Ako sa mal za mrežami? Čo si myslí o známych kajúcnikoch? Exsiskár Pčolinský sa rozhovoril!

„Ľudovít Makó mi na jedinom stretnutí, ktoré som s ním po prepustení mal, ešte v januári povedal, že on sa priznal aj k veciam, ktoré nespravil, lebo chcel ísť za každú cenu von, a že ponúkol väčšie ryby, ako bol on sám, aby získal slobodu,“ aj toto povedal v rozhovore pre Plus7dní bývalý šéf Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimír Pčolinský, ktorého iba pred niekoľkými dňami prepustili z väznice v Leopoldove, pričom námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera mu zrušil na základe paragrafu 363 aj všetky obvinenia, ktorým čelil.

Pčolinský o paragrafe, vďaka ktorému sa dostal na slobodu uviedol, že by sa zrušiť nemal. „Ročne pomáha desiatkam ľudí, ktorých by si inak nik nevšimol a oni by boli trebárs ako ja nezákonne vo väzbe,“ vysvetlil exisikár, ktorý tvrdí, že za mrežami bolo najhoršie to, že sa nudil. „Našťastie som nevyrastal so zlatou lyžičkou v ústach. Najhoršia bola nuda. Ráno vstanete, postavíte sa k dverám, kde vás skontrolujú, či žijete, dajú vám raňajky. Ste izolovaný. Jediné, čo vás spája s okolitým svetom, je rádio, ktoré vám púšťajú a striedajú stanice,“ spomínal Pčolinský.

Uteráky mu vydal mafián Ondrejčák

Izoláciu, o ktorej hovoril znášal zle aj preto, lebo nemohol vidieť svoju malú dcérku: „Najťažšie je to vo vzťahu k deťom, nie k dospelým, hoci rodina človeku prirodzene chýba. Desaťročnú dcérku som nevidel celý čas, to bolo pre mňa najhoršie, pol roka vyrastala bezo mňa. Hoci vedela, kde som, nechceli sme ju do tohto väzenského prostredia vodiť, je to ešte dieťa. Ale celý čas som si vravel – zavrieť vás môžu, ale prepustiť musia.“

Zaujímavý moment nastal aj vo chvíli, keď Pčolinského eskorta dopravila do basy: „Taký paradox – uteráky mi po príchode s eskortou do bratislavského Justičného paláca vydal v sklade mafián Juraj Ondrejčák, alias Piťo, v Leopoldove som videl na chodbe aj Kočnera. Takí sme boli premiešaní v tom väzení.“

Jedine možno bývalý zástupca riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície pán Mihálik odoberal viac novín, ale on mal aj také ľahšie čítanie.

Exsiskár uviedol, že okrem spomínaného počúvania rádia nemal väzeň ako on toho veľa na práci. „Žijete v nastavení, kde aj odber krvi je udalosťou. Od nudy som čítal príbalové letáky na liekoch. Keď som cez okno videl páriacich sa ježkov, to bol zážitok, že sa niečo deje,“ poukázal na nudu, ktorú sa snažil, ako povedal, zahnať tým, že veľa čítal: „Neskôr sa to zlepšilo, mohol som mať televízor, začala mi chodiť denná tlač, ktorú mi ako aj iným väzňom predplatili z domu. Myslím, že som odoberal najviac dennej tlače, videl som pri preberaní zoznam, koľko titulov komu chodí. Jedine možno bývalý zástupca riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície pán Mihálik odoberal viac novín, ale on mal aj také ľahšie čítanie. Hoci som ho nestretol, vedel som, čo číta.“

„Beňa? Nie je veľký intrigán“

A čo povedal o svojom exnámestníkovi na siske, Borisovi Beňovi? Tvrdí, že kauza s názvom Judáš vystihuje aj celú jeho osobnosť. „Beňu som predtým poznal 10 rokov, poznal som jeho silné aj slabé stránky, vedel som, že vie kultivovane vystupovať, ovláda anglický jazyk, pôsobil ako diplomatický bezpečnostný pracovník, ako policajný pridelenec v Rumunsku a potom bol členom top manažmentu SIS. Nebol medializovaný žiadny škandál v súvislosti s ním, vedel som síce o nejakých veciach, kde sa správal trošku divne, ale nevedel som, že by bol nejaký vážny problém. Mal som na výber: mohol som si zobrať buď niekoho zvnútra, alebo dotiahnuť niekoho zvonku a budú mi vyhadzovať na oči politické nominácie. Preto tam bol,“ povedal Pčolinský o známom kajúcnikovi, ktorý proti nemu vypovedal.

Potom za mnou prišiel (obvinený expolicajt Marián Kučerka) so sopľom pod nosom a s červenými očami, že Repa so Šúrekom sa mu vyhrážali, vraj mu povedali, že skončí ako Lajo Makó, že bude srať krv a prídu ho zobrať vrtuľníkom.

Zo strany exšéfa tajných to však o Beňovi nebolo všetko. „Nie je veľký intrigán, je to človek, ktorý sa veľmi rýchlo zlomil a dal vyšetrovateľom všetko, čo chceli, a mňa ako bonus. Nemám veľké očakávania od ľudí, a preto ma nemôžu sklamať. Voči Borisovi Beňovi však nepociťujem žiadnu negatívnu emóciu,“ uviedol ešte na adresu exnámestníka SIS Pčolinský.

Kučerka prišiel za mnou so sopľom pod nosom

Reč prišla aj na obvineného expolicajta Mariána Kučerku, ktorý najprv cez svojiu manželku tvrdil, že ho vo väzbe mučia a potom sa ospravedlňoval: „Najprv urobil z vlastnej ženy (prokurátorka krajskej prokuratúry v Bratislave – pozn. red.) a vlastného otca biele kone, keď mal od Tigra zobrať 350-tisíc eur. Potom za mnou prišiel so sopľom pod nosom a s červenými očami, že Repa so Šúrekom (prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry – pozn. red.) sa mu vyhrážali, vraj mu povedali, že skončí ako Lajo Makó, že bude srať krv a prídu ho zobrať vrtuľníkom. Povedal som mu, že keď nič nespravil, nemá sa čoho báť, a on povedal, že má na nich informácie. Rozprával v tejto súvislosti napríklad o hajlovaní či o mimomanželských vzťahoch. Jednoznačne chcel znížiť ich vážnosť v spoločnosti. Potom bol v Žiline, vraj má srdcové problémy. V nemocnici však zistili, že nič také mu nie je. Má údajne psychosomatické poruchy, to som zistil z televízie, a následne mi doručil uznesenie o vznesení obvinenia. Potom som sa dozvedel, že sa Repovi so Šúrekom ospravedlnil. On je teda nejako dôveryhodný?“

Dömötör je ukážka z toho, čo som na vlastné oči videl

Pčolinský si myslí svoje aj o kajúcnikovi Csabovi Dömötörovi. „Kauza Dömötöra, ktorý sa priznal a bol už aj potrestaný za to, že klamal vo výpovedi, je iba malá ukážka z toho, čo som na vlastné oči videl, na vlastné uši počul, do 11. marca, kým som bol zadržaný. Čo bolo získané potom, či už inšpekciou a prokuratúrou, alebo predtým ešte spravodajskou službou, to netuším. Ale to, čo bolo vidno, je iba malá ukážka toho, čo som videl a počul dovtedy. Len čo som o tom začal informovať zákonných príjemcov, tak som už veľmi rýchlo išiel. Viac k tomu nepoviem,“ veľavravne čo – to naznačil Pčolinský.

Obrátil pozornosť na protikandidátov Lipšica a Žilinku

Extajný na otázku, kedy prišiel na manipulácie, o ktorých informoval na najvyšších miestach uviedol toto: „Zaoberal som sa tým už od septembra minulého roka. Napríklad Ľudovít Makó mi na jedinom stretnutí, ktoré som s ním po prepustení mal, ešte v januári povedal, že on sa priznal aj k veciam, ktoré nespravil, lebo chcel ísť za každú cenu von, a že ponúkol väčšie ryby, ako bol on sám, aby získal slobodu. Potom do toho prišla voľba generálneho prokurátora. A voľby špeciálneho prokurátora. Niektorí kandidáti za mnou chodili, aby som im vybavil podporu, nebudem hovoriť mená ani počet kandidátov. Ja som však opakoval mantru, že Žilinka a Lipšic sú najlepšími kandidátmi podľa mňa. To oni nevedeli predýchať a mali dosah priamo na vyšetrovanie niektorých vecí. Využili túto situáciu. Celá pointa je zvrátenie výsledkov voľby generálnej a špeciálnej prokuratúry.“