Ako sa kedysi chránili? Dezinfikovali!
V prípade šírenia nákazlivých chorôb postupovali naši predkovia podľa stupňa vedomostí danej doby. Aj pred storočiami platilo dnešné – karanténa (ľudia utekali z mesta na vidiek), odstup (držali sa čo najďalej od seba, napríklad na loďkách na Dunaji)) a odborníci dezinfikovali – ulice a vnútorné priestory. Čím? Octom a ohňom.
„Od roku 1619 používali tak ako dnešní lekári, ochranu. K nej patrili vysoké čižmy, dlhé rukavice, dlhé plášte, palica, maska na tvári s dlhým zobákom, v ktorom boli vonné byliny. Bolo to niečo ako súčasné hazmat obleky, ktoré používajú lekári a tí, ktorí nás testujú a očkujú.
Ľudia sa liečili okurovaním vonnými bylinkami, ortuťou aj arzénom, ktoré boli neúčinné.“
Na rad prišli rúška
Prvou obeťou španielskej chrípky (1918-1920) bol kuchár Albert Gitchell z amerického Kansasu. Sťažoval sa na bolesť krku, hlavy a teploty.
„Nebolo to nič iné, ako už nám známy, vtedy nový kmeň vírusu vtáčej chrípky, AH1N1.“
Táto pandémia chrípky mala tri vlny; tretia bola najslabšia, ale najdlhšia.
„Španielska chrípka zabila za niekoľko mesiacov 20 miliónov ľudí, celkovo 50-100 miliónov ľudí. Človek, ktorý sa ňou nakazil, trpel horúčkami, suchým kašľom, teplotou a náhlym krvácaniam z uší alebo nosa. Opatrenia zavedené proti šíreniu nákazy boli skoro rovnaké ako pri súčasnej korona kríze. Ľudia nosili rúška a bol napríklad obmedzený počet ľudí v bratislavských električkách. Mohlo sa v nej viezť len toľko ľudí, koľko miest na sedenie mala.“
Ešte by sa patrilo vysvetliť, prečo sa táto chrípka volá španielska, keď bol prvý postihnutý z Ameriky.
„Ústredné mocnosti a krajiny dohody sa dohodli túto hrozbu tajiť, aby udržali vojakov v bojovej morálke. Španielsko bolo v tom čase nezávislým štátom, malo médiá bez cenzúry, a preto sa o tejto pliage dozvedelo ľudstvo zo španielskych novín.“
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Epidémie a pandémie tu máme od stredoveku. Len mor nás kváril s prestávkami 300 rokov!