepustení pri tej príležitosti porozprávať podrobnosti o tom, ako bol vo väzbe, čo sa tam s ním dialo a ako začal spolupracovať s políciou.

Ukázal na človeka, ktorý chce šéfovať SIS

„Takže prvé bolo to bezvládie,“ pokračoval Pčolinský o príbehu svojho zadržania a obvinenia z korupcie. „Potom to pokračovalo tým, že sa blížili voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora a niektorí kandidáti za mnou chodili, aby som nejakým spôsobom zabezpečil nejakú ich podporu. Ja som od začiatku hovoril, že pre mňa aj pre ľudí, ktorých poznám, je najlepšia dvojica Žilinka – Lipšic v akomkoľvek poradí. A títo ľudia, poniektorí, sa s tým nevedeli zmieriť, pretože minimálne jeden z nich mal ambíciu pred voľbami, alebo tesne po voľbách, byť riaditeľom SIS,“ odkrýval udalosti, ktoré mali podľa neho predchádzať „zabásnutiu“ jeho samého.

Ako to celé skončí? Vyriešia to vraj až nejaké voľby

A čo bolo po prokurátorských voľbách? „Dopadli ako dopadli a neúspešní kandidáti sa podľa môjho názoru snažili prostredníctvom kajúcnikov, ktorých mali vo väzbe, niektorých, zabezpečiť kompromitujúce materiály na generálneho prokurátora, na špeciálneho prokurátora, s tým, aby následne došlo k nejakej výmene. A okrem toho, ja som od jesene začal šípiť, že tie niektoré prípady sa neriešia úplne podľa práva, ale používa sa ten doping, o ktorom som hovoril v prípade Bena Johnsona. Ako som postupne zisťoval tie veci, SIS na tom začala zákonne pracovať… A akonáhle som začal postupovať tieto informácie vonku, proste v tom momente začal problém…“

Pčolinský naznačil, že situácia v bezpečnostných zložkách je dnes stále poriadne zúfalá a zamotaná a sám nevie, ako by sa to mohlo celé rozlúsknuť. Medzi rečou však povedal aj to, že aktuálne sporný paragraf 363 je jedným z nástrojov, ktorý môže byť pre prípadné obete, napríklad aj tejto vojny, istou poistkou. V závere rozhovoru Pčolinský rozhodil rukami a poznamenal: „Nakoniec to celé skončí tak, že situáciu vyriešia až nejaké voľby.“